Nedeľa Predpôstna – právo a spravodlivosť na Boží spôsob
Written by radovan on feb 06, 2024 in - No Comments
Nedeľa Predpôstna – 11.2.2024
„… právo a spravodlivosť na Boží spôsob …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Ámos 5, 21 – 24
21 Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky, neznášam vôňu vašich zhromaždení. 22 Keď mi prinášate spaľované obete, vo vašich daroch nemám záľubu, na obete spoločenstva z vašich tučných zvierat sa nepozriem. 23 Preč odo mňa s hlukom vašich piesní! Nechcem počuť hudbu tvojich hárf! 24 Ale nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako stály potok!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Len si to skúste predstaviť, keby sa tak niekto uprostred našich služieb Božích postavil a pekne by nám to vytmavil: Viete čo? Prestaňte už s tou vašou liturgiou! Boh ju nenávidí. A prestaňte už s tým plačlivým kvílením, ktoré nazývate spevom! Boh to už viac nevládze počúvať. A ten svoj rozladený organ pre istotu už radšej ani nezapínajte! Zakaždým, keď ho Boh počuje, rozbolí Ho z neho hlava …
Priatelia, asi by nás to riadne naštvalo a pohoršilo, keby nám niekto zvestoval niečo také, a to dokonca priamo počas služieb Božích. Aký právom si toto dovoľuje? Kto to vlastne je? – asi taká by bola naša prvotná reakcia, plná pohoršenia a hnevu.
Začínam takto preto, priatelia, nakoľko niečoho podobného sa v svojej dobe dopustil aj prorok Ámos. „Nandal“ to svojim súvercom a rovesníkom parádne. Z plného hrdla a plných pľúc. Prečo ale Ámos proti svojmu vlastnému ľudu vystupuje takto ostro, nepriateľsky, priam až brutálne? Áno, musel to byť prorok Ámos, kto svojmu ľudu musel povedať pravdu: Hospodin odmieta slávnostné zhromaždenia, obete, dary, hudbu – teda všetko, na čo bol Izrael taký hrdý a pyšný a v čom videl jedinečný prostriedok, ako si získať Božiu priazeň. Ámos oznamuje veľmi jasne, tvrdo a nekompromisne, že namiesto Božieho požehnania sa ľud dočká akurát tak Božieho hnevu. To všetko preto, nakoľko bohoslužba sa pre Izrael stala prostriedkom, ktorým chceli Hospodina donútiť, aby jednal podľa ich vôle. Aká je však Božia vôľa, to ich už akosi nezaujímalo.
Áno, priatelia! Poznáme to. Niekedy sami podobne uvažujeme: Pane Bože, tak veď chodím do kostola, platím si pravidelne cirkevný príspevok, sem tam donesiem aj nejaký ten milodar. Nikdy neopustím Boží chrám, aby som niečo nehodil aj do ofery. Na oplátku by si mi Ty mohol zariadiť to alebo to. Avšak takýto biznis, takéto „zbožné“ vyjednávanie na Pána Boha neplatí. Skôr opačne. Pána Boha takýto ľudský prístup zakaždým „vytočí“. Veď či azda chodíme do kostola kvôli Pánu Bohu? Nechodíme tam skôr kvôli sebe a svojmu duchovnému obohateniu a povzbudeniu? A keď platíme, ide to na účet Pánu Bohu? Nepodporujeme tým náhodou samých seba a svoje spoločenstvo?
Priatelia, prečo Ámos proti svojmu vlastnému ľudu vystupuje takto ostro, nepriateľsky, priam až brutálne? Bolo to aj preto, nakoľko bežný, každodenný život ľudí na jednej strane a bohoslužba na strane druhej, vôbec nešli ruka v ruke. Vôbec to do seba nezapadalo. Vôbec sa to k sebe nehodilo.
