3. adventná nedeľa – pustý dom

Written by radovan on dec 12, 2023 in - No Comments
article_image_full
  1. adventná nedeľa – 17.12.2023

„… pustý dom …“

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.

Matúš 23, 37 – 39

37 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. 38 Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. 39 Lebo hovorím vám: Neuvidíte ma odteraz až dovtedy, dokiaľ nepoviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!

Áno, uznávam, priatelia! Nie je to práve biblický text typický pre obdobie adventu. Ježiša totiž stretávame vo chvíli, keď plače. Plače nad mestom Jeruzalem. Plače nad národom, ktorý si Boh sám vyvolil. Nuž a plač – ten nám akosi nepasuje do atmosféry vianočných trhov, vianočných koncertov, pekných kolied, vianočného punču, cigánskej pečienky a tak  podobne. Plač – ten nám akosi nepasuje do obdobia zháňania darčekov, nákupov, či predvianočného upratovania. A predsa: dovolím si povedať, že plač má aj v advente svoje miesto a svoj zmysel.

Prvá otázka, ktorú je potrebné si položiť, je: Kto to plače? Odpoveď je jasná: Plače Pán Ježiš. Pán Ježiš určite nebol emocionálne labilný človek, ktorý by rýchlo menil svoje pocity či nálady. Bol to zrelý muž. Keď sa tešil, mal na to dobrý dôvod. Nuž a keď plakal, tiež na to musel mať vážny dôvod. Keď v tejto chvíli stretávame Ježiša ako Toho, kto plače, zrejme je situácia veľmi vážna. Dovolím si povedať, že v takejto chvíli musíme aj my zbystriť svoju pozornosť a pýtať sa: kvôli čomu, či kvôli komu to Ježiš plače? A to je druhá otázka, ktorá pre nás vyvstáva z prečítaných slov.

Ježiš nám vykresľuje krásny obraz, ktorým ilustruje, koľko snahy a úsilia vynaložil na to, aby Ho Jeho národ prijal. Aby v Ňom spoznal očakávaného Mesiáša, Ochrancu a Záchrancu. Príklad so sliepkou a kuriatkami je toho názornou ukážkou. Tak ako sliepka ku sebe zvoláva svoje mladé, keď vycíti nebezpečenstvo a problém, tak aj Boh k sebe volá ľudí, lebo vie, že sme sa ocitli v nebezpečnej situácii a máme vážny problém. Tou našou nebezpečnou situáciou a vážnym problémom je naša pýcha, naša spokojnosť so sebou samým, naša samospravodlivosť  a tiež naše hriechy, ktoré neberieme vážne a nerobíme z nich pokánie. Tak ako sliepka pod svojimi krídlami chráni a zohrieva svoje mladé, tak podobne to vyznáva aj kráľ Dávid v 57. žalme: 2 Zmiluj sa, Bože, zmiluj sa nado mnou! Lebo moja duša k Tebe sa utieka a v tôni Tvojich krídel hľadám útočisko, kým prejde záhuba (Ž 57,2).

            Čo je bezpochyby neprehliadnuteľné na správaní kuriatok, to je tá skutočnosť, že oni samé od seba vedia, že pri ich „mame“ im je dobre. Že pri nej sa môžu cítiť bezpečne. Je to akoby vrodený inštinkt, ktorý v sebe tieto malé, krehké a zraniteľné zvieratká majú. Čo sa ľudí týka, je na zamyslenie, že my v sebe takýto inštinkt nemáme. Mnoho ľudí totiž Boha nevníma ako svojho Ochrancu. Ako Toho, ktorý nám chce dobre a pri ktorom je nám dobre. Mnoho ľudí nevyhľadáva úkryt a útočisko pod tými žalmistovými „Božími krídlami“. Aké smutné to je, že malé kuriatko má viac rozumu ako mnoho ľudí tohto sveta, ktorí sa silou mocou, za každú cenu snažia dokázať, že Boha nepotrebujú. Že sa zaobídu aj bez Neho.

Ježiš plače, lebo Mu je ľúto. Je Mu ľúto, lebo Jeho vlastný národ v Ňom nerozpoznal svojho Spasiteľa a zasľúbeného Mesiáša. Jeruzalem jednoducho nechcel počuť ani chápať. Nebolo možné odvrátiť ho od cesty smerujúcej do katastrofy. Bratia a sestry, ako sa asi môže cítiť niekto, kto všetkých naokolo varuje pred blížiacou sa pohromou a katastrofou, no nikto mu nevenuje pozornosť a nikto ho v podstate neberie vážne. Poznáme to z filmov, keď napríklad nejaký schopný vulkanológ varuje obyvateľov pred výbuchom sopky, ktorá je v blízko ich mestečka, no všetkým je iba na posmech a nikto ho neberie vážne. Dokonca ho ešte obviňujú z toho, že vyvoláva zbytočnú paniku. Nikto sa poriadne nepripravuje na možnú evakuáciu a každý si žije ďalej tak, ako keby sa dokopy nič mimoriadne nedialo. A potom to buchne … A ľudia panikária, stresujú. Snažia sa dobehnúť stratený a nevyužitý čas. Ale to je ten problém. Už niet dosť času na záchranu, na útek do bezpečia. A tak mnohí v tom svojom mestečku, ktorému podľa nich nič nehrozilo, aj skončia …

