2. pôstna nedeľa – posvätenie: nikdy nekončiaci proces
Written by radovan on mar 11, 2025 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 16.3.2025
„… posvätenie – nikdy nekončiaci proces …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Dnes v kresťanskej cirkvi slávime 2. pôstnu nedeľu, ktorej hlavnou témou je posvätenie. Pôstne obdobie je časom, keď sa zastavujeme, skúmame svoje srdcia a smerujeme bližšie k Bohu. Dnes si vysvetlíme, čo znamená byť posvätený a ako to ovplyvňuje náš život viery. Položme si teda hneď na úvod otázku: Čo znamená posvätenie? Chcem len podotknúť, že sa jedná o jeden z podstatných teologických termínov a má svoje nezastupiteľné mieste v procese spásy a záchrany človeka pre večnosť. Nuž a nakoľko v tejto kázni budem postupne pracovať s viacerými biblickými textami, v úvode som nečítal žiaden. Ony sa však postupne budú v samotnej kázni postupne vynárať a objavovať.
Takže, ešte raz: Čo znamená posvätenie? Posvätenie znamená oddelenie pre Boha. Nie je to ani tak vonkajší proces. Skôr sa jedná o hlbokú vnútornú premenu, ktorú v nás spôsobuje Duch Svätý. Keď čítame Bibliu, vidíme, že posvätenie nie je niečo, čo si môžeme zaslúžiť vlastnými skutkami, ale je to Boží dar. Preto aj apoštol Pavol v 1. Tesaloničanom 4,7 hovorí: „Veď Boh nás nepovolal k nečistote, ale k posväteniu.“ To znamená, že ako kresťania nie sme povolaní žiť podľa hodnôt sveta, ale podľa Božej vôle. Posvätenie je proces, v ktorom sa stávame viac podobnými Kristovi.
Pokiaľ sme pochopili tomu, čo je to posvätenie, v tejto chvíli si postavme ďalšiu otázku: Ako sa pri nás má posvätenie prejavovať v pôstnom období? Pôst je časom, keď sa učíme odriekať si veci, ktoré nás odvádzajú od Boha, a sústrediť sa na to, čo je skutočne dôležité. Posvätenie sa by sa teda pri nás malo prejaviť v troch oblastiach:
- V našom srdci – Boh nás volá k tomu, aby sme boli čistého srdca, aby v nás nepanovala nenávisť, závisť ani hnev. V Žalme 51,12 kráľ Dávid prosí: „Stvor mi, Bože, čisté srdce a obnov vo mne pevného ducha.“
- V našich slovách – Naše slová by mali byť plné lásky a pravdy. Apoštol Jakub 1,26 nás varuje, že ak nevieme ovládať svoj jazyk, naša viera je márna.
- V našich skutkoch – Pravá viera sa prejavuje v skutkoch lásky. V pôste sa zameriavame nielen na odriekanie, ale aj na pomoc druhým – na skutky milosrdenstva, ako je starostlivosť o chudobných, chorých či osamelých.
Keď nám v tejto chvíli zrejme už dochádza, že proces posvätenia je v našom živote akýmsi obrazom hĺbky našej osobnej viery, určite nebude na škodu veci položiť si ďalšiu praktickú otázku: Ako môžeme rásť v posvätení? Naša luteránska tradícia zdôrazňuje, že človek sa neposväcuje vlastnými silami, ale skrze vieru v Krista a moc Ducha Svätého. To znamená, že:
- Pravidelné čítanie Božieho slova nás premieňa zvnútra.
- Modlitba nám pomáha byť bližšie k Bohu a vidieť svet Jeho očami.
- Spoločenstvo veriacich nás posilňuje a povzbudzuje na ceste viery.
- Prijímanie sviatostí (krst a Večera Pánova) nám pripomína, že patríme Bohu a On v nás pôsobí.
Drahí priatelia, pravda je taká, že posvätenie nie je cieľ, ktorý dosiahneme raz a navždy. Je to celoživotný proces rastu v Kristovi. A toto si treba jasne uvedomiť a mať na zreteli. Neznamená to dokonalosť, ale ochotu nechať sa viesť Bohom každý deň. Keď hovoríme o posvätení, je dôležité pochopiť, že nejde len o nejaký náboženský koncept vymyslený cirkevným otcom Augustínom alebo Martinom Lutherom. V prvom rade ide o realitu každodenného kresťanského života. V luteránskej tradícii sa posvätenie chápe ako pokračovanie Božieho diela v nás po ospravedlnení – teda po tom, ako sme boli skrze Krista prijatí za Božie deti.