Bratia a sestry, dovolím si povedať, že ani dnes to nie je inakšie. Áno, nepočúva sa to pekne, priznávam. Ale taká je pravda. Boh a ja – to k sebe nejde. Boh je svätý, spravodlivý a dobrý. A ja? Ja som hriešny, nespravodlivý a zlý. Ide to k sebe asi tak ako krížový skrutkovač na klinec s hladkou hlavičkou. Ide to k sebe asi tak ako pneumatiky z nákladiaka na bicykel. Ide to k sebe asi tak ako keby ste chceli vyprážať rezne na prepálenom oleji. Isté veci jednoducho nejdú k sebe …
Drahí priatelia! Čo sa s tým dá robiť? Iba jediné. To, čo k sebe nepasuje, čo k sebe nejde – s tým všetkým treba spraviť to, aby to k sebe pasovalo, aby to k sebe šlo: nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako stály potok! – povzbudzuje prorok Ámos. V tomto verši stavia prorok ľudu pred oči jeho najdôležitejšiu povinnosť: konať a žiť podľa práva a spravodlivosti. Boh žiada od svojho ľudu, aby právo a spravodlivosť vytryskli a prúdili ako nikdy nevyschýnajúci potok.
Je fakt, že v našich zemepisných šírkach my nemáme až takú veľkú skúsenosť s tým, žeby nám tu potoky vyschýnali. Nuž a pokiaľ sa niečo také udeje, potom je to naozaj skôr mimoriadna situácia, mimoriadne sucho. No potoky sú u nás zväčša vždy naplnené väčším alebo menším objemom vody. Len zriedka kedy vyschýnajú. V subtropických krajinách, kde sa radí aj Izrael, tak tomu však nie je. Tam sú aj také obdobia, kedy potoky kvôli nedostatku zrážok na dlhší čas vyschnú a vodou sa naplnia až vtedy, keď začne pršať. Keď teda prorok Ámos píše: nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako stály potok! – potom je to aj vyjadrenie určitej túžby, aby právo a spravodlivosť v našich životoch a z našich životov neprúdili len z času na čas. Ale stále. Nepretržite. Permanentne. Nestačí sa podľa práva zachovať len kedy – tedy! Podľa práva treba konať každý deň. V každej chvíli života. Nestačí byť spravodlivý a žiť spravodlivo len z času na čas. Žiť v spravodlivosti a hájiť spravodlivosť treba rovnako tak v každej chvíli a situácii života.
Sestry a bratia, nie je dnes prorokova kritika tak trocha namierená aj do našich vlastných radov? Ako to vyzerá s právom a spravodlivosťou v mojom osobnom živote? Ak to s týmito fenoménmi vyzerá v živote mojej rodiny? Ako sa právo a spravodlivosť dodržiava na mojom pracovisku? A čo cirkev? Deje sa v nej všetko podľa práva a spravodlivosti? Nakoniec: a čo samotná spoločnosť? Možno Slovensko označiť za právny štát, v ktorom sa vždy a za každých okolností presadzuje spravodlivosť? Po našich mestách sa dejú protesty, pretože protestujúcim sa zdá, že dochádza k porušovaniu práva a spravodlivosti v našej republike. Ale aj vláda deklaruje, že po období bezprávia a nespravodlivosti robí postupné kroky, aby stabilizovala právo a spravodlivosť na Slovensku. Takéto roztrieštenie vidíme napokon aj v našom mestečku. I jedným i druhým ide o právo a spravodlivosť. Ale kto má vlastne pravdu? Koľko je vlastne tých práv? Koľko je tých spravodlivostí? Veď nie všetko môže byť právo a nie všetko môže byť spravodlivosť …
Keď sa pozrieme do Biblického slovníka a nájdeme si pojem „spavodlivosť“, dočítame sa aj toto: Pokiaľ má na svete nastať spravodlivosť, musí Boh pomôcť tým, ktorí trpia pod nespravodlivosťou. Boh vyvádza na svetlo svoju spravodlivosť tým, že vytrhuje núdzneho z biedy, že vypočúva modlitby, že vyvádza z úzkosti, že rozdeľuje štedro a dáva chudobným. Boha robí spravodlivým to, že plní sľuby, ktoré dal svojmu ľudu a s ktorým uzavrel zmluvu. Nuž a ďalej sa dozvieme, že spravodlivosť v biblickom chápaní je niečo ako správny pomer človeka k Bohu. Je to bezmedzná dôvera v Boha, bázeň voči Bohu ako aj poslušné dodržiavanie Jeho nariadení.
