1. adventná večiereň – Jánov príchod
Written by radovan on nov 30, 2015 in - No Comments
1. adventná večiereň – 2. 12. 2015
„Jánov príchod“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
L 1, 5 – 25
5 Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. 7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. 8 Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, 9 podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo. 10 Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu. 11 Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára. 12 Pri pohľade na neho sa Zachariáš preľakol a zmocnila sa ho hrôza. 13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, tvoja prosba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14 Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia. 15 Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. 16 Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. 17 On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a prichystal tak Pánovi pripravený ľud. 18 Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku. 19 Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a má poslanie prehovoriť s tebou a odovzdať ti túto radostnú zvesť. 20 Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase. 21 Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. 22 Keď však vyšiel, nebol už schopný k nim prehovoriť. A tak spoznali, že mal v chráme videnie; dával im len znamenia a zostal nemý. 23 Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov. 24 Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala a skrývala sa päť mesiacov. Hovorila: 25 Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tak ako počas uplynulých rokov, tak i tohto roku sa v adventnom období budeme spoločne stretávať na adventných večerných službách Božích, aby sme sa čím lepšie duchovne pripravili na Vianočnú udalosť vtelenia Boha do tohto sveta v podobe Ježiša z Nazaretu. Spoločným menovateľom našich stretnutí bude tentokrát postava Jána Krstiteľa. Dnes sa bližšie pozrieme na jeho samotné narodenie, resp. presnejšie povedané – na zasľúbenie o jeho narodení.
Zachariáš a Alžbeta, budúci rodičia Jána Krstiteľa, pochádzali z významných rodov. Žili bezúhonne v Judských horách a Zachariáš bol kňaz. Pod týmto pojmom si však nepredstavujme dnešného farára, bývajúceho na fare a konajúceho pravidelné služby Božie. V Izraeli bol iba jeden chrám. Ten síce mal svoje stále osadenstvo kňazov, no okrem nich bolo v Izraeli viac ako 15 000 ďalších kňazov, ktorí žili svoj bežný život v rôznych kútoch krajiny a prichádzali do Jeruzalema vykonať svoju povinnosť vtedy, keď na nich prišiel rad, a prípadne na veľké sviatky. Aj Zachariáš bol takýto kňaz – žil vo svojej dedinke v horách, a keď na neho prišiel rad, odišiel do Jeruzalema, vykonal svoju službu a vrátil sa domov.
Počas jeho služby v chráme sa odohrala zvláštna, povedzme rovno – nadprirodzená udalosť – zjavenie anjela a zvestovanie narodenia budúceho syna Zachariáša a Alžbety – Jána. Toho Jána, ktorého my dnes poznáme pod prímením „Krstiteľ“. Anjel oznamuje Zachariášovi, že jeho modlitba bola vypočutá. To znamená, bratia a sestry, že Zachariáš, hoci bol už vekom pokročilý, sa modlil a prosil o syna. Modlil sa v nádeji, i keď kvôli vyššiemu veku tu už nebolo veľa dôvodov na živenie nádeje. Jeho vytrvalosť v modlitbách tak i nám môže byť príkladom. My sa totiž často rýchlo vzdávame, ak naša modlitba nie je vypočutá v čase, ktorý my považujeme za primeraný. Pán Boh však pozná ten najlepší čas, a preto za správne veci by sme sa nikdy nemali prestať modliť. Nejeden kresťan by vedel rozprávať o tom, ako Pán napokon vypočul dlho predkladanú modlitbu, a to v čase príhodnom. Som si istý, že väčšina z vás by tu vedela dať svoje vlastné osobné svedectvo o tom, ako sa Pán Boh priznal k vašim volaniam, a to možno aj v čase, keď ste už ani nedúfali. Pre Zachariáša ten čas nastal práve teraz, hoci z ľudského pohľadu už bolo neskoro. V Božích plánoch však neskoro nebolo. V Božích plánoch práva nastal čas príhodný.
