Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – … ber alebo nechaj tak …
Written by radovan on nov 12, 2024 in - No Comments
Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – 17.11.2024
„ … ber alebo nechaj tak …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Rímskym 14, 10b.12
Všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu … Tak teda každý z nás (Bohu) vydá počet za seba.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Stáť pred súdom … To naozaj nie je nič príjemné. Nikomu to neprajem. Akokoľvek: mne sa to tohto roku podarilo dokonca 2x, i keď som po tom nikdy netúžil. Nikdy som si nemyslel, že budem niekedy v živote stáť na súde ako jeho aktívny účastník. A vidíte: stalo sa. Prvý krát to bolo 2. septembra na Okresnom súde v Rožňave pri rozvodovom konaní, kde som bol v pozícii odporcu. No a druhýkrát to bolo minulého týždňa, 7. novembra, na cirkevnom súde, kde som sa ocitol v pozícii obvineného. Obvineného z toho titulu, nakoľko rozvod kňaza sa považuje v našej cirkvi za disciplinárny priestupok. No a keďže naša milovaná ECAV potrebovala niekoho exemplárne potrestať, pretože počas tohto roka tých rozvodov kňazských manželstiev bolo akosi viac ako v minulosti, vybrali si nás dvoch. Ani neviem, čím sme si to „zaslúžili“. Asi si do nás potreboval niekto po 23 rokoch služby v ECAV dobre „kopnúť“. Poviem pravdu: za tých 23 rokov aktívnej služby len málokoho z vedenia tejto cirkvi zaujímalo ako sa mám, čo prežívam, ako to zvládam, či ma služby napĺňa, či nie som náhodou už vyhoretý z toho všetkého. Nie. Ale keď treba človeka „dať dole“, potom sa s vami nikto maznať nebude. A tak zo zborového farára, pretože ešte pred prázdninami ste si ma takto zvolili, už na tretie volebné obdobie, sa zrazu stál iba námestný farár. To znamená: voľba akoby sa ani nekonala a je zo mňa farár „na voľnej nohe“. To by mi akože nevadilo, pretože ja vám i naďalej budem slúžiť, keď mi dá Pán Boh zdravia a života a aj vy o to budete stáť, najlepšie ako viem a dokážem, lebo vás mám rád a za tie roky medzi vami ste sa stali mojou rodinou. Rozdiel je len v tom, že za tú istú robotu dostanem o celkom slušný balík EUR mesačne menej, a to počas ďalších troch rokov. Ale neplačem … len konštatujem, aká evanjeliová a milostivá vie byť naša drahá ECAV k ľuďom, ktorí jej odovzdali kus svojho života, najlepšie roky, zdravie, potenciál, energiu, svoj čas …
Viete, keď ste na súde, dávajú na vás kadejaké posudky a referencie. Aj ja, ako bývalý senior Gemerského seniorátu, som také dával, lebo som bol požiadaný mojimi nadriadenými, a tak som nemal na výber. Musel som, lebo v opačnom prípade by to bolo vnímané ako neplnenie si mojich služobných povinností. Ale vždy som sa snažil byť „vo svojich súdoch“ mierny a objektívny. Áno, uznávam, že sa mi to možno niekedy podarilo lepšie, inokedy zas menej. Tak či onak, nebola to príjemná robota. Radšej som sa snažil pomôcť, ako ublížiť. A keď bola pravda a realita nepríjemná, snažil som sa ju vo svojich vyjadreniach zmierniť a podať citlivo. Jednoducho: nechcel som človeka „potopiť“. Niekedy sa mi to azda podarilo viac, inokedy menej. Pri písaní tých posudkov mi stále v mysli rezonoval Kristov výrok: Akým súdom súdite vy, takým budete súdený. A akou mierou meriate, takou i vám bude namerané. A toho som sa držal. No keď som na cirkevnom súde na Biskupskom úrade v Prešove počúval hodnotenie mojej osoby z pera mojej nadriadenej, vážne som spozornel. Spraviť z človeka ožrana prvej kategórie, spraviť z neho chladného otca, ktorý nemá vrúci vzťah k vlastným deťom, je k nim chladný, nepodporuje ich, nezaujíma sa o ne a nestará sa o nich … Nuž, to bolo „silné kafe“. Áno, potreboval som to predýchať. Neveril som vlastným ušiam, že dlhoročná kolegyňa z blízkeho okolia, ktorú som vnímal ako svoju kamarátku, niečo také napíše. Ale … stalo sa … Opäť som múdrejší … opäť som dostal facku od života. A síce v tom zmysle, že aj ten najlepšie vyzerajúci priateľ je nakoniec schopný vraziť ti dýku do chrbta, keď bude môcť, keď bude mať príležitosť.
Drahí moji … ospravedlňujem sa vám za tento osobný úvod … vy, moje kázne počúvate týždeň čo týždeň a sami najlepšie viete, že na kancli som svoje súkromie nikdy veľmi neriešil alebo nepretriasal. A keď, tak len minimálne. Ale nakoľko dnes na pôde cirkvi máme tému o poslednom Božom súde, akosi som zo seba musel dať von to, čo ma trápilo a čo so súdom nakoniec aj súviselo.
