1. adventné večerné služby Božie – Otvorte brány dokorán
Written by radovan on dec 03, 2018 in - No Comments
1. adventné večerné služby Božie – 5.12.2018
„Otvorte brány dokorán“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Ž 24, 7 – 10
7 Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! 8 Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji. 9 Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! 10 Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin mocností, On je Kráľ slávy.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Aké milé a príjemné sú nám tieto slová! Keď ich v týchto adventných dňoch počúvame, prežívame a spievame o nich v piesňach, naše neraz zúfalé a skľúčené srdcia opäť cítia radosť, pokoj a nádej. Aj jedna z adventných piesní v našom Evanjelickom spevníku vznikla práve na základe prečítaných slov citovaného 24. žalmu. Jedná sa o pieseň č. 16. Jej prvý a tretí verš znejú takto : (1) Otvorte brány dokorán, prichádza požehnaný Pán, Kráľ nad kráľov najslávnejší a Spasiteľ najmocnejší, prináša radosť, spasenie, nech znejú piesne oslavné : Požehnaný Boh náš, Stvoriteľ všetkých nás! (3) Otvorte brány dokorán, by mohol Kristus vojsť i k vám, cestu Jemu pripravujte a s láskou Ho privítajte; nech vojde večnej slávy Kráľ, Boh, ktorý človekom sa stal : Požehnaný Boh náš, Stvoriteľ všetkých nás!
Azda na úvod je dobré povedať, že prečítané slová 24. žalmu boli súčasťou chrámovej liturgie, ktorá sa odohrávala v jeruzalemskom chráme. Všetko je pripravené pre slávnostný vjazd Hospodinovej archy zmluvy do chrámu, ktorá v sebe neobsahuje nič iné ako 10 Božích prikázaní daných Mojžišovi na hore Sinaj. Účastníci tejto slávnosti si pri tomto akte predstavovali neviditeľného Hospodina zástupov, ktorý sedí na tróne a vládne. Nakoľko však ľudskou rukou zbudovaný chrám, ktorého brány zodpovedajú iba ľudským možnostiam, nemôže v sebe pojať všemohúceho a nesmierneho Boha nebies, zaznieva tu výzva : Ó brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy!
Bratia a sestry, obdobie adventu, do ktorého sme len prednedávnom vstúpili úžasným spôsobom prepája starovekú predstavu Izraela zapísanú v 24. žalme s tým, čo sa stalo, keď Kráľ slávy skutočne vstúpil do tohto sveta. A to nie v neviditeľnej, ale viditeľnej, telesnej, ľudskej podobe. On do „chrámu tohto sveta“ nevstúpil ako kamenná doska popísaná zákonmi, ktorá bola odovzdaná Mojžišovi a prostredníctvom neho celému Izraelu. Naopak! Vstúpil sem ako Ten, ktorý sám v sebe bol naplnením celého zákona. Prišiel sem ako Ten, kto sa snažil vštepiť nám tento zákon do srdca. Prišiel sem ako ten, kto sa nás snažil naučiť, že naplnením celého zákona je láska. A to tak láska k Bohu ako aj láska k blížnemu, k druhému človeku. Prišiel sem, aby pre nás ako bojovník vybojoval ten najväčší boj – s diablom, hriechom a smrťou. Boj, v ktorom zvíťazil. Prišiel k nám ako Ten, kto sa stal cestou spasenia a záchrany, a to nielen pre dietky Izraela, ale pre dietky celého sveta!
Bratia a sestry, táto sláva Hospodinovho pozemského kráľa bola naplno zjavená v osobe Ježiša Krista. Veď tak o tom napokon sám Ježiš hovorí a evanjelista Ján to zaznamenáva : 1 Keď to Ježiš povedal, zdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba. 4 Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať. 5 A teraz ty, Otče, osláv ma u seba slávou, ktorú som mal pri tebe, skôr ako povstal svet! (J 17, 1.4 – 5).
Milí priatelia, je to už dávno, ako Ježiš, Spasiteľ sveta, vstúpil do Jeruzalema uprostred svojho ľudu. Zaznievali vtedy pre nás známe slová : Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! Áno, presne tak to vtedy pred bránami Jeruzalema znelo. Ale už o niekoľko dní neskôr bolo jasné, že ľudia tohto Kráľa v skutočnosti nechcú. A pri mnohých to žiaľ až dodnes takto zostalo. Áno, je nemálo tých, ktorí o tohto Kráľa nemajú záujem. Je nemálo tých, ktorí Ho síce spočiatku púšťajú do svojich životov. Sú plní nadšenia a očakávania, no keď zistia, o čom v skutočnosti je život s Kristom – že to nie je len o stavoch blaženosti a eufórie, ale aj o sebazapieraní a obetovaní sa, rýchlo strácajú záujem.