Anjel v tomto prípade neoznamuje narodenie obyčajného syna. Naopak! Jedná sa o výnimočného Božieho posla, ktorý bude už v lone matky naplnený Božím Duchom, mnohých v Izraeli obráti k Bohu a bude kráčať po cestách Hospodinových. Čo viac si ešte môže želať kňaz, keď toto počuje? Aj dnes by nejeden kresťan mal rád takého syna.
A predsa Zachariáša nezachváti radosť, ale pochybnosť. Bratia a sestry, máme tendenciu Zachariáša odsudzovať za to, že pochyboval a neprijal zvesť anjela s vierou, radosťou a vďačnosťou. Akosi nechápeme, ako mohol ostať srdcom zatvrdený pred takou zjavnou Božou milosťou, ako mohol ako kňaz pochybovať o pravdivosti anjelovych slov. A predsa! Je to jav, ktorý sa vyskytuje častejšie, ako by sme si mysleli. Človek, žijúci dlhé roky svoj stereotypný pozemský život, pritom zvyknutý duchovne hĺbať o Božích veciach, sa zrazu dostane do pomykova, keď sa tie dva svety – zemský, ľudský a nebeský, Boží skrížia. Keď sa stereotypný život dostane na výhybku, keď sa stane niečo mimoriadne, nepochopiteľné, nezvyklé. Človek si kladie otázky: „Naozaj to vidím? Nesníva sa mi to? Je to pravda? Môže to byť skutočnosť? Nie je to iba výplod mojej túžby? Nenahováram si to len?“ Možno rovnako by sa pýtal nejeden kresťan aj dnes, ak by zastal zoči-voči anjelovi, ktorý navyše prináša absolútne neuveriteľné posolstvo. A povedať o svojom zážitku nahlas dokonca znamená vystaviť sa posmechu alebo podozreniu zo pomätenia.
Stretáme sa však často aj s opačným javom – človek žiadneho anjela nevidel a Boží hlas nepočul, no nahovára si, že jeho vlastná vôľa je vôľou Božou a že to, čo chce on sám, chce od neho Boh. Tak sme potom svedkami konania a vystupovania mnohých nadšencov, ktorí tvrdia, že sú Bohom poslaní, hoci ich slová ani skutky o tom nesvedčia.
Milí priatelia, rozlíšiť realitu – hlavne ak je neobyčajná, vymykajúca sa bežnému normálu, a teda o to viac neuveriteľná, na jednej strane – od vlastnej túžby, fantázie či výplodu mysle, na strane druhej, nie je vždy jednoduché. Preto musíme s pochopením hľadieť na Zachariáša, ktorý zapochyboval o tom, čo sa deje pred jeho očami, ktorý však dostal od anjela jasné znamenie pravdivosti – mlčanie, nemotu. To, čo by sme my vnímali ako trest, je v podstate dôkaz, ktorý Pán milostivo dáva Zachariášovi ako odpoveď na jeho otázku: Po čom to poznám? Ak by sa tak nestalo, možno by Zachariášovi nikto neveril, keď by začal hovoriť o svojom videní. Bol by za blázna, senilného starca, nedôveryhodného kňaza. Jeho nemota je však dôkazom, že sa naozaj stalo čosi výnimočné.
Bratia a sestry, nie všetko, čo sa na prvý pohľad javí ako trest, je naozaj trestom. Pán nám neraz aj zvláštnymi spôsobmi ukazuje svoju moc. Neustávajme však na modlitbách! Nerezignujme v nádeji, i keď možno nejestvuje veľa dôvodov živiť ju a držať sa jej! Nepochybujme o tom, že naše modlitby sa raz môžu zmeniť na skutočnosť, realitu! A prijímajme Božie slovo s túžbou vždy správne rozpoznať Pánovu vôľu! To je odkaz prečítaného textu i tohoročnej prvej adventnej „večierne“ dnes pre nás. Amen.
Použité materiály : Kázňová prípravka Mgr. Štefana Kišša, ev. farára