Bratia a sestry, nepodobáme sa niekedy aj my sami tým ľuďom? Koľko varovných slov len počujeme v Písme svätom! Koľko nabádania, koľko – dovolím si povedať – prosenia z Božej strany. A my si len ďalej ideme svojou cestou a robíme si tvrdohlavo po svojom. Veď to nie Boh sa potrebuje zachrániť. My sme tí, ktorí potrebujú pomoc a záchranu. Áno, priatelia, vždy vtedy, keď takto konáme, Ježiš plače aj nad nami. Ježiš plače nad nami, pretože my nedokážeme plakať sami nad sebou …

a nechceli ste. – konštatuje Ježiš. Ježišov plač nad Jeruzalemom, resp. lepšie povedané: nad obyvateľmi mesta Jeruzalem, a napokon nad všetkými, ktorí Ho neprijímajú, ale i naďalej sa uberajú svojimi vlastnými cestami, vyúsťuje do konštatovania: Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. To určite nie je hrozba. Ježiš nemal potrebu niekomu sa vyhrážať. Je to v podstate  proroctvo o súde nad tými, ktorí v Neho odmietli veriť. Namiesto toho verili sami v seba a vo svoju spravodlivosť. Avšak na základe vlastnej spravodlivosti pred Bohom neuspeje nikto z nás. Zničenie mesta Jeruzalem Rimanmi v roku 70 n.l. len potvrdzuje, že je to tak a že Ježiš mal vtedy pravdu. To, čo vtedy predpovedal, sa naozaj stalo. Z mesta Jeruzalem doslova ostalo iba pusté a neobývateľné miesto. Vlastná spravodlivosť zbožných Izraela nedokázala odvrátiť pohromu, ktorá nakoniec udrela v plnej sile.

Áno, sestry a bratia, tak nakoniec skončí každý, kto si namýšľa, že je múdrejší ako sám Pán Boh. Skončí na pustom mieste, kde sa už nedovolá Božej pomoci, ani Božieho odpustenia ani Božieho odpustenia. Skončí na pustom mieste, kde si síce bude uvedomovať aké pomýlené hodnoty počas života uznával a že s vlastnou spravodlivosťou pred Bohom neuspel. Bude mu to aj ľúto, ale už bude neskoro … Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. Hospodin je tu zobrazený ako Ten, ktorý sa opakovane pokúšal varovať človeka. Odvrátiť ho z pomýlených ciest. Ale človek nemal záujem. A preto teraz On sám dočasne rezignuje a necháva udalostiam voľný priebeh. Bratia a sestry, prosme, aby Pán Boh pri nás nemusel tiež rezignovať pre našu tvrdohlavosť a neoblomnosť! Aby pri nás nenechal udalostiam voľný priebeh. Pretože to je jedna z najhorších vecí, ktorá sa človeku môže stať. A síce: že Boh o nás prestane bojovať, zápasiť. Že Boh pri nás stratí trpezlivosť. Od toho nech nás všetkých náš dobrotivý Otec nebeský chráni!

Predsa len, sestry a bratia, akokoľvek smutne to všetko vyznieva, toto nie je koniec. Ježiš príde opäť. Bude to Jeho druhý advent. A vtedy nielen Jeruzalem, ale aj my všetci, ktorí v Neho veríme, Ho prijmeme slovami: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

Neuvidíte ma odteraz až dovtedy, dokiaľ nepoviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Plač nad Jeruzalemom navzdory všetkému končí nádejou. Tento Ježišov výrok sa podobá záverečným slovám, ktoré zaznievajú pri poslednej večeri, kde tvárou v tvár vlastnej smrti Ježiš rovnako tak hovorí o novom stretnutí: Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca (Mt 26,29).

Drahí priatelia, čas adventu je nanajvýš vhodným časom na to, aby sme sa dobre a zodpovedne pripravili na toto nové stretnutie. Jedným z možných spôsobov dobrej prípravy na toto stretnutie je aj ľútosť nad svojim životom, uznanie svojej hriešnosti, pokánie, ale aj snaha žiť inak. Žiť lepšie. Žiť Bohu na radosť a svojim blížnym na požehnanie. Toto všetko sa môže udiať už o krátku chvíľku vo sviatosti Večere Pánovej, keď budeme prijímať Ježišovo telo a krv. Nech tieto najcennejšie dary a ich prijímanie nás vedú k tomu, aby sme zaplakali sami nad sebou! Aby nad nami raz nemusel plakať sám Syn Boží! Amen.

Náš drahý Pane Ježiši! Pri Tebe máme všetko, čo potrebujeme: útočisko, ochranu, prijatie i milosť. Prosíme, posilňuj našu túžbu po Tvojom druhom príchode, ktorý bude v moci a sláve! Amen.

 

 

48.819538,20.363907