1. slávnosť Vianočná – Ó, kresťania, poďme!
Written by radovan on dec 23, 2019 in - No Comments
- slávnosť Vianočná – 25.12.2019
„ … Ó, kresťania, poďme! …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od narodeného Pána Ježiša Krista! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry a bratia v narodenom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Sviatky Vianoc sú dozaista spojené s množstvom symbolov, bez ktorých si ich snáď ani nedokážeme predstaviť. Či už je to Vianočný stromček, darčeky, zasnežená krajina, kostolík, Betlehem s jasličkami, ale tiež kapustnica, ryba so zemiakovým šalátom, hriate, rodina a pod. Dovolím si povedať, že keby nám niečo z tohto zoznamu chýbalo, Vianoce by pre nás stratili niečo zo svojho čara. Pre mňa osobne jedným z čarov a symbolov Vianoc okrem už spomínaných vecí sú aj nádherné Vianočné piesne a koledy. Celý čas sa teším, keď si ich po roku budem môcť opäť s chuťou, radosťou a od srdca zaspievať. Sú totiž melodicky i harmonicky nádherné. Rád si pritom spomínam na svoje mladé roky, keď som bol ešte len teenager. Chodil som na mládež a v tom čase som začal chodiť aj do spevokolu. Zopár rokov po sebe sme sa ako partia mládežníkov dohodli, že budeme chodiť po našom cirkevnom zbore „po spievaní“ a vinšovaní. Nevadil nám ani silný mráz ani veľa snehu. Samozrejme, že sme nemohli obísť všetkých. Bolo by to nereálne. Tak sme navštívili aspoň našich rodičov, presbyterov cirkevného zboru a samozrejme, neobišli sme ani rodinu nášho vtedajšieho brata farára. I tak sa to neraz natiahlo až do polnoci. A to sme pritom začínali neraz už o tretej popoludní (15.00 hod.). Mali sme radosť z toho, že svojim spevom a vinšovaním môžeme priniesť radosť druhým. Mali sme radosť, že i takouto formou môžeme priniesť radosť z narodenia Krista Pána ostatným. I dnes sme ako spoločenstvo pozvaní, aby sme túto vianočnú radosť prežívali pri spoločnom spievaní nádherných vianočných piesní. Preto som si i ja dovolil nevybrať pre svoje dnešné zamyslenie nejaký adekvátny biblický text, ale chcel by som sa dnes spolu s vami zamyslieť na vianočnou piesňou „Adeste fideles“. Tá vám zrejme bude viacej známa pod názvom „Ó, kresťania, poďme!“. Je to pieseň, ktorá sa v našom Evanjelickom spevníku nachádza pod číslom 52 a priznám sa, že patrí k mojim obľúbeným. Nejde však len o krásu melódie tejto piesne, ale aj o jej obsah a posolstvo, s ktorým k nám opäť po roku prichádza. Predtým, než sa ponoríme do jej čara, skloňme sa k modlitbe : Otčenáš …
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
Začnime teda prvým veršom : Ó, kresťania, poďme, radostnej plesajme a postojme pri jasliach v Betleheme. Dieťatko, ajhľa, nám sa narodilo : ó, pozdravme Ho vrúcne, ó, pozdravme Ho vrúcne, veď pokoj, radosť, spásu nám prinieslo. Bratia a sestry, pieseň „Adeste fideles“ nás hneď na začiatku nabáda k aktivite. Príde nám to možno zvláštne. Veď Vianočné sviatky sú v mysliach mnohých ľudí spojené skôr s pasivitou, s ničnerobením, s leňošením, s pozeraním rozprávok a prejedaním sa. No v tejto piesni, hneď na jej začiatku, sa objavujú tri slovesá, ktoré nás nabádajú k aktivite : poďme, plesajme, postojme. I keď platí prikázanie : Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť! – predsa len : Toto je svätá aktivita, ku ktorej sme pozvaní. V prvom rade máme ísť. Ale nie hocikam! Máme plesať, ale nie nad hocičím! A máme postáť, ale nie pri hocikom a hocikde. Dôvodom nášho putovania, plesania a meditovania je Dieťatko, ktoré sa nám narodilo. Ono si v plnej miere zaslúži náš pozdrav, našu úctu i naše uctievanie. Dôvod je zrejmý : veď nám prinieslo to, na čo ľudstvo tak dlho čakalo a dočkalo sa : pokoj, radosť a spásu.
