1. adventná večiereň – Posvätenie
Written by radovan on dec 11, 2013 in - No Comments
„Posvätenie“
Milosť nášho prichádzajúceho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Bratia a sestry! Významné udalosti si vyžadujú prípravu. V praktickom živote sa s tým stretávame bežne. Pred prijatím návštevy varíme a pečieme, pred cestou sa pobalíme, pred spoločenskou udalosťou sa pekne oblečieme. Písmo sväté nám však hovorí aj o duchovnej príprave, ktorá sa v dnešnom svete dostáva skôr do úzadia, pretože ju zatieňujú praktické požiadavky. Pokúsme sa preto v tomto adventnom čase viac si všimnúť, čo pre Bibliu znamená príprava. Ako prvá z vecí, ktoré úzko súvisia s duchovnou prípravou je „posvätenie“. Nad ním sa dnes chceme spoločne zamyslieť na základe slov Písma :
2M 19, 10 – 19
10 Hospodin však riekol Mojžišovi: Choď k ľudu, posväť ich dnes i zajtra, nech si operú svoj odev 11 a nech sú pripravení na tretí deň; lebo na tretí deň pred očami celého ľudu zostúpi Hospodin na vrch Sinaj. 12 Ohraď ľud vôkol a povedz: Chráňte sa vystúpiť na vrch alebo dotknúť sa jeho okraja; lebo kto sa dotkne vrchu, prepadne smrti. 13 Nech sa ho nedotkne ruka; lebo inak bude ukameňovaný alebo šípom zastrelený, či človek, či zviera neostane nažive! Keď roh zdĺhavo zaznie, nech vystúpia na vrch. 14 Mojžiš potom zostúpil z vrchu k ľudu, posvätil ľud a oni si oprali svoj odev. 15 Povedal ľudu: Na tretí deň buďte pripravení; nepribližujte sa k ženám. 16 Na tretí deň zrána začalo hrmieť a blýskať sa, ťažký oblak ležal na vrchu a zaznieval veľmi silný zvuk trúby, tak že sa strachom chvel všetok ľud v tábore. 17 Potom Mojžiš viedol ľud z tábora v ústrety Bohu a postavili sa na úpätí vrchu. 18 Celý vrch Sinaj bol zahalený dymom, pretože Hospodin zostúpil naň v ohni a jeho dym vystupoval ako dym z pece; celý vrch sa veľmi otriasal. 19 Zvuk trúby znel stále silnejšie; Mojžiš hovoril a Boh mu hromovým hlasom odpovedal.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Izraelcov čaká významná udalosť. Hospodin má zostúpiť na vrch Sinaj a stretnúť sa s Mojžišom. Aj keď jednotlivci nemôžu s Hospodinom hovoriť, predsa sa to všetko má udiať pred zrakom ľudu. To je zaiste chvíľa, na ktorú sa treba pripraviť.
I nás čaká významná udalosť. Pán Boh má zostúpiť v moci Ducha Svätého do tela panny Márie a z nej narodený sa má v osobe svojho Syna – Ježiša, stretnúť so všetkými nami. Vtedy, pred 2000 rokmi sa táto udalosť udiala v tichosti. Dozvedeli sa o nej len tí, ktorým to bolo dané : betlehemskí pastieri a mudrci z východu. O niekoľko dní, keď si túto udalosť počas Vianočných sviatkov budeme nanovo pripomínať, sa to všetko opäť odohrá. Tentokrát však už pred očami celého sveta. Bude to tak preto, aby nikto nemal výhovorku, že o tom nepočul a nemal možnosť sa dozvedieť, že zasľúbený Boží Mesiáš je už tu.
V Písme čítame, že sám Hospodin prikázal národu posvätiť sa a oprať si šaty. Pranie šiat je zdanlivo praktická otázka a povieme si, že to isté robíme aj my. Veď ani my dnes nejdeme do kostola či na slávnosť v špinavých šatách. A predsa! Pranie šiat v Izraeli nebolo iba praktickou otázkou. Malo poukázať na prvý príkaz – posvätenie, ktorým je očistenie srdca. Prístup k Bohu bol na pôde Starej zmluvy naviazaný na konkrétne striktné pravidlá, ktoré nariadil Hospodin sám. Len ten smie pristúpiť k Bohu a priblížiť sa k Nemu, kto je schopný zdržanlivosti a kto je ochotný očistiť sa.
Je dobré vedieť, že na tomto mieste sa myslí predovšetkým na náboženskú nečistotu, ktorej sa človek neubráni pri styku s pohanstvom. Izrael bol poškvrnený ešte z doby svojho pobytu v Egypte. Navyše : prišiel do styku s pohanstvom aj na rôznych miestach, cez ktoré prechádzal púšťou. Čistota odevu mala byť výrazom toho, že pre ľud sa končí čas starého života, zaťaženého pohanstvom a nastupuje nové obdobie služby Hospodinu.
