2. nedeľa po Veľkej noci – Dobrý pastier život kladie za ovce
Written by radovan on apr 29, 2025 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci – 4.5.2025
„… dobrý pastier život kladie za ovce …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného a živého Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
Ján 10, 11 – 16.27 – 30
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. 12 Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; 13 nájomník uteká, pretože je nájomník, a nedbá o ovce. 14 Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, 15 ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. 27 Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. 28 Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. 29 Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. 30 Ja a Otec sme jedno.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Čím je človek starší, tým viac mu je jasnejšie, ktorí z jeho priateľov boli skutočnými priateľmi, na ktorých sa dalo spoľahnúť a ktorí boli iba povrchnými, na ktorých sa spoľahnúť príliš nedalo. Ba dokonca by sa našli aj takí priatelia, ktorí človeka poznali len vtedy, keď niečo potrebovali – tzv. oportunisti. Ale keď sa človeku viedlo zle alebo ťažko, obrátili sa k nemu chrbtom. Človek nakoniec zistí, že tých skutočných priateľov nie je až tak veľa. A na túto múdrosť nemusíme prísť až v starobe, na sklonku svojich pozemských dní. Naopak! Človek by si asi mal v každej dekáde života robiť takú analýzu priateľov a „akože – priateľov“ – pseudopriateľov. Pretože pravda je taká, že skutočných priateľov nie je ako piesku na morskom brehu. Aké milé, potešujúce a povzbudzujúce to je, keď práve v ťažkých časoch pri sebe má človek niekoho, kto pri ňom stojí. Dnes vám, drahí priatelia, môžem dať jedno odporúčanie: Ježiš by mal patriť do kruhu našich verných a dôverných priateľov celkom bezpochyby. Dnes sa nám On sám predstavuje ako dobrý pastier, ktorý pre svojich priateľov robí maximum. Ide až tak ďaleko, že je ochotný vzdať sa vlastného života …
Sestry a bratia, v dnešnú nedeľu nám liturgia cirkvi ponúka obraz, ktorý je tak známy, že by sa nám mohol zdať až samozrejmý. A predsa – keď sa nad ním zastavíme, nie ako nad symbolom na starej vitráži či obrázku v detskej Biblii, ale ako nad živým Božím slovom – zbadáme, že ten obraz pastiera a oviec je nesmierne hlboký a nežne pravdivý. Ježiš hovorí: Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. (Jn 10,11) Tieto slová dnes počúvame 2 týždne po Veľkej noci. Po tom, ako sme stáli pri prázdnom hrobe, počúvali svedectvo Márie Magdalény, učeníkov a Tomáša. Po tom, ako sme znova počuli pozdrav Vzkrieseného: „Pokoj vám.“ Po tom, ako Ježiš zdanlivo prehral – ale práve v tej prehre zvíťazil.
A práve dnes, v túto poveľkonočnú nedeľu milosrdenstva – Misericordias Domini – zaznieva Jeho hlas. Nie ako hlas víťaza, ktorý sa vystatuje svojím triumfom, sám sebou, ale ako hlas pastiera, ktorý volá svoje ovce po mene. Keď Ježiš hovorí, že je dobrý pastier, hovorí to o sebe s jazykom vzťahu, nie moci. To grécke slovo pre „dobrý“ – kalos – neznamená len dobrý v zmysle morálky, ale tiež krásny, pravý, ozajstný. Nie je to teda len pastier, ktorý robí dobré rozhodnutia, ale predovšetkým pastier, ktorého pastierstvo je naplnením všetkého, čo si s týmto obrazom spájame. Vernosť. Blízkosť. Starostlivosť. Prítomnosť. Hlas. Obetavosť.
Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. Nie ako posledné gesto zúfalstva, ale ako vrchol lásky. Ježiš v týchto slovách opisuje, čo sa stalo na kríži. Nehovorí to spätne, ako komentár k utrpeniu, ale dopredu ako sľub. Jeho smrť nebola náhoda ani chyba. Bola vyjadrením lásky, ktorá sa neuspokojí s diaľkou, ale chce blízkosť. Boh sa stal človekom. Pastier sa stal jednou z oviec, aby zachránil celé stádo.
12 Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; Tu sa v Ježišových slovách objavuje kontrast, ktorý bol určite vtedy aj dnes veľmi výrečný. Najatý človek nie je zlý preto, že by chcel zlo. Ale preto, že mu na ovciach nezáleží. Nie sú jeho. Keď príde nebezpečenstvo, nie je s nimi. Nezostáva. Utečie. Ide mu o vlastnú záchranu, vlastné dobro. Nie o dobro ovečiek a ich záchranu. Možno práve tieto slová zabolia najviac. Lebo ich poznáme. Život prináša chvíle, keď sa cítime opustení, keď ľudia, na ktorých sme sa spoliehali, odídu. Alebo keď my sami zlyháme a utečieme z miesta, kde by sme mali stáť. A vtedy počujeme slová: „Ja som dobrý pastier.“ Nie ten, kto odchádza, ale ten, kto zostáva. Aj keď prichádza vlk. Aj keď prichádza kríž. To je milosrdenstvo. Nie sladká nečinnosť, ale vytrvalá prítomnosť v ťažkosti. Nezuteká, keď sa veci komplikujú. Naopak! Práve vtedy zostáva.