Drahí priatelia, pieseň „Adeste fideles“ teda hneď na začiatku nastavuje našim vianočným aktivitám jasný smer. Celá naša aktivita sa má „točiť“ iba okolo Neho, Toho jediného – Dieťatka, ktoré sa narodilo. Akoby sa nám chcelo povedať : pointou Vianočných sviatkov nie je ani televízor, ani dobré jedlo ani leňošenie. Pointou je Dieťa Ježiš a dary, ktoré k nám, ľuďom, do tohto sveta prostredníctvom Neho prišli: pokoj, radosť a spása. Pokoj v tom slova zmysle, že Boh ma prijíma za svoje dieťa a že sa na mňa nehnevá. Pokoj v tom zmysle, že Boh netúži po mojej smrti, ale po mojej záchrane. Radosť v tom slova zmysle, že moje hriechy sú odpustené a že Boh túži po tom, aby som raz i ja bol tam, kde je teraz On. Nuž a spása ako výsledok diela zmierenia Božieho Syna, ktoré za nás vykonal svojim spravodlivým, svätým životom, svojim obetovaním sa, smrťou a vzkriesením. Bratia a sestry, na toto nezabúdajme! Pretože iba toto robí Vianoce skutočnými Vianocami a nič iné!
K nám prišiel Pán slávy, Boh a človek pravý, k nám prišiel, keď na to bol už čas daný, z pokornej čistej vyvolenej Panny. Ó, klaňajme sa Jemu, ó, klaňajme sa Jemu, On od Boha je Spasiteľ poslaný. I v tomto druhom verši je ukrytých viacero teologických dôrazov, ktoré nemožno prehliadnuť. V prvom rade je dôležité mať jasno v tom, kto to k nám vlastne prišiel : Pán slávy, Boh a človek pravý. Prišiel k nám Ten, ktorý sa nám celkom vydal a odovzdal. No príde čas, kedy raz budeme celkom vydaní my Jemu! Čas, keď sa každý jeden z nás bude musieť postaviť pred súdnu stolicu Kristovu, aby vydal počet zo svojho šafárenia, z toho ako žil. A preto sú pre nás Vianoce okrem iného aj výzvou, aby sme Ho prijali, tak ako aj On prijal nás. Pretože ono to platí aj opačne : kto Jeho neprijme, toho ani On neprijme! Bratia a sestry, majme toto na pamäti, pretože i toto je odkaz Vianoc! Vianoce predsa nie sú len o maličkom Ježiškovi! My musíme mať stále na zreteli, že toto dieťatko časom vyrástlo v dospelého muža, ktorého učenie, život a všetko, čo pre našu spásu vykonal, nás stavia pred jednoznačné rozhodnutie.
Prišiel k nám Boh v ľudskom tele. Boh samého seba priniesol ako obeť a výkupné za hriech človeka. A keďže priniesť obeť znamená: preliať krv, musel prísť v ľudskom tele, aby mohol preliať krv za nás a zomrieť. Iba obeť Boha samotného je totiž dostatočná a postačuje k zmiereniu. Nuž a tá bola v Ježišovi aj prinesená. Jeho príchod v ľudskom tele okrem toho znamená aj to, že nám Ježiš dobre rozumie. On sám žil v ľudskom tele. Vie dobre ako sa cítime, čo prežívame. On dobre vie, čo radosť, smútok, či strach. Veď sám to prežíval.
To, čo by som chcel rovnako tak zdôrazniť, je načasovanie Jeho príchodu : prišiel, keď na to bol už čas daný … – tak sa to spieva v 2. verši tejto piesne. A pre nás z toho vyplýva jedno, priatelia : Boh je najlepší režisér. On najlepšie vie čo, ako a kedy. A to sa netýka len Jeho jednorodeného Syna. To sa rovnako tak týka aj teba a tvojho života. A preto : nebojme sa odovzdať „opraty“ svojho života Bohu do rúk! On má pripravené správne načasovania aj pre nás.