Bratia a sestry, aj my sme sa na svojich životných cestách počas uplynulého roku zatúlali na rôzne miesta a medzi rôznych ľudí. Boli sme konfrontovaní s rôznymi vplyvmi, názormi, predstavami, či praktikami. To všetko nás mohlo aj negatívne ovplyvniť v našom vzťahu s Pánom Bohom. Udalosť narodenia Spasiteľa a Božieho Syna – Ježiša Krista je tak významná a dôležitá, že si zaslúži naše očistenie – teda vzdanie sa všetkého, čo na nás a na náš vzťah s Bohom negatívne vplývalo, či vplýva. Je to tak dôležitá a prelomová udalosť v dejinách tohto sveta, že nás vedie k ráznemu a jednoznačnému rozhodnutiu : čas starého života, ktorý bol zaťažený kadečím, čo s Pánom Bohom nemalo nič, sa musí skončiť. Narodenie Božieho Syna je jednoznačnou výzvou k novému obdobiu služby Hospodinu.
Milí priatelia, keď sa povie „posvätenie“ naša cirkev pod tým chápe oddelenie niečoho pre službu Pánu Bohu. Ak posvätíme kostol, nebudeme v ňom viac organizovať jarmok, ale bude nám slúžiť len na stretnutie s Pánom Bohom. Ak posvätíme vodu pri Krste svätom či chlieb a víno pri Večeri Pánovej, stanú sa nositeľmi Božej milosti. Preto neposviacame domy v ktorých bývame, polia na ktorých pracujeme, či víno, ktoré pijeme doma pre svoj pôžitok. Posvätiť niečo znamená vyhradiť to pre Pána Boha. Tak aj posvätenie našich sŕdc znamená ich vyhradenie pre Pána Boha.
Ak teda národ má byť posvätený, znamená to, že sa v určený čas nezaoberá ničím iným. Muži sa nemajú priblížiť k ženám, aby si srdce nevyplnili telesným potešením, nemajú sa venovať žiadnej inej práci, aby ich myseľ neriešila žiadne iné otázky a problémy. Majú sa venovať iba Pánu Bohu, znova si v mysli premietať to, čo prežili pri odchode z Egypta a pri prechode cez Červené more, znova vnímať veľkosť Božej moci a milosti.
Ani my by sme sa vo sviatočný čas nemali zaoberať inými vecami. Ak chceme naplno prežiť stretnutie s Pánom Ježišom vo vianočný čas, musíme byť posvätení, musíme mať srdcia vyhradené len pre Neho a pre chvíľu, ktorá prichádza.
Bratia a sestry, na rozdiel od chrámu, ktorý posvätený vydrží celé stáročia, je nemožné udržať srdce dlhodobo posvätené. Tak ako chrám by sme znesvätili, ak by sme z ne ho urobili trhovisko či zábavný podnik, znesväcujeme aj svoje srdcia, ak ich vyplníme svetskými túžbami a zlými emóciami. Naše posvätenie je teda krátkodobé. No každý deň je pre nás výzvou, aby sme sa znova a znova posväcovali. Nemôžeme síce dlhodobo žiť bez hriechu a v posvätení, no môžeme po každom znesvätení svojho srdca prosiť o odpustenie, a tak si srdce znovu očistiť. Tak teda ako dbáme o čistotu našich šiat pravidelným praním, je potrebné dbať aj o čistotu srdca.
Nakoniec ešte raz : prečo je posvätenie také dôležité? Všetky opatrenia a úkazy, ktoré sa objavujú v prečítanom kázňovom texte, majú ľud upozorniť na to, že sa deje niečo mimoriadne. Nie sú to len bežné predpisy. Jedná sa o významný medzník v pomere Izraela k Pánu Bohu. Pán Boh sa ohlasuje ako Ten, kto chce so svojim ľudom uzavrieť zmluvu. Je to zmluva vernosti z jednej i z druhej strany. Boh zaručuje vernosť a požehnanie svojmu ľudu, ako aj to, že im dá do dedičného vlastníctva zasľúbenú Kanaánsku krajinu. Izrael zas má Bohu zaručiť svoju vernosť a poslušnosť.
Podobná zmluva sa uzatvorila medzi Pánom Bohom na jednej strane a už nielen Izraelom, na strane druhej, ale s celým svetom, a to vo chvíli narodenia Ježiša. Túto zmluvu betlehemským pastierom mocne dosvedčil anjel volajúc : Nebojte sa! Veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude pre celý svet : Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán. Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! (Lk 2)
Milí priatelia, záruka trvalého požehnania a dosiahnutia zasľúbenej zeme pre Izrael spočívala v poslušnosti a vernosti celého národa. Záruka spásy a pokoja ako aj zasľúbenie večnej nebeskej vlasti teraz stojí na samotnom Pánu Bohu. On je garantom. Od nás sa očakáva iba prijatie toho, čo nám Boh zdarma ponúka. Prijatie vo viere, vo vďačnosti, láske a poslušnosti voči Božej vôli. Bratia a sestry, sme toho schopní? Začneme to s Pánom Bohom v tohtoročnom advente odznova? Budeme sa deň čo deň vzdávať svojho starého života a deň čo deň začínať nový život – žitý s Bohom? O tom je totiž posvätenie. Nuž a k nemu sme dnes my všetci pozvaní! Amen.
Použité materiály : prípravka Vnútromisijného výboru ECAV na Slovensku; Výklady k Starej zmluve
