2. adventná nedeľa – „Nič ešte nie je stratené!“
Written by radovan on dec 03, 2013 in - No Comments
2. adventná nedeľa – 8. 12. 2013
„Nič ešte nie je stratené!“
Pokoj Boží nech je so všetkými vami! Amen.
Izaiáš 11, 1 – 6
1 Z Izajovho pňa vyženie mládnik a z jeho koreňov vyrastie výhonok. 2 Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne Hospodinovej. 3 V bázni pred Hospodinom bude mať svoju záľubu. Nebude súdiť podľa toho, čo mu oči vidia, a nebude rozhodovať podľa toho, čo mu uši počujú, 4 ale v spravodlivosti bude súdiť slabých a správne vynášať výrok biednym zeme. Biť bude zem palicou svojich úst a bezbožníka usmrtí dychom svojich perí. 5 Spravodlivosť bude pásom na jeho drieku a pravda bude opaskom na jeho bedrách. 6 Vlk bude hosťom u baránka a leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levíča a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec ich poženie.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tak, to je koniec! Tu už niet pomoci! Tu sa už nedá nič robiť! Všetko je stratené! – Toto všetko sú slová, ktoré vyjadrujú bezmocnosť, zúfalstvo a beznádej. Sú to slová, ktoré opisujú stav, keď človek nevidí východisko zo zúfalej situácie, v ktorej sa ocitol. V takejto situácii sa môže ocitnúť človek ako jednotlivec. Možno vtedy, keď stratí prácu, keď ho opustí životný partner alebo ho stratí natrvalo. Možno vtedy, keď človeku diagnostikujú zákernú chorobu, alebo keď v smrti stratí niekoho zo svojich blízkych. V takejto situácii sa môžeme ocitnúť ako spoločnosť. Možno vtedy, ak výsledky volieb nedopadli tak ako sa očakávalo. V takejto situácii sa dokonca môžeme ocitnúť ako cirkevný zbor, či ako cirkev vo všeobecnosti. Možno vtedy, keď aj v cirkvi sa moci uchopia takí, ktorým ide predovšetkým o svoju prestíž a až potom o Kristovu vec.
Približne v 7. storočí pred Kristom sa v takejto žalostnej situácii ocitlo aj Severné izraelské kráľovstvo. Z dejín vieme, že hlavné mesto tohto kráľovstva – Samária, bola dobytá asýrskou ríšou v roku 722 pred Kristom. Izraelci putovali do zajatia a ich nádeje do budúcnosti sa rýchlo rozplynuli ako ranný opar. Do tejto situácie politickej a národnej katastrofy prehovára prorok Izaiáš slová, ktoré sme si dnes vypočuli. Je pravda, že v situácii, keď spútaný a podrobený národ putuje v smútku, ale aj v strachu do núteného exilu, takéto slová neznejú príliš reálne. Skôr sa nám zdajú ako nemiestne fantazírovanie a snívanie. No pravda je taká, že Izaiáš hovorí len to, čo má pred očami. Opisuje víziu, ktorú mu doprial vidieť Pán nad dejinami, kráľmi a národmi – Hospodin.
Izaiášov obraz predpokladá toto : Izraelské kráľovstvo a jeho kráľovský rod Dávidov je tuná pripodobený k stromu. Z nádherného stromu, ktorý sa niekedy vypínal do krásy však teraz zostal len suchý peň. I keď je to z ľudského pohľadu načisto zúfalé a stratené, predsa v Božích očiach je tu nádej. Nuž a tá je pretavená do mládnika – výhonku, ktorý predsa len vyrazí na povrch. Suchý peň teda ešte načisto neodumrel. Pán Boh s ním má ešte svoje plány, ktoré v pravý čas bude realizovať. V tomto výhonku sa teda skrýva nádej pre budúcnosť, perspektíva nádejnej (svetlej) budúcnosti.
Bratia a sestry, podľa tohto proroctva vzíde Mesiáš z Dávidovho rodu, aj keď z neho teraz ostal len navonok bezvýznamný peň, ktorý už dávno klesol z výšin svojej moci a významu, stratil kráľovský trón a stal sa iba jedným z obyčajných rodov v Izraeli. Tak aj mesiášsky kráľ bude pôsobiť ako krehký prútik a slabý výhonok. Vzíde síce zo starého koreňa, ale bude tvoriť nový začiatok.