V jednej piesne sa hovorí : Ó blažená krajina! Ó blažené mesto, ktoré pri sebe má tohto Kráľa! Blažené srdcia všetkých, ktorých k sebe ten Kráľ ťahá! Možno, milí priatelia, tieto slová aj v našom prípade označiť ako naše osobné svedectvo? Cítime sa ako blahoslavení? Máme pocit blaženosti kvôli poznaniu Kráľa slávy, ktorý nás ťahá k sebe? Alebo v nás takéto slová iba vzbudzujú náladu, pocit, či nostalgiu, ktoré nás presúvajú do vysnívaného sveta z detských čias? Ak je to tak, potom sme tým slovám dobre neporozumeli. Potom ani nikdy nepocítime oslobodzujúcu moc zvesti o prichádzajúcom Kráľovi…
Bratia a sestry, obdobie adventu je Božím volaním. Áno, i nás osobne dnes volá Boh. Pozýva nás do spoločenstva so sebou samým ako aj s bratmi a sestrami. Pozýva nás k osobnému nasledovaniu. A tak teda voči spomínanému prichádzajúcemu Kráľovi treba zaujať jasný postoj. Treba sa jednoznačne rozhodnúť. Kráľ Ježiš Kristus totiž naozaj stojí pred dverami tvojho srdca a túži vojsť. Chceš Mu skutočne otvoriť bránu svojho života?
Akokoľvek paradoxne to možno bude znieť, predsa sa len odvážim povedať, že čas adventu je časom nepokojným. Veď v jednom veľkom kolobehu nákupov, upratovania a príprav si len sotva nájdeme chvíľku pokoja a čas na uvedomovanie si seba samého. Ak je to pravda, potom nám hrozí nebezpečenstvo, že aj tieto naše večerné bohoslužobné stretnutia nebudú ničím iným iba ďalším z bodov programu, ktorý je treba naplniť. No advent pre nás nechce byť len nejakým programom, ktorý je treba naplniť. Potom to vyzerá tak, ako by nás do toho niekto nútil. A to predsa nie je pravda. Ak je to však tak, potom celkom iste v tom všetkom strese a zhone okolitého sveta prepočujeme tiché klopanie Kráľa Ježiša. On pre nás nechce byť len jednou z množstva vecí, ktoré do adventného programu musíme ešte nejako vtrepať. Kráľ slávy nami bude naopak uctený iba tak, keď Ho poveríme vedením našich životov. Keď On bude tým, kto určuje celý náš životný program a nie je iba jedným z bodov programu.
Drahý priateľ, chceš sláviť čas adventu opravdivo? Potom Kristovi otvor dvere svojho srdca a odovzdaj Mu všetky kľúče od svojho života, aj tie od tej najtajnejšej komôrky! Veď všade kam On prenikne prichádza svetlo. Sústreď sa teda a pozorne sa započúvaj ešte raz do Jeho slov : Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.
Nech je teda našou odpoveďou na Kristovo klopanie a príchod aj pieseň, ktorá sa v našom Evanjelickom spevníku nachádza pod číslom 13: 1. Ó, príď , Kriste, Boží Synu, z nebies výšin na nížinu, priviň k sebe, čuj volanie dúfajúcich v Teba, Pane! 2. Ó, príď, Kriste, Kráľu slávy, Ty blažiteľ duší pravý, my srdečne v duchu lkáme: Príď kráľovstvo Tvoje, Pane! 3. Ó, príď, Kriste, drahý hosti, obživ naše vnútornosti, vlej do srdca tej útechy, že si zmazal naše hriechy. 4. Ó, príď, Kriste, tešiteli, by v súženiach neväzeli naše duše, ale k Tebe volali v každej potrebe. 5. Ó, príď, Kriste, Spasiteľu, našich hriechov zbaviteľu, daruj milosť, veď nás znovu večnej slávy ku domovu. Amen.
Modlitba: Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si prvý urobil krok k hriešnemu človeku, aby on mohol mať spoločenstvo s nebeským Otcom. Veď keby si to nechal na nás ľuďoch, až dodnes by sme nenašli silu, odvahu či potrebu prísť k Tebe a nadviazať tak s Tebou kontakt a vzťah. Ty vieš, že je pre nás aj dnes ťažké a problematické prichádzať k Tebe. Možno nám bránia hriechy, možno pocit nehodnosti a možno naša pýcha a sebestačnosť. No zároveň Ti ďakujeme, že Ty chceš prelomiť všetky tieto bariéry a klopeš na dvere našich sŕdc a chceš, aby sme s Tebou boli v tomto i vo večnom živote. Ďakujeme Ti, že aj keď sa zatvárame do seba, Ty tíško klopeš na dvere našich sŕdc a snažíš sa nám dokázať svoju lásku, starostlivosť a záujem. Ďakujeme Ti, že vstupuješ do našich všedných dní ako Pomocník, Radca, Pán a Spasiteľ. Ďakujeme Ti, že si nezabudol na tento svet, na nás Tvojich nehodných služobníkov, ale že neustále vchádzaš do nášho života, do našich rozhodnutí, vstupuješ do našich dní nie ako niekto, kto chce ubližovať, ale ako Ten, ktorý chce pomáhať a sprevádzať. Prosíme, daj, aby sme Ti odovzdali svoj život so všetkými zákutiami svojich dní a hodín. Daj, aby sme na každé Tvoje zaklopanie otvorili a boli pripravení žiť s Tebou úžasný a plný život. Amen.