Tak či onak, téma tejto dnešnej predposlednej nedele v cirkevnom roku pojednáva o súde. A to o súde nie hocijakom, ale o poslednom. O súde, po ktorého verdikte sa už nebude dať odvolať ešte na nejaký vyšší súd. Nie! Nič vyššie už nebude. A ani byť nemusí. Nakoľko rozhodnutie toho posledného Božieho súdu bude nielen konečné, ale aj spravodlivé a pravdivé. Je pravda, že skutočnosť posledného súdu vyznávame všetci aj vo Viere všeobecnej kresťanskej: sedí na pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych …
Drahí priatelia, akokoľvek to my vyznávame s veľkým presvedčením, predsa len: myšlienka na posledný Boží súd sa pre mnohých javí ako prekonaná, akoby až nereálna a rozprávková. Je nemálo kazateľov a interpretátorov Božieho slova, ktorí jednoducho zatieňujú výpovede o poslednom Božom súde a nezvestujú ich v plnej vážnosti tak ako by mali. Je to tak, akoby Biblia o poslednom súde ani nepojednávala. Ale veď tak to nie je!
Dovolím si povedať, že keď sa hovorí o poslednom Božom súde, reakcia ľudí môže byť len dvojaká: Buď je to pre ľudí šok alebo je to dobrá správa – evanjelium. Áno … moji milí … byli jsme shledáni vinní … ako by to povedali naši českí priatelia … A síce: v myšlienkach, slovách i skutkoch. A sudca to vie tiež. On dobre vie, aký trest by sme si zaslúžili. Nie je to nič viac ani nič menej ako večný trest.
Drahí priatelia! Predsa len: dovolím si na tomto mieste položiť otázku. Čo by Pán Boh mal z toho, keby všetkých ľudí odsúdil a potrestal? Nebol by potom celý Jeho príbeh stvorenia iba jednou obrovskou fraškou? Niečo na ten spôsob, že síce stvorím ľudí, ale nakoniec ich aj tak všetkých potrestám … Tak načo nás potom tvoril? Len aby nás mohol potrestať? To sa akosi vylučuje s predstavou Boha, ktorý je láska, milosť, milosrdenstvo a odpustenie.
Nebol by to dokonalý Boh, ktorý by nemal dokonalý plán. Dokonalý v Jeho očiach a predstavách, nie v tých našich. Podľa našich predstáv by to totiž malo byť nastavené tak, že za každý zlý skutok treba spraviť jeden dobrý. A potom sa to dá na váhu a zistí sa, koľko ktorých skutkov bolo. Či bolo viac tých dobrých alebo viac tých zlých. Áno, Pán Boh to mohol nastaviť aj takto, ale nenastavil to takto.
On, aby nám dokázal, ako veľmi nás miluje, spravil to, čo si môže dovoliť spraviť jedine suverénny a absolútne nezávislý Boh. Dovolil, aby sa na tento svet narodil Jeho Syn – Ježiš. Jediný, ktorý hriechu neučinil a ľsti nebolo v Jeho ústach. Jediný, ktorý dodržal celý zákon. Jediný, ktorý si smrť nezaslúžil, pretože nič neporušil. Namiesto toho: celý zákon dodržal so všetkými jeho nariadeniami, ustanoveniami, zákazmi a príkazmi. Bol jediným skutočne spravodlivým. Človekom, akého tu chcel mať Hospodin od samotného začiatku.
A tak sa v Božej hlave, pokiaľ si to môžem dovoliť takto povedať, zrodila myšlienka: Čo, keď za viny ľudí nepotrestám konkrétnych ľudí, ale potrestám vlastného Syna? Sestry a bratia, musíme teraz trošku rozumieť židovskej obetnej praxi. Židia za svoje hriechy rok čo rok prinášali ako obeť bezchybného baránka. Nie nejakého nesúceho, ktorý by do týždňa aj tak bol zdochol. Ale toho najkrajšieho, najlepšieho, najsúcejšieho. To všetko preto, aby tak Pánu Bohu dokázali, že im na Jeho odpustení skutočne záleží. Lenže táto obeť musela byť prinášaná rok čo rok.
Dokonalý Pán Boh to vo svojej dokonalosti vymyslel inak. Nemusíte mi tu ako rodiny prinášať rok čo rok vaše ovce alebo baránkov. Môj Syn bude Baránkom. A to Baránkom dokonalým. Baránkom, ktorý sníma hriech sveta. Tak ako Ho označil aj Ján Krstiteľ: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta! A tak sa aj stalo. Hriech sveta spočinie na Ňom, a tým pádom aj trest. A keďže odplata za hriech je smrť, bude musieť obetovať svoj život. V tom je totiž Boží súd, že Boh namiesto nás, hriešnikov, ktorí sme si trest skutočne zaslúžili, radšej potrestá svojho spravodlivého Syna. To všetko preto, aby nás nemusel zahubiť, ale mohol nás urobiť spravodlivými, ospravedlnenými skrze našu vieru v Jeho Syna.
Drahí priatelia! Áno, tak je to nastavené. A sprav s tým, čo chceš! Ber alebo nechaj tak! Kto počas života, ale tiež vo chvíli smrti dôveruje a spolieha sa na Syna Božieho, pre toho je deň súdu dňom radostným. Je to tak preto, lebo taký bol Boží plán. Ten nebol o našej dobrote, ale o našej viere v Božiu – Kristovu dobrotu. Nuž a kto žije s tým presvedčením, že si môže žiť ako chce, pretože aj tak žiadne konzekvencie neprídu, ten raz bude v neskutočnom strese a prekvapený. V strese, keď pochopí, keď mu akosi dôjde, že mal dosť času na zmenu, ale aj tak ho nevyužil. Mal dosť času, ale nevyužil ho na svoj prospech, na večné spasenie, ale na večné odsúdenie. Kiež nám dá milostivý Boh dosť múdrosti, aby sme sa podľa toho dokázali aj pred koncom ďalšieho cirkevného roka zariadiť! Amen.