Ak sa dnes pozrieme na tieto opisy na jednej strane a na život a osobu Pána Ježiša na strane druhej, nemôžeme prehliadnuť to, ako Ježiš toto proroctvo na sebe úžasne napĺňa. I On sa zdal tomuto svetu ako slabý a krehký. Takto pôsobil najmä počas samotného súdneho procesu, keď stál pred Kaifášom a potom aj pred Pilátom. Takto zdrvene pôsobí, keď si nesie kríž. Ako krehký a slabý sa zdá aj vtedy, keď zomiera na kríži. Vzišiel síce zo Starej zmluvy, zo zákona a prorokov, nakoľko sám bol vychovávaný ako žid, no svojim učením Mojžiša i prorokov prekonáva. On prináša niečo nové. Krásne túto novotu môžeme pozorovať v Ježišovej známej kázni na vrchu, keď na viacerých miestach hovorí : Otcom bolo povedané …, ale ja vám hovorím. Nádherne túto novotu Ježišovho učenia a začiatku vidíme pri jeho poslednej večeri so svojimi učeníkmi, keď počas priebehu tzv. pesachovej večere Ježiš podáva učeníkom chlieb a identifikuje ho so svojim telom, ktoré sa už čoskoro vydá (obetuje) za hriešnikov. Následne koluje medzi učeníkmi kalich s vínom, ktoré predstavuje Ježišovu krv vyliatu za hriechy sveta. Nuž a napriek krehkosti a slabosti mládnika, výhonku Ježišovho pozemského života, predsa len ten výhonok nezahynie v smrti na kríži Golgoty, ale povstane k novote života na tretí deň, aby žil večne a viacej už neumrel.
Drahí bratia, milé sestry, toto všetko dnes môže a má byť veľkým povzbudením aj pre nás. Veď v podobných situáciách beznádeje, keď nevidíme východisko, keď sa nám javí všetko ako stratené sme sa možno ocitli už aj my. Alebo sa v takomto rozpoložení ocitáme práve teraz. Alebo nás to ešte len čaká. Už nech je to akokoľvek, nenechajme sa zdeptať našim pohľadom na veci okolo seba! V Bohu je nádej. U Boha je možné, aby aj zo suchého pňa vzišiel život. On má moc priznať sa k svojmu slabému a krehkému výhonku. On má tú moc skrze neho vykonať ešte veľké veci. On má moc aj v tvojom živote zmeniť beznádej na nádej, bezmocnosť na silu, krehkosť na pevnosť a labilitu na stabilitu. Ide len to, či v to dúfaš ty. Ide len o to, či si ešte schopný počítať s Božím zásahom v tvojom živote. Či Mu ešte dokážeš dôverovať, dať Mu šancu a skúsiť to s Ním.
Pozrime sa v tejto chvíli na to, čím všetkým bude ten mládnik – výhonok – Mesiáš – oplývať! Predovšetkým bude obdarený Duchom Božím. Duch Boží na Neho zostúpi a spočinie na Ňom. Duch Boží takto kedysi zostúpil na izraelských sudcov Otníela, Gideóna i na Jefteho. Zmocnil ich k veľkým činom a oni vyslobodili vo svojej dobe ľud Boží od utláčateľov a nepriateľov. Duch Boží tiež zostúpil na Samsona a naplnil ho nadľudskou silou. Bol to Duch Boží, ktorý podnietil kráľa Saula, aby zvolal a viedol vojsko k víťazstvu nad Amóncami. K ešte významnejšiemu poslaniu naplnil Duch Boží prorokov : Mojžiša, Eliáša, Elizea, Micheáša a ďalších. Uschopnil ich viesť a vyučovať ľud Boží.
Zasľúbenému Kráľovi z dnešného prorockého textu bude však daný Duch Boží nielen prechodne, na istý čas, alebo pri konkrétnej úlohe, ale spočinie na Ňom natrvalo. Dá Mu všetky vynikajúce vlastnosti Jeho veľkých predkov : múdrosť Šalamúnovú, radu a silu Dávidovu, poznanie a bázeň prorokov a praotcov. To všetko, milí priatelia, sa stalo pri Ježišovom krste v rieke Jordáne, keď Ježiš prišiel za Jánom Krstiteľom. Na Ježiša zostúpila holubica ako symbol Ducha Svätého a z neba bolo počuť hlas : Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie!
Plnosť Ducha Svätého sa teda na zasľúbenom mesiášskom Kráľovi bude prejavovať konkrétnymi vymenovanými darmi. Je zaujímavé, že tieto dary sú pritom zoradené do dvojíc. Prvou dvojicou je duch múdrosti a rozumnosti. O múdrosti sa dozvedáme, že jej počiatkom je bázeň pred Hospodinom. Tá je tuná uvedená ako najvyššie obdarovanie Kráľa, ktorý príde od Hospodina. Táto bázeň pred Hospodinom ako nebeským Otcom sa v Ježišovom živote prejavovala veľmi evidentne, a síce najmä v jeho poslušnosti voči Otcovej vôli. Ježiš na viacerých miestach poukazuje na to, že nič nerobí sám od seba, ale plní vôľu Toho, ktorý Ho poslal. V známej modlitbe pred svojim zatknutím v Getsemanskej záhrade Ježiš vyznáva, aby sa diala nie Jeho, ale Otcova vôľa. A mohli by sme menovať ešte aj ďalšie príklady. Tým všetkým sa i nám chce povedať, aká dôležitá je aj v našom vzťahu k Pánu Bohu bázeň a poslušnosť.
