5. pôstna (Smrtná) nedeľa – Kristus pred Pilátom – pravda v rukách sveta
Written by radovan on apr 01, 2025 in - No Comments
- pôstna nedeľa (Smrtná) – 6.4.2025
„… Kristus pred Pilátom – pravda v rukách sveta …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista!
J 18, 28 – 19,5
28 Potom viedli Ježiša od Kaifáša do vládnej budovy. A bolo včasráno. Oni však nevošli do vládnej budovy, aby sa nepoškvrnili, pretože mali jesť veľkonočného baránka. 29 Vyšiel k nim teda Pilát a povedal im: Akú žalobu máte proti tomuto človeku? 30 Odpovedali mu takto: Keby tento nebol zločincom, neboli by sme ti Ho vydali. 31 Pilát im povedal: Vezmite Ho vy a súďte podľa svojho zákona. Odpovedali mu Židia: Nám nie je dovolené nikoho zabiť, 32 aby sa naplnilo slovo Ježišovo, ktorým naznačil, akou smrťou mal umrieť. 33 Pilát vošiel teda zase do vládnej budovy a zavolajúc si Ježiša, povedal Mu: Si Ty kráľ židovský? 34 Odpovedal mu Ježiš: Hovoríš to sám od seba, a či ti to iní povedali o mne? 35 Odpovedal Pilát: A som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi Ťa vydali. Čo si urobil? 36 A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. 37 Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ? Odpovedal Ježiš: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas. 38 Pilát Mu povedal: Čo je pravda? A ako to povedal, vyšiel zase k Židom a riekol im: Ja nenachádzam na Ňom viny. 39 Ale u vás je obyčaj, aby som vám na Veľkú noc prepustil jedného (väzňa). Či teda chcete, aby som vám prepustil toho kráľa židovského? 40 Oni však znovu skríkli volajúc: Nie toho, ale Barabbáša! A ten Barabbáš bol lotor. 1 Pilát vzal teda Ježiša a dal Ho zbičovať. 2 Vojaci uplietli veniec z tŕnia, položili Mu ho na hlavu, obliekli Ho do šarlátového plášťa 3 a prichádzajúc k Nemu hovorili: Buď pozdravený, kráľ židovský! a bili Ho po tvári. 4 Potom Pilát znovu vyšiel a hovoril im: Ajhľa, vyvediem vám Ho, aby ste poznali, že nenachádzam na Ňom vinu. 5 Vyšiel teda Ježiš s tŕňovým vencom a v šarlátovom plášti. A (Pilát) im povedal: Ajhľa, človek!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď sa dnes zamýšľame nad prečítaným textom z Jánovho Evanjelia, vnímame dramatický okamih – Kristus, Boží Syn, stojí pred Pilátom, pred ľudským sudcom. Celé dejiny sa v tej chvíli zbiehajú do tejto jedinej scény: Pravda stojí pred mocou sveta. Spravodlivosť sa ocitá v rukách nespravodlivých. Svet si privádza Božieho Baránka, ale nie preto, aby Ho prijal – ale aby Ho odsúdil. Je to paradox, ktorý sa stále opakuje. Boh prichádza k ľuďom a ľudia Ho odmietajú. Neprijímajú Ho preto, že Ho nechápu, ale práve preto, že Ho chápu až príliš dobre – Jeho prítomnosť narúša ich predstavy, ich istoty, ich moc.
Stojíme na prahu Smrtnej nedele, poslednej pôstnej nedele pred Kvetnou nedeľou. Pôst, ktorý sme prežívali, pomaly vrcholí. Naša cesta za Kristom smeruje nevyhnutne k Jeho krížu. A dnes, v tejto chvíli, sa zastavujeme pred dramatickou scénou Jeho súdu. Evanjelium podľa Jána nás privádza do sídla rímskeho miestodržiteľa. Vonku stojí veľrada, ktorá nechce vstúpiť dnu, aby sa nepoškvrnila. Vo vnútri je Pilát, zástupca rímskej moci. A medzi nimi je Ježiš – sám, opustený, vydaný svetu. Vtedy viedli Ježiša od Kaifáša do vládnej budovy. Bolo včas ráno. Sami však do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili, ale aby mohli jesť veľkonočného baránka.
