Posledná nedeľa v cirkevnom roku – Zj 21, 1 – 5 „Nové nebo a nová zem“
Written by radovan on nov 21, 2013 in - No Comments
Posledná nedeľa v cirkevnom roku – 24. 11. 2013
„Nové nebo a nová zem“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Zj 21, 1 – 5
Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. 2 A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. 3 A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, 4 zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. 5 A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Väčšina ľudí si po prečítaní tejto pasáže pravdepodobne povie : Rozprávka! Síce krásna, ale predsa len rozprávka. Nemajú však pravdu. Je to svedectvo o niečom, čo pisateľ Ján vnútorne zažil, čo uvidel svojim duchovným zrakom. To všetko vyjadril pomocou výrazov, v ktorých sám myslel a pomocou obrazov, ktoré boli zrozumiteľné jeho súčasníkom.
Pozrime sa teda na obrazné opisy, ktoré sa nachádzajú aj v našom dnešnom odseku a pokúsme sa preniknúť do myslenia ich autora, a tým aj do myslenia Písma svätého ako takého!
Prvý obraz „nové nebo a nová zem“ pochádza od proroka Izaiáša. Ten bol v tom čase medzi ľuďmi dosť obľúbený. Bolo nemálo tých, ktorí jeho proroctvo poznali skoro naspamäť. Izaiáš píše : Lebo, ajhľa: Stvorím nové nebo a novú zem a predošlé sa už nebudú spomínať, ani na myseľ neprídu. (Iz 65, 17). Inými slovami povedané : To, čo vás teraz obklopuje a v čom žijete, na to si už ani nespomeniete. Prvotná zem, porušená hriechom, tá sa pominie. Všetko bude obnovené.
K tej obnove patrí aj to, že už nebude more. My, suchozemci, ktorí nemáme more a najbližšie more pre nás je zrejme Jadran, si povieme : Toho mora by bola aj škoda. Lenže more je tuná opäť obraz, a to negatívny. Pre starovekého človeka more predstavovalo mocnosť, ktorá svojim vlnobitím neprestajne ohrozuje všetko, čo je pevné a bezpečné. A to preto, lebo more sa vnímalo ako sídlo démonských síl záhuby a zmaru. Dnes by sme povedali, že je to more biedy a hriechu, ktoré na nás dolieha a útočí, zbavuje nás Božieho pokoja a pravej radosti. Ak už teda nebude more, znamená to koniec všetkých síl záhuby a smrti.
Dobrá budúcnosť je ďalej vyjadrená nasledovným obrazom. Ide o sväté mesto Jeruzalem, o ktorý sa dodnes vedú veľké zápasy. Iste viete, že vláda nad mestom Jeruzalem je hlavným sporom medzi Palestínou a Izraelom. Svojim spôsobom to bol vysoko aktuálny problém aj v minulosti. Po židovskej vzbure proti Rimanom ležal spustošený Jeruzalem v troskách. Jeho obnova bola nádejou do budúcnosti. Staroveký Rím však bol mocou ríšou, a tak sa nikto nedovážil čo len aj pomyslieť na to, žeby obnovu Jeruzalema dovolil. Židia sa však o to napriek všetkému pokúsili počas novej vzbury za vlády cisára Hadriána. Znova tiekli prúdy krvi a Rím opäť zvíťazil. Cisár Hadrián následne zakázal Židom vstup do mesta a tento zákaz trval až do obdobia cisára Konštantína, teda približne 200 rokov. V roku 614 dobili Jeruzalem Peržania. V roku 628 ho dobil späť cisár Heraklius, ale už v roku 638 ho dobili moslimovia. Potom o Jeruzalem bojovali kresťania v tzv. križiackych vojnách a vládli v ňom od roku 1100 až do roku 1187. V 13. storočí sa o Jeruzalem opäť bojovalo medzi kresťanmi a moslimami, ale od 14. storočia už bol natrvalo pod vládou moslimov. Toľko krvi, toľko biedy, toľko utrpenia!
Tuná však prichádza Boží svedok s úplne iným pohľadom : O ten pozemský Jeruzalem predsa nejde! Ide o sväté mesto zostupujúce od Boha, krásne ako nevesta. Aj to je ozvena Starej zmluvy. Mesto je totiž v hebrejčine ženského rodu, a tak bolo ľahké prirovnávať ho k žene. Preto sa niekedy pre Boží ľud používa pojem „dcéra Jeruzalemská“. Na tomto mieste sa hovorí o vyzdobenej neveste, ktorá čaká na svojho ženícha. To bola cirkev, ktorá vtedy mala v Jeruzaleme svoje stredisko. Je to v podstate cirkev a veriaci ľud vo všeobecnosti, ktorí majú byť pripravení na svojho Pána a na večnosť strávenú s Ním.
