1. nedeľa po sv. Trojici – človek človeku človekom
Written by radovan on máj 30, 2018 in - No Comments
1. nedeľa po sv. Trojici – 3. 6. 2018
„… človek človeku človekom…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lk 16, 19 – 31
19 Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. 20 Pri jeho bráne líhaval akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. 21 Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal: Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim. 25 No Abrahám odpovedal: Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani stamodtiaľ prekročiť k nám. 27 Tu povedal: Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk. 29 Abrahám mu odpovedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30 Ale on povedal: Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať. 31 Odpovedal mu: Ak neposlúchajú Mojžiša a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Ak sa dnes chceme spoločne zamýšľať nad týmto známym Ježišovým podobenstvom, musíme si najprv rozriešiť dilemu, pred ktorú nás ono stavia. Tá dilema spočíva v otázke : Hovorí Syn Boží tento príbeh iba ako podobenstvo, alebo fakty uvedené v danom príbehu treba brať ako skutočnosti? Ak by sme daný príbeh brali len ako podobenstvo, potom by tu tzv. posmrtná debata medzi boháčom a Pánom Bohom bola uvedená iba ako ilustrácia toho, že po smrti sa už náprava premárneného a nie dobre využitého života nedá zjednať. Podobne sa po smrti nijakým spôsobom už nedá pomôcť, ani na správnu cestu naviesť našich príbuzných, či dať im aspoň nejaké varovanie. Z toho vyplýva, že každý si sám určuje to, na akom mieste strávi svoju večnosť.
Na druhej strane, ak budeme dnešný príbeh brať ako skutočný, reálny fakt, potom z neho vyplývajú závažné výpovede :
a) Po smrti a odsúdení nespravodlivého človeka v pekle je možná komunikácia medzi takýmto odsúdeným a Bohom. – Nikde inde však Biblia niečo také nepredpokladá. Peklo skôr ponímame ako priestor, odkiaľ sa už nedá nikam dovolať, tobôž nie k Pánu Bohu. Odtiaľ sa už nedá nič vybaviť – a to ani pre seba ani pre svojich príbuzných.
b)Vo večnosti sa odsúdení a ohňom mučení môžu dívať na blaženosť spasených. To by do istej miery mohol byť tiež veľký trest. Mimochodom, ak už hovoríme o pekle, potom existujú prinajmenšom tri možné výklady toho, čo peklo je. Náš dnešný príbeh potvrdzuje prvé dva výklady. Prvé poňatie pekla spočíva v trýznení odsúdených ohňom, čo spôsobuje veľké fyzické trápenie. Druhé poňatie pekla spočíva skôr v duševnom utrpení. To vyplýva z uvedomenia si skutočnosti, že s daným stavom sa už nedá nič robiť. Neexistuje žiadna nádej na zlepšenie. A ako predpokladá náš text, duševné trápenie odsúdených je umocnené ešte aj možnosťou vidieť blaženosť večného života v kráľovstve Božom. Tretie poňatie pekla hovorí o tom, že trest odsúdených bude spočívať jednoducho v tom, že satan, démoni a všetci odsúdení budú nihilovaní. To znamená, prestanú existovať. Nikto si na nich nikdy nespomenie. Akoby tu nikdy neboli. Boh, ktorý ich k existencii a k životu povolal má totiž aj takúto moc – zo života a existencie ich odvolať.
c) Otázka je, či aj spasení vo večnom živote majú možnosť vidieť trápenie odsúdených v pekle. Tu skôr usudzujeme, že nie. Veď to by určite nebol príjemný pohľad, zvlášť, ak by sme tam videli niekoho z našich najbližších. Napokon, takto to vyplýva aj z nášho príbehu, že boháč pozdvihol oči a uzrel Abraháma a Lazára, nie opačne.
d) Napokon : presun z pekla do neba, resp. z neba do pekla nie je možný, a to kvôli veľkej priepasti. Akákoľvek zmena Božieho definitívneho spravodlivého a konečného rozhodnutia na poslednom súde je tým pádom vylúčená.
Toľko teda k našej dileme. Osobne by som povedal asi toľko : Nakoľko určité skutočnosti, v prípade, že dnešný príbeh budeme chápať ako realitu, sú takpovediac na hrane, a na iných miestach Písma svätého nemajú oporu, navrhol by som, aby sme prečítaný kázňový text ponímali ako podobenstvo, v ktorom Pán Ježiš svojim poslucháčom chcel veľmi plasticky a maximálne názorne poukázať na niekoľko skutočností.
Prvá skutočnosť, na ktorú sa Pán Ježiš sústreďuje sú sociálne rozdiely v spoločnosti. Neuvádza, za akých okolností boháč zbohatol. Či to boli čisté a legálne praktiky alebo nie. Aj keď samozrejme, ani to nie je zanedbateľné. Pravda je však taká, že boháč nebol odsúdený za to, že bol bohatý. Odsúdený bol preto, že mal neláskavé a nemilosrdné srdce. Nedokázal prejaviť súcit, nedokázal dať zo svojho prebytku núdznemu. Pán Ježiš takisto neuvádza, prečo bol Lazár chudobný. Či vlastnou vinou alebo nespravodlivým pričinením niekoho iného. Lazár je tu demonštráciou toho, že chudobných a núdznych medzi sebou budeme mať vždy. A ak je to v našich silách, máme im podať pomocnú ruku a neodvracať sa od nich. Zvlášť ak sa hrdíme menom kresťan. Veď takto opovržlivo a neochotne sa od nás mohol odvrátiť aj samotný Boh. Keď na nás On pozerá, tiež to nie je úžasný pohľad. A predsa robí maximum pre našu záchranu a spásu.