Dalo by sa teda povedať, že posvätenie ako Božia práca v nás. Luteránska teológia jasne zdôrazňuje, že človek sa nedokáže posvätiť vlastnými silami. Preto opäť apoštol Pavol v liste Filipským kresťanom píše: Ten, ktorý začal vo vás dobré dielo, ho aj dokončí až do dňa Krista Ježiša. (Filipským1,6) To znamená, že ak veríme v Krista, Boh nás postupne premieňa a vedie nás na ceste viery. Nie sme ponechaní sami na seba, ale máme Ducha Svätého, ktorý v nás pôsobí a učí nás žiť podľa Božej vôle.
Rovnako tak možno vnímať posvätenie ako odpoveď na Božiu milosť. Aj keď je posvätenie Božím dielom, aj my, ako veriaci, máme byť aktívni. Boh nás nevolá k pasivite, ale k tomu, aby sme spolupracovali s Jeho Duchom. Preto v liste Rímskym 12,1 čítame: Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. To inými slovami povedané znamená jedno: Ako kresťania máme byť oddelení od hriechu a snažiť sa žiť tak, aby náš život oslavoval Boha. Znamená to odvracať sa od toho, čo nás od Boha vzďaľuje, a hľadať Jeho vôľu.
Už sme si dnes v kázni poukázali na to, ako by sa posvätenie pri nás malo prejavovať v tomto pôstnom čase. Pravda je však taká, že posvätenie nie je proces, ktorý by bol určený len pre čas pôstu. Posvätenie je otázkou a záležitosťou každého jedného dňa, bez ohľadu na to, ako obdobie v rámci cirkevného roka práve prežívame. Ako by sa teda posvätenie malo pri nás prejavovať v každodennom živote? Posvätenie sa zaiste neprejavuje len v modlitbe či návšteve kostola, ale aj v našich bežných rozhodnutiach:
- V rodine: Sme ochotní odpúšťať si navzájom, budovať láskyplné vzťahy a viesť deti k viere?
- V práci: Konáme čestne, svedomito a s vedomím, že naše zamestnanie je tiež služba Bohu?
- V spoločnosti: Nesieme Kristovo svetlo medzi ľudí, ktorí ho ešte nepoznajú?
Milé sestry, drahí bratia! Na jedno pritom nezabúdajme! Pôstne obdobie nám pripomína, že pravá viera sa prejavuje v skutkoch. Nie preto, aby sme si zaslúžili spásu, ale ako odpoveď na lásku, ktorú nám Boh už dal. Pokiaľ si v tejto chvíli uvedomujeme, že posvätenie je veľmi dôležitý, priam až podstatný proces v živote kresťana, počítajme s tým, že o tom dobre vie aj Boží a náš nepriateľ – satan. A verte, priatelia, že sa bude veľmi snažiť, aby nám rast v procese posvätenia komplikoval ako sa len dá. A tak si nakoniec postavme ešte jednu dôležitú otázku: Aké možno očakávať prekážky na ceste posvätenia?
Nikto nepovedal, že posvätenie bude jednoduché. Pravda je taká, že každý z nás zápasí aj s vlastnými slabosťami, pokušeniami a hriechmi. Medzi tie hlavné prekážky patria:
- Pýcha a sebestačnosť – Ak si myslíme, že všetko zvládneme sami, zabúdame, že posvätenie je Božia práca v nás.
- Lenivosť v duchovnom živote – Ak zanedbávame modlitbu, Božie slovo a spoločenstvo, nemôžeme rásť v posvätení.
- Vplyv sveta – Svet nás neustále ťahá k pohodliu, egoizmu a povrchnosti. Musíme byť preto pevní vo viere, aby sme sa nenechali strhnúť nesprávnym smerom.
Drahí priatelia! Dobrá správa je v tom, že aj keď v posvätení zlyháme, Boh nás nikdy neopustí. Kristus je našou spravodlivosťou, silou a nádejou. Preto môžeme každý deň začínať nanovo, vedomí si toho, že Boh nás vedie. Sestry a bratia! Pôstne obdobie je výbornou príležitosťou na prehĺbenie nášho posvätenia. Využime tento pôstny čas na to, aby sme rástli v posvätení – aby naše srdcia, slová a skutky odrážali Kristovu lásku. Nech nám Boh dá silu rásť vo viere, v láske a v oddanosti Jeho svätej vôli. Nech nás v tomto procese vedie Duch Svätý a nech je Boh oslávený v našom živote. Amen.
– s použitím viacerých prameňov –