Keď Jeruzalem zničili Babylončania a jeho obyvateľov odviedli do zajatia, vyjadrovali to proroci tak, že sa dcérka Jeruzalemská dostala do zajatia. Práve v tej dobe prorokoval Izaiáš. Chcel zajatých potešiť výhľadom k vyslobodeniu a tak v obraznej reči prirovnáva Jeruzalem k neveste, ktorá je ozdobená šperkmi a chystá sa na svadbu : Radovať sa budem v Hospodinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha, čo si pripevňuje veniec, a ako mladuchu, ktorá si pripína svoj klenot. (Iz 61, 10). Ináč povedané : Aj ty, cirkev ponížená a zajatá v biede, sa máš na čo tešiť! Tvoj ženích príde!
Ďalej sa v prečítanom texte pojednáva o tróne. Samozrejme, jedná sa o Boží trón. Je to opis pre Božiu prítomnosť a vladársku zvrchovanosť. Z tohto trónu zaznieva hlas. Je to Boží hlas : A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi (Zj 21, 3). Aj tento výrok má svoje starozmluvné pozadie. Je jasnou obdobou tzv. formuly zmluvy, ktorá sa opakovala pri uzatváraní zmluvy Hospodina s Jeho ľudom, resp. pri jej obnovovaní. Dnešnému človeku snáď znie zložito a starobylo, ale jej zmysel je jasný : Ja, váš Boh, som s vami. Vy ste moji. Som s vami už teraz, aj vo vašom blúdení, trápení a ťažkostiach. Zatiaľ je to taká skrytá forma mojej prítomnosti. Niekedy sa vám to možno ani nezdá, že som s vami. Práve preto je potrebné, aby ste si to neustále pripomínali. Všetko sa však zmení. Keď k vám prídem, nastane koniec všetkého plaču. Tak ako to čítame v našom texte : On sám, ich Boh, bude s nimi a zotrie im každú slzu z očí.
Potom bude premožený aj ten posledný nepriateľ, ktorým je smrť. V závere 4. Verša sa doslova hovorí : A smrti už nebude …
Bratia a sestry, čo teda ostane? Čo bude? Čo nás čaká na samom konci, keď sa aj pri nás pominie stará zem trápenia, staré nebo našich predstáv a vidín a tiež aj more príboja a bolestí? Písmo sväté o tom hovorí zreteľne : otvorená náruč Božia, dobrotivá a láskavá. Pre toho, kto prijal toto posolstvo, strácajú smrť i bolesť svoj osteň a všetky mocnosti temnoty svoju silu. To je výhľad k novému svetu a k novému stvoreniu. A to je aj zmysel záverečných slov oddielu : Ten, ktorý sedel na tróne, povedal : Ajhľa, tvorím všetko nové. A povedal : Napíš : tieto slová sú verné a pravé. K tomuto apoštol Pavol dodáva : Kto je v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové! (2K 5, 17). Amen.
Pomodlime sa : Svätý Pane, tvoj apoštol nás vyzýva, aby sme sa jedni za druhých modlili, vstupovali do ich biedy, ako aj Ty si vstúpil do tej našej a spoločne niesli ich bremená a viny, ako aj Ty si niesol naše viny a doniesol ich až na kríž. Vyznávame, že to samo od seba nedokážeme. Všetko, čo sa nám v tom niekedy vôbec podarilo, bolo predovšetkým pod vplyvom Ducha Svätého, ktorým si posilňoval naše srdcia k súcitu a obetavosti. Ďakujeme Ti, že si nás dnes povzbudil výhľadom k novej zemi a k novému nebu, kde je nám pripravená plnosť Tvojej radosti. Pomôž nám, aby sme ju dokázali prinášať smutným a zúfalým, dokázali podopierať klesajúcich a strápených. Pomôž nám, aby sme sa dokázali podeliť o čas, ktorý si nám dal so všetkými núdznymi a opustenými. Daj nám istotu, že sme Tvoj ľud a že nás od Teba nemôže už nič odlúčiť. Amen.
Použitá literatúra : Jan Heller – Jak orat s čertem? Kázání, Kalich