Tu vidíme, že sociálna nerovnosť, či nespravodlivosť bola už aj vtedy. Na tomto svete boli vždy bohatší i chudobnejší. Ježiš ani nikdy nepovedal, že po založení cirkvi to bude ináč. Naopak! Dejiny nám potvrdzujú, že boli časy, kedy aj cirkev samotná prispela k prehĺbeniu sociálnych rozdielov namiesto toho, aby sa ich snažila znižovať. Otázka, či výzva pre nás dnes je v tom, ako sa k problému sociálnej nerovnosti postavíme my. Iste, sami mnohí možno nemáme príliš na rozdávanie. Ale lásku v srdci, porozumenie pre druhého, ochotu pomôcť, poradiť, alebo aspoň vypočuť – to nás predsa až tak veľa nestojí. Ani Lazár predsa nežiadal od boháča podiel na jeho tučných bankových kontách, ak to tak možno povedať. Žiadal len nasýtiť sa odpadkami z jeho stola. Ale ani tie mu nikto nedal. Tak ani my sa nemusíme vzdať všetkých svojich úspor v boji s chudobou. Niekedy stačí vzdať sa len toho, čo už aj tak nevieme použiť a ani nám to netreba. Treba možno len presondovať situáciu, osloviť charitu, či diakoniu, ponúknuť šatstvo, ktoré už nenosíme alebo niečo podobné. Musíme teda skonštatovať, že žiaľ, za pravdu nám dáva dnešný príbeh, keď počúvame, že my ľudia sa k sebe niekedy správame horšie ako psy. Aj v našom príbehu najväčšiu službu chudákovi Lazárovi preukazujú práve psy, ktoré mu aspoň lížu vredy na tele.
Druhá skutočnosť je zrejmá nám všetkým. Či bohatý, či chudobný – v jednej veci sme si všetci rovnakí, a tou je smrť. Najprv zomiera Lazár, potom prichádza rad aj na boháča. Mnohí si povieme : ak už v mnohom na tomto svete spravodlivosti niet, tak potom aspoň v tom, že všetci musia zomrieť.
Ale to by potom bolo príliš málo spravodlivosti vo vesmíre, nad ktorým dominuje Boh, ktorého ponímame ako spravodlivého. A to je tretia skutočnosť dnešného podobenstva. Krivdy a nespravodlivosti života nezostávajú v Božích očiach nepovšimnuté. A pokiaľ nedošlo k ich náprave počas života, čo sa aj veľakrát deje, potom určite k náprave dôjde vo večnosti. Nuž a dnešné podobenstvo je toho jasným svedectvom. „Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé. Teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš.“
Štvrtá skutočnosť je tá, že nie je možné prísť z tzv. „druhého sveta“ a svedčiť živým o záhrobných, či posmrtných veciach. Takáto totiž bola túžba odsúdeného a trápiaceho sa boháča, aby Abrahám poslal Lazára na svet na svedectvo o týchto veciach jeho piatim bratom. Je dobré, ak nám záleží na spáse našich príbuzných. Ale nech nám na tom záleží pokiaľ žijeme, alebo pokiaľ oni žijú. Po smrti sa už totiž nedá pred Bohom nič vylobovať ani pre seba, ani pre príbuzných.
Piata skutočnosť spočíva v tom, že najväčším varovaním a výstrahou pre nás živých, aby sme sa nedostali na miesto múk je slovo Božie. Tam nachádzame všetky potrebné inštrukcie na to, ako žiť v súlade s Božou vôľou, aby sme zdedili večný život v kráľovstve Božom, ktorý je nám pripravený a nemuseli sa ocitnúť na mieste múk. Veď ani Pán Boh by najradšej nikoho neodsúdil, lebo je láska. Avšak svojimi postojmi, skutkami, neverou, či správaním Mu veľakrát nedávame na výber.
Posledná, šiesta skutočnosť nadväzuje na predchádzajúcu. „Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ To znamená, ak neberieš vážne Božie slovo, ak toto slovo neposlúchaš, potom neočakávaj nejaké nadprirodzené zjavenia, ktoré by ti mali pomôcť k viere alebo k obráteniu sa. Nedočkáš sa ich.
Bratia a sestry, ak si to teda všetko zhrnieme, z dnešného Ježišovho podobenstva pre nás vyplývajú tieto fakty :
- majme srdcia otvorené pre tých, ktorí sú na tom ešte horšie ako my! Veď ak poslúžim núdznemu, akoby som tým poslúžil samotnému Kristovi. Tak to predsa vyplýva z iného podobenstva o poslednom súde.
- Spravodlivosti bude zadosťučinené. Krivdy nezostanú nepovšimnuté.
- Vydávajme svedectvo o Bohu svojim blížnym, kým žijeme! Po smrti je už neskoro.
- Berme vážne slovo Božie s jeho zasľúbeniami, napomenutiami i výstrahami a v súvislosti s premenou a obrátením nečakajme nadprirodzené udalosti!
Amen.