14 Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje … Toto poznanie nie je iba informácia. Nie je to ako poznať meno niekoho v zozname. Je to poznanie vzťahu. Ako keď sa matka pozrie na svoje dieťa a vidí viac než len meno, vek, vlastnosti. Vidí jeho srdce. Tak aj Ježiš pozná nás. Pozná nás v našich zápasoch, pochybnostiach, v zmätenosti, aj v radosti. Nie ako štatistiku. Pozná naše meno. A nazýva nás menom. Toto je viac než dôvera. Je to hlboké vedomie, že Boh nie je ďaleko. Že keď kráčame, On kráča s nami. Keď blúdime, hľadá nás. A keď nás nájde, nevyčíta, ale nesie nás späť.
A tak ďalej hovorí: 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. (v. 16) Tieto slová, bratia a sestry, sú možno jedny z najnádejnejších v celom evanjeliu. Lebo hovoria o otvorenosti Božieho srdca. O tom, že Ježišov hlas je pre všetkých. Aj pre tých, čo ešte nevedia, kam patria. Aj pre tých, ktorí sa v cirkvi necítia doma. Aj pre tých, ktorí stratili cestu. Ježiš ich má. Už teraz. A privádza ich. Niekedy cez nás. Niekedy napriek nám. Ale stále s milosrdenstvom.
A potom prichádzajú slová, ktoré akoby uzatvárali tento obraz: 27 Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. 28 Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. (v. 27–28) Tu cítime tú poveľkonočnú istotu. Nie v tom, že vieme, čo bude. Ale že vieme, kto nás drží. Že aj keď prídu skúšky, nebudeme vytrhnutí z Jeho ruky. Ježiš tu nepovedal: „Nikto ich nevytrhne z ich viery.“ Ale: „Nikto ich nevytrhne z mojej ruky.“ To je podstatné. Nie naša sila, ale Jeho vernosť. Nie naša schopnosť držať sa, ale Jeho rozhodnutie nás nepustiť. To je láskavé Božie milosrdenstvo – vytrvalá ruka, ktorá nás nesie, keď už sami nevládzeme.
A napokon ešte jedno tiché, ale silné vyznanie, sestry a bratia: Ja a Otec sme jedno. (v. 30) V Ježišovi vidíme tvár Boha, ktorý zostupuje do údolia, hľadá stratené, obväzuje zranené, nesie unavené. Ak chceme vedieť, aký je Boh, nemusíme hľadať odpovede vo filozofii ani v systémoch. Stačí sa pozrieť na Krista. Na Jeho kríž. A na Jeho prázdny hrob. Tam, v tej slabosti, je sila. Tam, v tej tichosti, je hlas. Tam, v tom pastierovi, je Boh.
Drahí priatelia! Obraz Dobrého pastiera nie je sentimentálna ilustrácia. Je to pravda o tom, kto je s nami. A kto nás vedie. Je to sľub, že nie sme sami. Ani keď nevieme, kam ísť. Ani keď padáme. Ani keď nás premáha strach. Kristus, Dobrý pastier, pozná tvoje meno. Nesie ťa. Volá ťa. A nikto ťa nevytrhne z Jeho ruky. Nezáleží na tom, ako hlboko padneme, ak Jeho ruka siaha ešte hlbšie. Nezáleží na tom, ako veľmi zablúdime, ak Jeho hlas nás stále volá. A nezáleží na tom, ako veľmi sa mení svet okolo nás, ak On sa nemení. Lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky. Jemu nech je za to vzdávaná česť a chvála naveky! Amen.
Modlitba po kázni: Dobrý Pastier, náš Ježiš Kriste, ďakujeme Ti, že nás poznáš po mene a voláš nás svojím hlasom. Ďakujeme, že nás nehľadáš preto, lebo sme si to zaslúžili, ale preto, že Tvoje srdce je plné milosrdenstva. Keď blúdime, Ty nás hľadáš. Keď sme zranení, Ty nás obväzuješ. Keď nevládzeme, Ty nás nesieš. A keď nás premáha strach, Ty nás vedieš k tichým vodám. Pane, daj, aby sme rozpoznávali Tvoj hlas aj uprostred hluku tohto sveta. Nauč nás dôverovať, že nás nikdy neopustíš, a že nás nič nemôže vytrhnúť z Tvojej ruky – ani hriech, ani slabosť, ani smrť. Prosíme Ťa za všetkých, ktorí sa cítia stratení, za tých, čo Ťa hľadajú, aj za tých, čo stratili nádej. Privádzaj ich do svojho stáda, buď im svetlom, pokojom a domovom. Obmäkči naše srdcia, aby sme boli znakom Tvojej starostlivosti v tomto svete – slovom potešenia, rukou pomoci, prítomnosťou, ktorá zostáva. Až raz prejdeme cez údolie tieňa, daj, aby sme sa nebáli, lebo Ty pôjdeš s nami. Za všetko, čo si pre nás urobil, Ti patrí vďaka, chvála a česť – teraz i naveky.
Amen.
