3. pred koncom cirkevného roka – Sofoniáš 3, 8 – 17 – „Znamenia konca“
Written by radovan on nov 06, 2013 in - No Comments3. pred koncom cirkevného roka – 10.11. 2013
„Znamenia konca“
Milosť vám a pokoj od toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Sofoniáš 3, 8 – 17
8 Preto očakávajte na mňa – znie výrok Hospodinov – a to na deň, keď povstanem ku koristi, lebo mojím rozhodnutím je zhromaždiť národy, dovedna zhrnúť kráľovstvá a vyliať na ne svoju prchkosť i všetku pálčivosť svojho hnevu, lebo v ohni mojej žiarlivosti strávená bude celá zem. 9 Vtedy dám národom iné pery, čisté, aby všetci vzývali meno Hospodinovo, aby Mu svorne slúžili. 10 Z druhej strany kúšskych riek moji vyznavači, dcéra mojich rozptýlených, prinesú mi dar. 11 V ten deň nebudeš sa hanbiť za všetky svoje skutky, ktorými si sa mi spreneveril. Lebo potom odstránim z tvojho stredu tvojich pyšne jasajúcich, a nebudeš sa už vyvyšovať na mojom svätom vrchu. 12 Ponechám uprostred teba ľud biedny a chatrný, i budú hľadať útočisko v mene Hospodinovom. 13 Zvyšky Izraela nebudú páchať neprávosť ani hovoriť lož, a nenájde sa v ich ústach podvodný jazyk, lebo pásť budú a odpočívať, a nik ich nevyplaší. 14 Zaplesaj, dcéra Sion, zvučne pokrikuj, Izrael, raduj sa a jasaj celým srdcom, dcéra Jeruzalem! 15 Hospodin odňal rozsudky nad tebou, odvrátil tvojich nepriateľov. Hospodin, kráľ Izraela, je uprostred teba, nebudeš sa už báť zlého. 16 V ten deň povedia Jeruzalemu: Neboj sa, Sion, nech neochabnú tvoje ruky! 17 Hospodin, tvoj Boh, je uprostred teba ako zachraňujúci hrdina. On radostne zaplesá nad tebou, obnoví ťa vo svojej láske, bude s plesaním jasať nad tebou.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Oficiálny názov dnešnej nedele je „Znamenia konca časov“. Samotný názov predpokladá, že časom, resp. času ako takému raz nastane koniec. Ináč povedané : existencia, ako ju teraz poznáme a vnímame sa raz ukončí. Keď človek počuje o konci, zvykne sa pýtať : Kedy ten koniec nastane? Ako dlho to ešte bude všetko trvať? Sú to síce logické otázky, pravda je však taká, že konkrétne odpovede na ne nepozná nikto iný len Boh sám. Preto akékoľvek špekulácie nad dátumom konca sveta nemajú v kresťanskej cirkvi miesto. Pán Ježiš nám v tejto veci odkazuje len jedno : Buďte pripravení, lebo neviete dňa ani hodiny! Buďte pripravení, lebo ten deň príde ako zlodej v noci!
Človek sa však nevzdáva a stále si robí po svojom. Tak ako voľakedy sebe, ostatným národom, ale najmä Bohu chceli stavitelia v Babylone dokázať, že postavia tak vysokú vežu, ktorá bude siahať až do neba, tak i dnes sa z času na čas objavujú zaručené termíny konca sveta. Ľudia akoby chceli celému svetu, ale predovšetkým samotnému Pánu Bohu dokázať, že vyriešia aj túto záhadu. Zatiaľ však nevyriešili nič a ani nevyriešia. Je to mrhanie času.
Ak aj niektorí pochopili, že z presného dátumu konca sveta nebude nič, ta sa sústreďujú aspoň na tie „znamenia“, ktoré budú samotný koniec sprevádzať. Snažia sa ich skúmať, priam až vyhľadávať. V tomto smere už aj samotné Písmo sväté nie je až natoľko skúpe na informácie. Zväčša sa dočítame o prírodných pohromách (zemetrasenia), spoločenských pohromách (vojny, narušené medziľudské vzťahy), ale aj o kozmických zmenách (zmena pohybu planét, padajúce hviezdy atď., strata svitu slnka, mesiaca a pod.). Áno, to všetko sú už znamenia, na ktoré ak človek pozerá s otvorenými očami, dáva si dokopy súvislosti, začína mu dochádzať, že niečo sa deje, resp. začína diať. Človek začína tušiť, že sa ako ľudstvo možno nachádzame v záverečnej etape. Tá etapa však môže ešte trvať stovky, ba aj tisícky rokov. A môže trvať iba do dnešného večera. To naozaj nevieme predpovedať. Najlepšie teda bude opäť to, ak sa vrátime k slovám Pána Ježiša o pripravenosti a bdelosti. Ak takto návrat Božieho Syna budeme očakávať, potom nás nič neprekvapí.