V tomto všetkom dokonalom božskom riadení je pritom neprehliadnuteľná aj samotná Mária. Jej pokora, poslušnosť a ochota byť Bohu k dispozícii – jednoducho ísť do tohto „projektu“, neberúc žiaden ohľad na možné následky, ktoré takéto rozhodnutie v jej živote spôsobí – to všetko dodnes fascinuje, motivuje a inšpiruje k rovnakému konaniu : byť Boh k dispozícii vždy vtedy, keď naše služby potrebuje. Nevyjednávať a neklásť si podmienky, ale spolu s Máriou vyznať : Som služobník Pánov. Som služobnica Pánova. Nech sa mi deje podľa tvojho slova!
Koniec 2. verša nám ešte raz dáva na zreteľ, kto to k nám prichádza. Keďže je to opäť v tejto piesni zdôraznené, akoby sa nám chcelo povedať niečo dôležité, a síce : O tom to všetko je. Že si uvedomujeme, kto k nám prišiel. Keď je nám toto jasne, náš život musí prejsť následnou zmenou a transformáciou. Ó, klaňajme sa Jemu, ó, klaňajme sa Jemu, On od Boha je Spasiteľ poslaný. To znamená, sestry a bratia : Nie je to nejaký samozvaný Záchranca, samozvaný Spasiteľ, ktorý sa sem k nám dotrepal. Takých tento svet už poznal mnoho. Ale spása a záchrana, ktorú sľubovali, skončila skôr katastrofou … Ten, ktorý prichádza teraz je od Boha. Má plnú legitimitu i autoritu. To znamená : je pravý a jediný, ktorý nám spásu môže priniesť a On ju aj reálne prináša a ponúka každému jednému z nás. Našou jedinou adekvátnou reakciou je naše klaňanie sa Jemu. To znamená : naše uznanie Krista ako jediného Spasiteľa, ktorý v tomto smere nemá nijakého konkurenta. I toto je výzva Vianoc pre nás, priatelia.
Ó, kresťania, vstaňme, Hospodina chváľme a s anjelmi radostne zaspievajme : Sláva buď Pánu Bohu na výsosti a ľuďom dobrej vôle a ľuďom dobrej vôle buď pokoj v srdciach z Kristovej milosti. A opäť výzva k aktivite, priatelia. Teda žiadne ničnerobenie, žiadne vylihovanie! Naopak! Tri imperatívy : vstaňme, chváľme, zaspievajme! Človek keď si uvedomí, že prichádza záchrana jeho života, je naplnený vďačnosťou, radosťou i chuťou vykričať spevom túto radosť do sveta. Asi najlepšie to vedia pochopiť ľudia, ktorým niekto v kritickej situácii pomohol. My všetci sme boli v kritickom stave a situácii. Bolo to kvôli nášmu hriechu. To hriech vyhnal prvých ľudí z raja, teda aj od stromu života. To hriech postavil k bráne raja anjela – cheruba s plamenným mečom, aby zabránil prístupu k stromu života. A preto je tu smrť. No Toho, ktorý hriechu neučinil, Boh urobil hriechom namiesto nás. Od momentu Ježišovej obetnej smrti a vzkriesenia je však brána raja otvorená aj pre teba, drahý priateľ, pokiaľ si ochotný tomu veriť.
A čože to máme spievať? Pretože spievať sa dá o hocičom … Sláva buď Pánu Bohu na výsosti a ľuďom dobrej vôle a ľuďom dobrej vôle buď pokoj v srdciach z Kristovej milosti. Sláva Bohu a pokoj v srdciach ľudí. A to všetko iba vďaka Kristovej milosti. Áno, Vianoce – to nie je nič iné ako sviatky milosti. Keby Boh nemiloval tento svet a človek v ňom, keby sa Boh nechcel zmilovať nad týmto svetom a človekom v ňom, nikdy by tu nijakého Spasiteľa nebol posielal. Ale On to urobil. A preto dnes : kresťania, vstaňme, Hospodina chváľme a s anjelmi radostne zaspievajme! A nielen pieseň, nad ktorou sme sa zamýšľali dnes, ale aj mnohé ďalšie, ktoré vypovedajú o Božej dobrote a Jeho láske k nám! Amen.