Pokiaľ teda dnes u proroka Ámosa čítame: 24 Ale nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako stály potok! – potom si to, čo robí Boha spravodlivým, musíme analogicky stiahnuť na samých seba. Spravodlivé je bojovať proti nespravodlivosti. Svoju spravodlivosť dokážeš tak, že vo svojej modlitbe budeš Bohu dôverovať, že podáš na pomoc ruku biednemu, že sa budeš vedieť podeliť. Svoju spravodlivosť dokážeš tak, že splníš sľuby, ktoré si vyslovil a že budeš mať voči Bohu správny vzťah. To znamená: vzťah lásky, bázne, viery, dôvery a poslušnosti.
Drahí priatelia, za prorokovými kritickými slovami však dnes zároveň cítime aj akúsi nádej. Nádej, že raz vskutku nastane doba, keď sa právo a spravodlivosť prevalia ako mohutný prúd, ktorý sa nebude dať spútať ani zastaviť. Nijaké sucho bezprávia či nespravodlivosti ho viac nebude môcť zastaviť, obrazne povedané. A presne toto sa deje, i keď až o niekoľko storočí neskôr po Ámosovi: z Golgotského kríža dole k tebe steká to, čo ti chýba: Božia spravodlivosť. Ježiš svojou poslušnosťou voči svojmu nebeskému Otcovi až do momentu smrti dokazuje, že je spravodlivý Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Nuž a z rozopätých Ježišových rúk sa na teba valí právo. Na teba, ktorý si nespravodlivý. Áno, tak to totiž bolo v Božích očiach bolo právne čisté, právne „kóšer“. Nevedomky to predpovedal už veľkňaz Kaifáš: Lepšie bude, keď zomrie jeden, aby nezahynul celý národ. Toto, milý priateľ, je právo a spravodlivosť na Boží obraz, podľa Božích predstáv. Boh na teba necháva zhora padať akoby dážď to, čo by si ty nikdy sám nedosiahol: dobré skutky a skutočnú lásku, dobrosrdečnosť a poslušnosť, trpezlivosť, svätosť a spravodlivosť. Na druhej strane od teba žiada: lásku, bázeň, dôveru a poslušnosť. Pretože tak je to v Božích očiach spravodlivé a právne v poriadku.
Drahý priateľ! Skrze Ježiša sa to teda dá skĺbiť dokopy. To, čo doteraz do seba nezapadalo, do seba zrazu zapadá: tvoje modlitby a práca, tvoj bežný deň a tvoja bohoslužba, tvoja nedokonalosť a Boh. Tvoja minulosť a prítomnosť, Boh a ty. Skrze Ježiša a len v Ježišovi je to všetko pekne zladené, pasuje to k sebe a zapadá to do seba. Nie je to úžasný Boh, v ktorého veríme? Boh, ktorý už má riešenie, i keď my ho zatiaľ ešte nevidíme. Boh, ktorý má východisko, i keď my o ňom zatiaľ ešte ani netušíme.
Ó, Pane! Ďakujem Ti, že ma robíš tým, ktorý pasuje, ktorý sa hodí a ktorý zapadá do Tvojich plánov. Ďakujem Ti za to, že ma robíš užitočným a potrebným. Ďakujem aj za to, že ma robíš svätým, spravodlivým a dobrým. Amen.