Aká irónia! Tí, ktorí by mali očakávať Mesiáša, sa boja vonkajšej nečistoty, ale pritom nevidia, že práve konajú najväčšiu nespravodlivosť. Táto scéna nám nastavuje zrkadlo. Koľkokrát aj my dbáme na vonkajšie veci, na formu, na to, aby všetko „vyzeralo“ správne, ale pritom v srdci nosíme neprávosť? Koľkokrát sa aj my uspokojíme so svojou vlastnou predstavou spravodlivosti, len aby sme si uchovali svoje postavenie, svoje bezpečie?
Aký kontrast! Veľrada sa obáva, že by vstupom do pohanskej budovy stratili kultovú čistotu, ale neboja sa odsúdiť nevinného na smrť. Stará sa o vonkajšiu svätosť, ale pritom koná najväčší hriech. Táto scéna nám pripomína, že náboženská čistota nestačí, ak nie je sprevádzaná čistotou srdca. Môžeme zachovávať všetky predpisy, môžeme sa navonok javiť ako zbožní ľudia, ale ak naše srdce ostáva zatvorené pred pravdou, ak v ňom niet lásky a spravodlivosti, naša zbožnosť je len maskou.
Koľkokrát sa aj my vyhýbame „nečistote“ sveta, ale zároveň svojím životom popierame Krista? Bojíme sa, že niečo poruší našu vonkajšiu svätosť, ale vnútri sme plní tvrdosti, predsudkov, nelásky. Kristus však prináša iný druh čistoty – nie čistotu vonkajšieho rituálu, ale čistotu srdca. To je pravá čistota, na ktorej skutočne záleží.
Pilát vychádza von, pretože Židia nevojdú dnu. Pilát je v tomto príbehu zvláštnou postavou. Je predstaviteľom rímskej moci, ale zároveň je bezmocný. Hoci je sudca, v skutočnosti sa bojí tých, ktorí naňho tlačia. A tak začína dialóg, ktorý sa stane jedným z najvýznamnejších rozhovorov v dejinách. Akú žalobu podávate proti tomuto človeku? Táto otázka je dôležitá. Pilát chce vedieť, prečo mu priviedli Ježiša. Ale odpoveď, ktorú dostane, je vyhýbavá: Keby nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali. Inými slovami povedané: „dôveruj nám, vieme, čo robíme“. Nehľadajú pravdu, ale potvrdenie svojho rozhodnutia.
Pilát sa zdráha. Vidí, že tento prípad nesie známky náboženského sporu. Snaží sa vyhnúť rozhodnutiu, ktoré by mohlo vyvolať nepokoje. Vezmite si ho a súďte podľa svojho zákona. Ale tu sa ukazuje skutočný zámer veľrady: Nám nie je dovolené nikoho usmrtiť. Týmto odhalením dávajú najavo, že Ježiša neprivedú len preto, aby bol potrestaný – oni chcú Jeho smrť. A Ján nám pripomína, že týmto sa napĺňa Ježišovo slovo o tom, akou smrťou má zomrieť.
Keď sa Pilát vracia k Ježišovi, jeho otázka je jednoduchá, ale nabitá významom: Si ty kráľ Židov? Táto otázka odhaľuje podstatu celého procesu. Ak je Ježiš skutočne kráľ, potom je hrozbou pre Rím. Ak nie je, prečo by mu mala veľrada venovať takú pozornosť? Ježiš odpovedá otázkou: Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne? Pilát je rozčúlený: Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?
Ježišova odpoveď je kľúčová: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo z tohto sveta, moji služobníci by bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Tu sa ukazuje zásadný rozdiel medzi Kristovým kráľovstvom a kráľovstvami tohto sveta. Kráľovstvá sveta stoja na sile, moci, boji o vplyv. Ale Ježišovo kráľovstvo je iné – neprichádza si podmaniť svet násilím, ale premieňa srdcia ľudí pravdou a láskou. Ježiš tu hovorí, že Jeho kráľovstvo nie je založené na moci, ktorú pozná svet. Nie je to kráľovstvo, ktoré sa presadzuje silou, zbraňami, intrigami. Je to kráľovstvo pravdy a lásky.