Dá sa povedať, že o konkrétnych znameniach konca času pojednáva aj náš biblický text od proroka Sofoniáša. Na jednej strane tu čítame o istých znameniach, o ktorých si za chvíľku povieme, na druhej strane tu už počujeme, ako to bude vyzerať „potom“. Máme možnosť nahliadnuť, čo všetko sa zmení, čo všetko bude potom iné. Nuž a to všetko „iné“, „zmenené“ nás má súčasne motivovať k tomu, aby sme sa o takéto zmeny a inakosť snažili už aj v tomto čase.
Prvé znamenie sa týka očakávania súdu. Ináč povedané : v spleti starostí a povinností, ktoré vám život prináša, alebo ktoré si vytvárate vy sami, ľudia, nezabudnite na jedno dôležité : Raz sa každý jeden z vás bude musieť postaviť pred súdnou stolicou nášho Pána, aby prijal dobré ako odmenu alebo zlé ako trest. Dovolím si povedať, že je to dobre premyslená satanova taktika – zaťažiť nás natoľko, že už nemáme síl ani chuť rozmýšľať nad nejakým posledným súdom, nad svojim životom a podobne. Žijeme tak rýchlo, že to podstatné nám akoby unikalo. A preto, očakávajte na mňa, ktorý príde súdiť zem, hovorí Hospodin. Súd bude preto, lebo obyvatelia zeme si ho zaslúžia. Dobrého nesúdia, len zlého. Ľudia sú, podľa slov proroka, porušení, skazení a nedokážu už robiť pokánie. Nezaberajú ani stále nové a nové výzvy k bohabojnosti. Súd bude preto, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť. Súd bude preto, aby dobro bolo odmenené, zlo potrestané a krivdy napravené.
Od 9. verša sa začína akoby nová stať. V nej nás prorok informuje, čo všetko sa po súde zmení a čo všetko bude iné. Nuž a ako som naznačil, táto eschatologická inakosť (inakosť na konci dejín našej existencie) dnes nielen môže a má, ale priam musí byť dostatočne silnou motiváciou k tomu, aby naša večnosť začala už tu v tejto časnosti. Môže sa tak stať vtedy, ak hodnoty večnosti začneme, i keď v nedokonalej miere a forme, realizovať už tu v tejto pozemskosti.
Čo teda bude iné? Prvá vec, o ktorej prorok hovorí budú – nové, čisté pery, ktoré meno Hospodina vzývajú a slúžia Mu. Z našich úst v tejto časnosti vychádza kadečo. Z času na čas Hospodina aj vzývame, no neraz Ho svojimi slovami zapierame, zarmucujeme, či priam až urážame. Z našich úst vychádzajú neraz klamstvá, osočovania, ohovárania, nadávky, či urážky, a to tak na adresu ľudí ako aj Pána Boha. Čo z toho vyplýva pre nás, milí priatelia? Dávajme si pozor na to, čo hovoríme! Pán Ježiš hovorí, že človek bude súdený z každého prázdneho (zbytočného) slova. Kiežby naše slová boli viac na oslavu Pána Boha a nie Jeho hanením! Kiežby naše pery dokázali Pánu Bohu viac slúžiť prinášaním „obetí chvál“ – teda modlitbami, či spievaním piesní na oslavu Pána Boha! To je to iné, s čím môžeme začať už teraz. Uvedomme si však, že vzývanie Hospodina, to nie je len vyspevovanie zo spevníka, či na spevokole. Je to predovšetkým životný postoj, ktorý okolitému svetu jasne deklaruje, že Hospodin je Pán a Kráľ, ktorému patrí nebo i zem.
