1. adventná nedeľa – kniha so siedmymi pečaťami
Written by radovan on nov 29, 2017 in - No Comments
1. adventná nedeľa – 3.12.2017
„kniha so siedmymi pečaťami“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána Ježiša Krista! Amen.
Zjavenie Jána 5, 1 – 14
1 V pravici Sediaceho na tróne som videl knihu, popísanú zvnútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. 2 Videl som mocného anjela, ktorý mohutným hlasom ohlasoval: Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate? 3 A nikto ani na nebi, ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu, ani do nej nazrieť. 4 Veľmi som plakal, že sa nenašiel nikto hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. 5 A jeden zo starších mi povedal: Neplač! Hľa, zvíťazil lev z Júdovho kmeňa, Dávidov výhonok, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí. 6 Medzi trónom, štyrmi bytosťami a medzi staršími som videl stáť Baránka akoby zabitého, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, čo znamená sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. 7 Ten prišiel a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne. 8 A potom, čo ju vzal, štyri bytosti a dvadsaťštyri starších padlo pred Baránkom. Všetci mali citary a zlaté čaše plné kadidla, čo sú modlitby svätých. 9 A spievali novú pieseň: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu i národa, 10 urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu, oni budú kraľovať na zemi. 11 A videl a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov. 12 Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie. 13 A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, som počul volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva a vláda na veky vekov. 14 Nato štyri bytosti povedali: Amen. Potom starší padli a klaňali sa.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Do nového cirkevného roka, ktorý sa dnešnou 1. adventnou nedeľou začína, vstupujem ako kazateľ s bázňou a rešpektom. Je to bázeň a rešpekt, keď si človek predstaví, koľko kázní k rôznym príležitostiam či duchovných zamyslení si bude musieť počas celého roka pripraviť a premeditovať. Je to však aj bázeň a rešpekt pred kázňovým textom, ktorý som si pri príležitosti dnešnej nedele zvolil. Dá sa povedať, že rešpekt ako kazateľ mám pred celou poslednou biblickou knihou – Zjavenie Jána. Napriek tomu, keď som tento text videl ako jeden z možných kázňových pre dnešnú príležitosť, siahol som po ňom, vnímajúc to ako istú výzvu. A ja mám rád výzvy. Milí priatelia, čo hodnotné nám teda dnešný text, na začiatku adventu, na začiatku celého cirkevného roka chce povedať?
To prvé, čo upútava našu pozornosť, je kniha, ktorá sa tuná spomína. Zdá sa, že je popísaná do posledného miestečka a celá jej kapacita je využitá na maximum. Nakoľko sa táto kniha nachádza v pravici Sediaceho na tróne, čo je symbolické vyjadrenie Božieho súdu, možno predpokladať, že sa jedná o knihu, ktorá tvorí akýsi podklad k poslednému súdu. Je to kniha, ktorá obsahuje náreky, krivdy a nespravodlivosti, ktoré boli popáchané počas celých ľudských dejín. Súdené teda majú byť celé ľudské dejiny. Zatiaľ je však kniha zavretá, dokonca zapečatená a rieši sa otázka, či sa nájde vôbec niekto kompetentný, kto by ju otvoril.
Milí priatelia, knihy sa zvyčajne píšu preto, aby sa čítali. Predstava knihy, ktorá je sedemnásobne zapečatená, aby nemohla byť čítaná, pôsobí na prvý pohľad dosť nelogicky a skľučujúco. Vieme si však predstaviť dobu, v ktorej vnikajú kadejaké samizdaty písané „do šuplíka“, pri ktorých je práveže veľmi dôležité, aby boli zatajené. Odtajnené sú až v správnom čase. Je pritom nesmierne dôležité, aby ich nečítal niekto predčasne. Podobne je tomu aj s tajnými archívmi, ktoré si štáty vedú a kde sa nachádzajú tajné materiály o tom, čo kde a kedy sa stalo. No odtajnené sú až po mnohých rokoch, alebo sa potichu skartujú, ak to niekomu v danej chvíli viac vyhovuje. Takto sa napríklad údajne vie, kto v Dallase zavraždil amerického prezidenta Johna Kenedyho v roku 1963 a celkom určite to nebol chlapík menom Lee Harvey Oswald, ktorý sa nikdy k ničomu nepriznal a napriek tomu bol „legálne“ odsúdený.