S múdrosťou sa zvykne spájať rozumnosť. Ináč povedané : schopnosť rozpoznávať Božiu vôľu. Je to akási praktická životná múdrosť, ktorú človek získava na jednej strane životnými skúsenosťami. Na druhej strane je však aj darom od Pána Boha, keď sa zo životných udalostí dokážeme poučiť a neopakujeme stále dookola tie isté chyby a omyly.
Ďalšou dvojicou je duch rady a sily. Duch rady znamená : dobre vládnuť a viesť zverený ľud. Takto Pán Ježiš v spomínanej modlitbe v Getsemanskej záhrade, na dôkaz, že takéhoto Ducha mal, opäť vyznáva : Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného. Duch sily zas dáva schopnosť múdre rozhodnutia aj dôsledne uskutočňovať a čeliť pritom každému zvodu a útoku. I táto sila Ducha Svätého sa v Ježišovom živote dokonale prejavila, keď povedal : Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. Pán Ježiš nielen že život za nás položil, ale dokonca dokázal na kríži prosiť svojho Otca nebeského: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia! I nám dnes sa takáto rada a sila Ducha Svätého ponúka, aby sme svoj život dokázali orientovať správnym smerom a neostali pritom len na úrovni teoretickej, ale svoje kresťanstvo aby sme dokázali žiť aj prakticky.
Tretiu dvojicu tvoria duch poznania a bázne Hospodinovej. Dar poznania / známosti úzko súvisí so správnym vzťahom k Bohu. Nositeľ tohto daru Boha uznáva, Jemu sa podrobuje a Jemu i ľuďom prejavuje lásku. Takto aj Ježiš viedol svojich učeníkov k láske, keď ich učil : Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. A na otázku farizeja, ktoré je najvyššie prikázanie v zákone, zas odpovedá : Miluj Boha a miluj svojho blížneho! K dobrému a správnemu vzťahu s našim nebeským Otcom sme dnes opäť pozvaní aj my. Pozýva nás k tomu samotný Pán Ježiš v moci svojho Svätého Ducha.
Tieto duchovné dary, ktorými bude Kráľ od Hospodina naplnený, ho uschopnia k tomu, aby vládol spravodlivo. To znamená : nebude sa na veci pozerať ako omylný človek, ale ako Boh sám. Nebude vynášať súdy podľa svojho zdania, ani podľa výpovedí svedkov, ktorú môžu byť mylné, ale podľa svojho dokonalého poznania a úsudku. Pri Ňom dôjdu svojich práv všetci tí, ktorí boli ponižovaní a žili v bezpráví. Sú to všetci tí, ktorým Ježiš adresoval svoje blahoslavenstvá. Na druhej strane všetci tí, ktorí jednali proti pravde a spravodlivosti, tí budú postavení pred súd. Svojvoľník nemôže čakať zhovievavosť : Kráľ ho zahubí palicou (žezlom) svojich úst a usmrtí dychom svojich pier. Je nesporne zaujímavé, že cirkev v týchto slovách videla proroctvo o Kristovom víťazstve nad Antikristom.
Drahí bratia, milé sestry, dôsledkom takejto spravodlivej vlády Mesiáša bude nevídaný a dosiaľ nepoznaný pokoj, ktorý je tuná vyjadrený strhujúcim obrazom : Vlk bude hosťom u baránka a leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levíča a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec ich poženie. V kráľovstve Mesiáša už nebude boj o život. Bude nastolený rajský stav mieru a pokojného spolužitia. Celá zem a všetko na nej bude mať správny vzťah k Bohu, a tým aj k sebe navzájom.
Milí priatelia, dnešnú kázeň som začal tým, že všetko je stratené. Že je koniec, že niet pomoci. Zakončil som ju však poukazom na stratený raj, ku ktorému to všetko smeruje a do ktorého sme povolaní aj my. Zakončil som teda krásnou vyhliadkou nádejnej eschatologickej budúcnosti. Treba povedať, že časť dnešného proroctva je už naplnená. Kráľ od Hospodina, Mesiáš naplnený darom Ducha Svätého k nám už prišiel. Spoznali sme Ho v Ježišovi Kristovi. Teraz každému, kto v Neho uverí, Kto Ho prijme za svojho osobného Pána a Kráľa, On sám dáva zdarma svojho Ducha, aby sme Jeho darmi múdrosti, poznania, rozumnosti, bázne, spravodlivosti, pravdy a práva boli naplnení aj my. Nuž a pomocou týchto darov a predovšetkým kvôli veľkej Božej milosti sme sa raz mohli dostať tam, odkiaľ prví ľudia kvôli svojej neposlušnosti, museli odísť – do raja, do Božej večnej blízkosti, blaženosti, do kráľovstva nebeského. Nechajme sa preto dobrými darmi Ježišovho Ducha v tomto čase adventu naplniť! Nechajme sa nimi viesť! Nechajme sa naplniť nádejou raja, ktorý je pre nás pripravený! Amen.