Toto vzývanie Boha sa pritom má konať v svornosti, teda jednomyseľne. Je to úžasná, no pre nás ťažko predstaviteľná vízia jednoty. Veď keď sa teraz pozrieme na ľudstvo, vidíme neskutočnú roztrieštenosť. A to tak ako v ekonomike, politike, vo veciach náboženských i v samotnom kresťanstve. Napriek tomu nás eschatologická vízia dnes pozýva k tomu, aby sme sa o takúto jednotu snažili už teraz. O jednotu v našich rodinách a najmä o jednotu v našej cirkvi, ktorá je v tomto čase tak ťažko zmietaná rôznymi prúdmi a osobnými záujmami, ktoré ju trieštia ešte viac. Nuž a snažme sa predovšetkým o to, aby naše bohoslužby i životy boli jednotným a jednomyseľným vzývaním Hospodina. I keď skutočnú jednotu na tomto svete nedosiahneme, predsa sme pozvaní, aby sme sa aspoň snažili a tešili sa na to, že raz budeme všetci zjednotení. To bude vtedy, keď každé koleno pokľakne a každý jazyk vyzná, že Ježiš je Pán.
Čo ešte bude iné? Hospodinovi vyznávači Mu prinesú dar. Sami dobre vieme, ako to je dnes, keď sa v CZ vyhlási nejaká zbierka. Prispejú väčšinou vždy tí istí, ktorým na duchovných, cirkevných veciach záleží. Komu je to jedno, ten neprispeje nikdy na nič. Biblický text však dnes určite nenaráža len na peniaze. Ide skôr o dar veriaceho, pokorného, úprimného a čistého srdca ako o peniaze. Ide predovšetkým o dar správneho vzťahu s Bohom. To je „dar“, ktorý môžeme a máme Bohu prinášať deň čo deň už aj teraz.
Čo je iné to je aj pokora (uvedomovanie si svojej hriešnosti a nedokonalosti pred Bohom). Odstránenie pýchy. Dnes, žiaľ, sme čím ďalej, tým viac, konfrontovaní skôr s pravým opakom. Neraz už aj rodičia robia veľkú chybu pri svojich deťoch, keď v snahe budovať v nich „zdravú“ sebadôveru v nich súčasne, niekedy nevedomky a niekedy aj celkom vedome, pestujú nezdravú pýchu, namyslenosť a neúctu k ostatným. V tomto smere Písmo sväté je jednoznačné : Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. V živote kresťana tak pýcha nemá čo hľadať. Mám pocit, že viac sa s pýchou stretávam pri ľuďoch nižšieho intelektu, ktorí si takto kompenzujú, že nič v živote nedosiahli, ako pri tých, ktorí niečo „majú v hlave“. „Veľkí“ ľudia majú väčšinou k pokore a skromnosti bližšie než tí, ktorí sa na veľkých len hrajú.
Samotná eschatologická inakosť, ktorá nás má motivovať k hodnotám večnosti už tu v časnosti, nám v biblickom texte poukazuje aj na nastolenie sociálnej spravodlivosti, odstránenie klamstva, podvodu a korupcie. Toto je ináč veľmi ťažké, myslím si. So sociálnou nespravodlivosťou, klamstvom, podvodmi, či korupciou sme dnes konfrontovaní deň čo deň. Akoby sme si na to pomaly aj zvykli. Zvykli si na takýto spôsob života. Zdá sa nám, že ináč sa už ani nedá žiť. Zvykli sme si, že každý „odrbáva“. Pekne o tom spieva Andrej Šeban v jednej zo svojich piesní : Pomaly si navykáme na výbuchy áut. Aké zvláštne slová : pomaly si navykať. Prečítaný biblický text nás však dnes vedie k tomu, aby sme si na nič podobné pomaly nezvykali. Je našou povinnosťou a kresťanským svedectvom, aby sme proti týmto nešvárom vytiahli zbrane a nerobili kompromisy. Bojujme so sociálnou nespravodlivosťou tak, že budeme ochotní pomôcť tým, ktorí sú ešte slabší od nás! Bojujme s klamstvom tak, že budeme pravdiví! Bojujme s podvodom tak, že budeme čestní! Bojujme s korupciou tak, že sami budeme spokojní s tým, čo máme a nebude pachtiť za nečestne získaným majetkom vediac, že jedným z najväčších bohatstiev človeka je jeho dobrá česť, povesť a dobré meno.