Bratia a sestry, predpokladá sa, že aj v nebi sa vedie evidencia, ktorá je však mimo dosah skartovania. Nuž a v tejto evidencii sa na veci pozerajú nezaujatým pohľadom. To je ináč jedna zo základných nádejí apokalyptiky, že žiadne pozemské udalosti nie sú len tak vymazané alebo zabudnuté. Zvlášť krivdy, násilie, utrpenie a bezprávie. Je dobre vedieť, priatelia, že niekto o tom všetkom vie a pri Ňom to neupadá do zabudnutia. I keď sa na isté nepohodlné veci v tomto svete rado zabudne, „tam hore“ sa nezabúda na nič. Zvláštna kniha, ktorá sa tu teda spomína, nie je nič iné ako dejiny tohto sveta videné „zhora“.
Bratia a sestry, pri vstupe do adventu a tým aj do nového cirkevného roka je hneď na začiatku dobre si uvedomiť, že aj o mne, o mojej osobe, o mojom živote sa „tam hore“ vedú nezaujaté, objektívne záznamy. Sú tam zápisy o mojich svetlých, ale aj tých temných stránkach. To znamená : i ja sa raz budem musieť zodpovedať za svoj život, svoje slová i skutky. Toto poznanie a skutočnosť ma preto má viesť k tomu, aby som sa svoj život i počas nového cirkevného roka snažil žiť maximálne zodpovedne a efektívne – a to tak pred Pánom Bohom ako aj pred ľuďmi.
Kľúčovým problémom od tejto chvíle však nie je ani tak kniha samotná, ale kompetentná osoba, ktorá by ju bola hodná otvoriť. Jednoducho povedané : hľadá sa niekto, kto by sa s obsahom knihy vyrovnal a dokázal mu dať zmysel. 3 A nikto ani na nebi, ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu, ani do nej nazrieť. Bratia a sestry, to zaváňa peknou krízou. Je tu kniha, ktorá pripomína niečo ako horúci zemiak. Na jednej strane akoby s ňou radšej nikto nič nechcel mať. Na druhej strane však všetko ostatné závisí na jej otvorení. Dokiaľ totiž nebude otvorená, nedozvieme sa, aký je Boží pohľad na veci. A čo je horšie, nedozvieme sa ani o samotnom riešení problematických ľudských dejín. Nedozvieme sa o riešení problému ľudského hriechu a Božieho hnevu nad ním. Nedozvieme sa rovnako tak o riešení problému smrti.
Ján, autor poslednej knihy, pociťuje kritickosť, ale aj zúfalosť tejto chvíle. Uvedomuje si, že nie je v ľudských silách tento problém vyriešiť. A tak sa rozplače. Drahí bratia, milé sestry, koľkokrát v živote sa človek rozplače? Tí, ktorí majú citlivejšie povahy, zrejme častejšie. Oveľa ľahšie sa dokážeme rozplakať nad ťažkým osudom alebo situáciou druhého človeka. Koľkokrát sa však človek rozplače sám nad sebou? Nad svojou biedou, nad svojim hriechom, nad svojim životom? Dnes akoby sa nám chcelo povedať jedno : Plakať nad sebou, to nie je slabosť. Naopak! Dokážu to iba tí silnejší. Tí, ktorí si uvedomujú, že nie sú dokonalí ani stopercentní. To dokážu iba tí, ktorí si uvedomujú, že svoju spásu, svoju budúcnosť ani večnosť nemajú vo svojich rukách. To dokážu iba tí, ktorí vedia, že nie sú v stave zachrániť sa sami, ale potrebujú pomoc od niekoho Mocnejšieho. Nový cirkevný rok, do ktorého dnes vstupujeme nám prináša množstvo príležitosti, kedy je viac než vhodné plakať nad sebou, svojim hriechom i svojou odbojnosťou voči Pánu Bohu. Milí priatelia, skúsme tieto príležitosti využívať čím častejšie! Určite to bude pre naše dobro. Veď tak nám to napokon odporúča aj Pán Ježiš. Ten, kráčajúc na Golgotu, nesúc si svoj kríž, ženám, ktoré Ho oplakávajú hovorí : Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou! Plačte radšej nad sebou a nad svojim dietkami! Pretože keď sa toto deje so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým?
