Spovedný príhovor na 4. adventnú nedeľu – o jednej korunovácii
Written by radovan on dec 19, 2023 in - No Comments
Spovedný príhovor na 4. adventnú nedeľu – 24.12.2023
„… o jednej korunovácii …
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 27, 29b
Buď pozdravený, kráľ židovský!
Drahí kajúci bratia, milé kajúce sestry!
Králi, či kráľovné! Áno, i keď nám niečo také zaváňa skôr stredovekom, predsa len ešte i dnes môžeme na tomto svete objaviť kráľov či kráľovné. Myslíme v tejto chvíli na anglického kráľa Charlesa a na jeho obľúbenú, už zosnulú matku, kráľovnú Alžbetu. Myslíme na švédsky kráľovský dom, či na španielsku monarchiu. Myslíme na nórskeho kráľa i holandskú kráľovnú.
Áno, priatelia! Ľudia majú radi, keď sa na verejnosti objaví nejaká kráľovná či kráľ. Je to zakaždým mimoriadna udalosť, keď kráľ či kráľovná navštívia nejakú krajinu. I keď sú to v dnešnej dobe skôr už len postavy s výrazne obmedzenými právomocami a v ich prípade sa jedná skôr už len o určitú symboliku, predsa len: každý kráľ i kráľovná reprezentuje krajinu, z ktorej pochádza. Je reprezentantom bývalej slávy, veľkosti a moci svojho národa. Je to zakaždým veľká udalosť, keď v nejakej krajine má na trón zasadnúť nový kráľ. Poznáme to z nedávnej minulosti, keď po smrti kráľovnej Alžbety na jej miesto zasadol jej syn – dovtedajší princ Charles. Boli pri tom médiá, kamery, televízne štáby. Boli pri tom najvýznamnejší svetoví lídri a politici. Mohli sme celú tú parádu sledovať aj priamo doma na svojich televízoroch. Tak ako v minulosti, tak aj dnes si každý kráľ potrpí na svojom kráľovskom rúchu, na žezle ako symbole svojej moci a rovnako tak na kráľovskej korune. Otázka však je: akú moc majú dnes títo králi v skutočnosti a čo nám vedia ponúknuť.
Keď sa vrátime v čase o 2000 rokov, staneme sa aj my svedkami jednej intronizácie, jedného korunovania. Za tých najmenej dôstojných a najpokornejších okolností je korunovaný sám Syn Boží. Obklopený stovkami rímskych vojakov v Pilátovom paláci je oblečený do purpurového rúcha. Na hlave má korunu z tŕnia a namiesto kráľovského žezla drží v pravej ruke trstinu. Nasledujú predstierané úklony, výsmech, pľuvance, údery a zástupom sa ozýva: Buď pozdravený, kráľ židovský!
Milí priatelia! Dnes podvečer si spolu s celým kresťanským svetom budeme pripomínať narodenie Božieho Syna a Jeho vstup na tento svet. Zakaždým máme tendenciu si tieto sviatky zidealizovať. Sú to pre nás najkrajšie sviatky. Sviatky dostatku, či priam až prebytku všetkého. Sviatky pokoja, sviatky rodiny, sviatky akéhosi nič nerobenia. Lenže pravda je taká, že prvé Vianoce boli všetko iné, len nie idylka. Voziť sa s pôrodnými bolesťami na oslíkovi po Betleheme a prosiť o strechu nad hlavou určite nebola idylka. Porodiť dieťa v maštali medzi zapáchajúcimi zvieratami tiež určite nebola idylka. Narodiť sa v takomto priestore rovnako tak nebola idylka. Namiesto teplej a mäkkej perinky ležať na slame v krmítku pre zvieratká asi tiež nebol najvyšší komfort. Neskôr utekať do cudziny pred hnevom krvilačného kráľa Herodesa a žiť tam ako cudzinci, ako utečenci – to všetko nebola žiadna slasť. Nuž a keď Pán Ježiš už verejne pôsobí ako Učiteľ, Majster, Rabi a Divotvorca, raz povie: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá kde by sklonil hlavu …
Akoby sa tým všetkým chcelo povedať jedno: To Ježišovo korunovanie za kráľa začalo už pri Jeho narodení, pokračovalo to Jeho detstvom so štatútom utečenca a pokračovalo Jeho verejným pôsobením, počas ktorého nie vždy bol správne pochopený či prijatý. V podstate sa tá korunovácia Krista za kráľa uklončila Jeho utrpením a pribitím na kríž. Dovolím si povedať, že celý pozemský život Božieho Syna, nášho Pána, Spasiteľa a Vykupiteľa – bol jedným veľkým utrpením. Utrpením, ktoré bolo vybojované v mene lásky. V mene lásky Boha k človeku.
Bratia a sestry, ako dobre, že máme práve takéhoto Kráľa! Ako dobre, že tento Kráľ vstúpil do tohto sveta i do nášho života. Nepozeral na to, či si to nejako špeciálne zaslúžime alebo nie. Či sme toho hodní alebo nie. Spravil to v mene lásky. Ako dobre, že tohto Kráľa kráľov a Pána pánov smieme vzývať a uctievať. Ako dobre, že Jeho krvavé rany nás uzdravili a utíšili spravodlivý hnev Jeho i nášho Otca nebeského.
Drahí priatelia, zakaždým, keď sa zahľadím na to Jeho purpurové rúcho, ktoré cez Neho vtedy s posmechom a ponížením prehodili, jeho farba mi pripomenie Ježišovu drahú krv, ktorú vylial pre mňa i za ďalších mnohých. Iba vďaka Ježišovej obeti sa dnes môžeme cítiť ako slobodní a žiť v pokoji. Iba vďaka tejto obeti môžeme byť zmierení s Bohom, našim nebeským Otcom.
Áno, aj to je to, čo okrem iného potrebujeme počuť na Vianoce. Páni tohto sveta postupne odchádzajú. Pekne pomaly jeden za druhým. No náš Pán prichádza. Prichádza opäť raz. Prichádza ku mne i ku tebe. Prichádza s jedinečnou ponukou odpustenia, zmierenia, pokoja i večného života. V najhlbšej pokore, vďačnosti, úcte a bázni sa pred Ním skláňam a volám: Buď pozdravený, Kráľ celého sveta! Buď pozdravený Kráľ nad všetkých kráľov! Buď pozdravený, môj Kráľ! Ja si Jeho jedinečnú ponuku odpustenia, zmierenia a záchrany pre večnosť určite nechcem nechať ujsť. A ako sa voči nej postavíš ty? Amen.