Hospodin zasľubuje odpustenie pre takúto zmenu života. Zasľubuje svoju prítomnosť, v ktorej niet miesta pre strach. V Jeho prítomnosti už nie je žiaden nepriateľ. Je len radosť a láska, ale aj radosť Pána Boha zo svojho ľudu. Nuž a aby znova nedošlo k hroznej skazenosti, On sám – Hospodin, bude strážcom čistoty života pre svoj ľud. On zachová biedny, chatrný a pokorný ľud a bude jeho útočiskom. V tomto ľude už nebudú mať miesto ani bezprávie, ani lož, ani klamstvo. Pokoj a zmierenie sa v ňom usadia natrvalo. Aj v teológii sa objavili názory, že k takejto humanizácii ľudstva (poľuďčteniu ľudstva) by sa človek mohol dopracovať aj vlastnou snahou. No dejiny nám jasne dokazujú, že to zrejme nie je možné. Je to totiž stále horšie a horšie. A preto slová, ktoré tuná v Písme svätom čítame sú už opisom kráľovstva nebeského a pomerov, ktoré v ňom budú vládnuť. Ustanoviteľom, udržiavateľom a garantom týchto pomerov pritom nebude nikto iný, len Boh sám. A preto : Blahoslavení chudobní (pokorní) v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.
Aké sú teda znamenia času pre nás, bratia a sestry? Znamením nech je pre nás náš vlastný pocit, ktorý máme, keď sa pozeráme na skazený svet a narušené medziľudské vzťahy. Vtedy si nejeden z nás povie : Tu už niečo musí prísť, lebo takto sa ďalej žiť nedá. Je to teda akési vnútorné očakávanie súdu, ktorý v sebe má každý jeden z nás. Znamením nech sú pre nás klamstvá, osočovania, ohovárania, nadávky, či urážky, ktoré počúvame a ktorým možno aj sami čelíme. Znamením nech je pre nás ľahostajnosť mnohých, čo sa Pána Boha týka, alebo čo sa cirkvi vo všeobecnosti týka. Znamením konca časov nech je pre nás pýcha a nezdravá namyslenosť mnohých. Takisto nech je pre nás znamením narastajúca sociálna nerovnosť, klamstvá, podvody, či korupcia. To všetko sú znamenia v zmysle zdvihnutého varovného prsta nad ľudstvom.
S tým všetkým sa dnes stretávame takmer na každom kroku. Dnes, žiaľ, akoby platilo to, čo v inej piesni spieva Ivan Tásler : Kto je sviňa, prežije. Dnešná nedeľa tak okrem poukázania na znamenia konca, ktoré nás deň čo deň viditeľne obklopujú, nás stavia aj pred otázku : Ako v tomto svete chcem žiť ja? Budem „sviňa“ aj ja, keď ostatní sú? O čo sa budem zasadzovať? Za čo sa oplatí bojovať? Čo je správne a čo nie? Dnes sme si poukázali na viacero nesprávnych a pomýlených vecí, na ktoré si mnohí ľudia pomaly zvykli. Zvykneme si na ne tiež alebo ako povolaní Bohom sa budeme snažiť presadzovať v tomto svete božské princípy.
Bratia a sestry, pravda je však taká, že na jednu vec nesmieme zabúdať. Naša snaha o presadzovanie toho božského v tomto démonickom veku motivovaná inakosťou dokonalej večnosti je síce správna. No musíme si byť vedomí toho, že na tejto zemi to dokonalé nebude nikdy. Preto aj prorok Sofoniáš za celkovou, totálnou zmenou vidí predovšetkým Boží zásah a nový stvoriteľský akt : Hospodin odňal rozsudky nad tebou, odvrátil tvojich nepriateľov. Hospodin, kráľ Izraela, je uprostred teba, nebudeš sa už báť zlého. Hospodin, tvoj Boh, je uprostred teba ako zachraňujúci hrdina. On radostne zaplesá nad tebou, obnoví ťa vo svojej láske, bude s plesaním jasať nad tebou. Je to teda celé o Bohu. Kto má oči a vníma veci, ten už to pochopil. Kto má oči, ale vidieť nechce, tomu uniká to najpodstatnejšie – celá večnosť. Brat, sestra, kde sa v tom všetkom nachádzaš ty? Amen.