5 A jeden zo starších mi povedal: Neplač! Hľa, zvíťazil lev z Júdovho kmeňa, Dávidov výhonok, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí. Bratia a sestry, knihu ľudských dejín môže otvoriť iba Ten, ktorý zvíťazil. Je to ten, ktorému leží vláda pri nohách. Je to Ten, ktorého bude poslúchať nielen Izrael, ale aj všetky ľudské pokolenia. Je to Ten, kto nastolí harmonický mesiášsky vek a okolo Neho sa budú zhromažďovať všetky národy. Áno, priatelia! Dávidovský lev – Mesiáš – Pán Ježiš je tým víťazom. Spasenie, ktoré prináša tak Izraelu ako aj všetkým národom, Ho robí kompetentným k prelomeniu pečatí na knihe dejín, krívd a nespravodlivostí tohto sveta.
6 Medzi trónom, štyrmi bytosťami a medzi staršími som videl stáť Baránka akoby zabitého … Bratia a sestry, pozornosť sa v tejto chvíli dramaticky presúva z knihy na zabitého Baránka. Tým akoby sa chcel vyjadriť jeden zvláštny paradox : nie dávidovský mocný lev, ale tento bezbranný Baránok je hoden vziať knihu a čítať z nej. Víťazom v tomto príbehu nie je silný lev, ale porazený baránok. Vyzerá síce ako zabitý, ale napriek tomu mocne stojí, s plnou mocou a autoritou. Drahí priatelia, to je ten paradox viery – Boh svoju moc dokazuje v slabosti. Ako dôkaz svojej kompetentnosti prijíma Baránok od Sediaceho na tróne knihu z Jeho pravice, čo znamená len jedno : je to symbolické vyjadrenie toho, že sa schyľuje k súdu. Je to vyjadrenie toho, že Boh Otec všetok súd odovzdal svojmu Synovi. Tomu, o ktorom už Ján Krstiteľ vyznával : Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.
8 A potom, čo ju vzal, štyri bytosti a dvadsaťštyri starších padlo pred Baránkom. Všetko na nebi sa teda skláňa pred Tým, koho sám Boh vyvýšil a komu dal svoje meno. Nuž a pre nás z toho vyplýva iba jedno : Keď sa pred Kristom klania celé nebo, mala by sa pred Ním klaňať aj celá zem. Mal by si sa pred Ním skloniť ty. Mal by som sa pred Ním skloniť ja. Tak ako to vyznáva apoštol Pavol, že „raz sa pred Ním skloní každé koleno a každý jazyk vyzná, že Ježiš je Pán.“
9 A spievali novú pieseň: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu i národa, 10 urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu, oni budú kraľovať na zemi. Baránok ako jediný je hodný k tomu, aby knihu otvoril, aby spravodlivo posúdil dejiny tohto sveta. Je hodný preto, pretože je skutočným víťazom, ktorý prelial svoju svätú a nevinnú krv. Táto krv, drahý brat, milá sestra, je tak tvojim ako aj mojim výkupným, ktoré muselo byť zaplatené za tvoj i môj hriech.
K okruhu starcov a tajomných bytostí sa teraz so svojim chválospevom pridávajú aj všetci nebešťania. Zatiaľ čo predchádzajúci chválospev hovoril o tom, prečo je Baránok hodný, tento vyznáva čoho je hodný : Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie. Milá sestra, drahý brat, i ty i ja sme hneď na začiatku nového cirkevného roka pozvaní k tomu, aby sme tomuto Baránkovi vzdávali tak česť, slávu ako aj dobrorečenie. Sme pozvaní k tomu, aby sme Mu odovzdali moc nad svojim životom. Sme pozvaní k tomu, aby sme v Ňom videli múdrosť a bohatstvo požehnania pre svoj život.
Milí priatelia, je nesporne zaujímavé, že táto nebeská liturgia sa šíri akoby v takých sústredených kruhoch. Najprv sa jej zúčastňujú tí, ktorí sa nachádzajú bezprostredne okolo Božieho trónu. Potom aj všetci ďalší nebešťania. Nuž a nakoniec je do nej zapojené celé stvorenie. Teda aj my dnes v tomto chráme. Sme pozvaní k tomu, aby sme sa tejto slávnostnej bohoslužby zúčastňovali nielen dnes, ale počas celého roka. Sme osobne pozvaní k tomu, aby sme aj my vyznávali a spievali ten víťazný oslavný chválospev : Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva a vláda na veky vekov. Kiežby sme toto pozvanie dnes nielen počuli, ale ho aj prijali ako niečo, čo sa týka každého jedného z nás osobne. Amen.