Pilát sa snaží pochopiť: Tak predsa si kráľ? A Ježiš mu dáva odpoveď, ktorá znie ako vyhlásenie Jeho poslania: Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas. Pilátova reakcia je jedna z najznámejších otázok v dejinách: Čo je pravda? Ale nečaká na odpoveď. Otočí sa a odíde. Ako často sa pýtame na pravdu, ale nemáme trpezlivosť ju počúvať? Ako často chceme vedieť, čo je správne, ale len vtedy, keď sa to hodí do nášho plánu? Koľkokrát sa aj my pýtame: „Čo je pravda?“, ale v skutočnosti nás odpoveď nezaujíma? Koľkokrát radšej odvrátime pohľad, len aby sme nemuseli konať podľa pravdy? Táto otázka je výstižná, ale smutná. Pravda stojí pred ním, ale on sa na ňu nedíva. Nechce počuť, lebo by musel niečo urobiť. Ježiš však na túto otázku odpovedá svojím životom. Pravda nie je filozofická myšlienka. Pravda je Osoba. Pravda je Kristus. A keď odmietneme Krista, odmietame pravdu samotnú.
Pilát sa vracia k veľrade a vyhlasuje: Ja na ňom nenachádzam vinu. To je prekvapujúce vyhlásenie. Pilát, pohanský sudca, jasne vidí, že Ježiš je nevinný. Ale to nestačí. Zástup je pripravený kričať. A tak Pilát prichádza s kompromisom: ponúkne im možnosť prepustiť jedného väzňa na sviatky. Chcete, aby som vám prepustil kráľa Židov? Ale dav volá: Nie toho, ale Barabáša!
Barabáš – muž, ktorý bol povstalcom a vrahom. Svet sa rozhodol. Radšej zločinca než nevinného. Radšej človeka násilia než Kráľa pokoja. Barabáš a Kristus – voľba, ktorá sa opakuje. Barabáš bol vzbúrenec, vrah. Predstavoval násilie, boj, revolúciu. Ježiš prišiel ako Kráľ pokoja. Ale ľud si vyberie Barabáša. Táto voľba sa opakuje v dejinách. Aj dnes svet radšej volí moc, silu, násilie. Radšej si vyberá toho, kto sľubuje okamžitú zmenu silou, než toho, kto prichádza s pravdou, ktorá mení srdce. Ale Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta. A ten, kto chce byť Jeho nasledovníkom, musí sa naučiť prijímať Božie cesty – cesty pokory, trpezlivosti, obete.
Pilát sa snaží nájsť inú cestu. Vtedy Pilát vzal Ježiša a dal ho zbičovať. Možno dúfa, že ak ľudia uvidia Ježiša dobitého a poníženého, upustia od svojho hnevu. A potom Pilát vyvedie Ježiša von. Na hlave má tŕňovú korunu, na pleciach purpurový plášť – symbol výsmechu. Hľa, človek! To je obraz, ktorý nám evanjelium predkladá v tejto pôstnej chvíli. Hľa, človek – ponížený, odsúdený, ale skutočný Kráľ. Tu sa skrýva hlboké tajomstvo. Ježiš sa nám neukazuje ako slabý porazený. Práve v tomto ponížení sa ukazuje ako pravý Kráľ. „Hľa, človek!“ – to nie je len výsmech, je to vyhlásenie pravdy. Tu je nový Adam. Tu je Ten, kto obnovuje padnuté ľudstvo. Kristus stojí pred nami – odvrátime od Neho pohľad ako Pilát? Alebo Ho spoznáme ako Kráľa?
Bratia a sestry, dnešný kázňový text nás stavia pred otázku: Kde stojíme? Smrtná nedeľa je chvíľou rozhodnutia. Ježiš je už na ceste ku krížu a my musíme odpovedať: Kde stojíme? Sme s Pilátom, ktorý vie, že Ježiš je nevinný, ale nedokáže sa postaviť proti tlaku? Budeme ako Pilát, ktorý vie, čo je správne, ale bojí sa? Sme so zástupom, ktorý si vyberá Barabáša namiesto Krista? Budeme ako veľrada, ktorá sa hrá na zbožnosť, ale pritom koná nespravodlivosť? Alebo dokážeme v tomto zbičovanom, vysmievanom mužovi vidieť pravého Kráľa, ktorého kráľovstvo nie je z tohto sveta? Budeme ako tí, ktorí v Ježišovi spoznajú Kráľa pravdy, aj keď Ho svet odsúdi?
Smrtná nedeľa nás volá k rozhodnutiu. Pôst sa blíži k svojmu finále, Veľká noc je blízko. Už nie je priestor na váhanie. Kristus kráča na Golgotu a my sa musíme rozhodnúť – ideme s Ním? Prijmime Krista nielen ako obetného Baránka, ale aj ako svojho Kráľa! A ak Ho prijmeme, nebudeme sa pýtať: „Čo je pravda?“, lebo odpoveď bude stáť pred nami. Amen.
S použitím viacerých zdrojov
