1. nedeľa po Veľkej noci – neoprávnená kritika
Written by radovan on apr 19, 2020 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci – 19.4.2020
„… neoprávnená kritika …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného a Pána Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 40, 27 – 31
27 Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu? 28 Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, Jeho múdrosť nemožno vystihnúť. 29 Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. 30 Mládenci ustávajú a slabnú, junáci sa potkýnajú a klesajú. 31 Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Predpokladám, že zrejme väčšina z nás aspoň v kútiku duše dúfala, že po sviatkoch Veľkej noci sa prísne opatrenia v našej vlasti aspoň čiastočne uvoľnia a bude sa nám dýchať voľnejšie. Žiaľ, celková epidemiologická situácia takýto postup zatiaľ neumožňuje, a tak všetko beží po starom. Množstvo podujatí tak spoločenského, kultúrneho, športového, bohoslužobného či rodinného charakteru sa presúva buď na jeseň alebo na neurčito. Dnes vám v podstate nikto nič konkrétne nevie povedať.
Aj na pôde nášho Gemerského seniorátu sme kvôli tvrdým opatreniam zo strany štátu museli zrušiť viacero podujatí, ktoré sme mali v tomto čase naplánované : či už to bolo zasadnutie seniorálneho konventu alebo konfivíkendovka pre tínedžerov. Dnes sme tu u nás v Dobšinej dokonca mali organizovať seniorálne stretnutie spevokolov, na ktoré za bežných okolností prichádza aj 150 účinkujúcich. Dokonca aj podujatie začiatkom mája čo sa týka seniorálneho stretnutia žien je málo pravdepodobné. Postupne sa na neurčito presunulo rokovanie dištriktuálneho konventu. Synoda, ktorá mala zasadať v mesiaci jún, je preložená na mesiac október.
Cirkevné zbory prichádzajú o príjmy z ofier a milodarov. Fabriky zastavujú výrobu, krátia sa platy zamestnancom … ekonómia prepočítavajú straty a zdá sa, že recesia bude horšia ako počas ekonomickej krízy v rokoch 2008 – 2009. Zrejme sa zvýši inflácia. Odborníci na vývin diania v spoločnosti v budúcnosti, tzv. futurológovia, načrtávajú rôzne scenáre toho, ako sa spoločnosť a trendy po prekonaní koróny budú ďalej vyvíjať. Tak som napríklad mal možnosť čítať, že zrejme ľudia budú menej cestovať, čo sa negatívne prejaví na cestovnom ruchu. Ľudia budú menej lietať, nakoľko lacné letenky zmiznú kvôli veľkým stratám leteckých spoločností počas týchto obmedzení v leteckej doprave. Nie každý si bude môcť dovoliť lietať. Krajiny sa budú snažiť byť viac sebestačné. Nuž a namiesto toho, aby sme sa starali o celý svet, sa skôr budeme viac snažiť starať sa sami o seba. Viac sa budeme uzatvárať pred okolitým svetom. Projekt globalizácie spľasne ako bublina. Staneme sa viac citlivejší na problémy migrácie, avšak v tom zmysle, že nikoho cudzieho tu nechceme …
Drahí priatelia, prečo to tu tak zoširoka rozvádzam? Osobne mám za to, že pokiaľ človek dlhší čas zotrváva v nejakom obmedzujúcom stave a nevidí v najbližšej dobe nádej na veľkú zmenu, začne ho premáhať určitá frustrácia a malomyseľnosť. A to je to, čo sme mohli počuť aj v prečítanom kázňovom texte. Bratia a sestry, na Biblii ma vždy fascinovalo to, že i keď udalosti, ktoré zachytáva, sa odohrali pred mnohým storočiami, predsa len je to kniha nadčasová. To znamená : pravdy, o ktorých píše stále platia a nijakým spôsobom sa nezmenili. Aj módy správania a uvažovania človeka v zásade ostávajú rovnaké. Toto sú totiž záležitosti, ktoré absolútne nesúvisia s technologickým vývojom či hospodárskym rastom.
A tak sa dnes spoločne s Izraelitmi presúvame do otroctva v Babylone. Bola to ťažká rana pre vyvolený Boží ľud. Bola to však lekcia, o ktorú si Boží ľud dlhodobo koledoval tým, že nebral vážne varovania Božích hovorcov – prorokov. Tí dlhodobo upozorňovali Izrael na zlé cesty, po ktorých kráča. No iba málokto bol ochotný počúvať. A tak prichádza na rad to, čo Boh sľúbil. Jedná sa o nútený exil a pobyt v otroctve. Nuž a keď sa nie že niekoľko týždňov alebo mesiacov, ako je tomu v našom prípade, ale niekoľko rokov nič nedeje – keď sa neobjavujú žiadne vyhliadky na zlepšenie situácie, na koniec otroctva, ľud začína prepadať skepse, frustrácii, malomyseľnosti, pochybnostiam, nedôvere a averzii voči Bohu, ba priam až akejsi zlosti na Pána Boha.
Nijako to teraz samozrejme nechcem znásilňovať a silou mocou to pripodobňovať, ale svojim spôsobom i my sme na tom podobne. Našim núteným exilom sa stalo to, že si nemôžeme slobodne robiť svoju prácu, nemôžeme slobodne robiť to, čo chceme, ísť kam chceme, kedy chceme, s kým chceme a podobne. A tak prepadáme ustarostenosti, nedôvere, strachu z budúcnosti, obavám, určitej neistote, frustrácii a tiež možno aj nedôvere voči Bohu. Výčitka Izraelitov v babylonskom otroctve na adresu Hospodina sa derie na jazyk aj nám : Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu …
Akoby sa tým chcelo povedať : Pán sa od nás odvrátil. Už sa o nás viac nezaujíma. Sme Mu ľahostajní. Je Mu zrejme jedno ako sa máme, ako sa cítime, čo prežívame … Božiemu ľudu sa zdá, že Hospodin nezasahuje dostatočne podľa zmluvy, ktorú uzavrel s patriarchami – Abrahámom, Izákom a Jákobom, neskôr s Mojžišom. Keď to počuje prorok Izaiáš, nemôže ostať ticho. Vie, že tejto malomyseľnosti a pochybnostiam musí urobiť rýchly koniec, a tak argumentuje : 27 Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu? 28 Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, Jeho múdrosť nemožno vystihnúť. 29 Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. 30 Mládenci ustávajú a slabnú, junáci sa potkýnajú a klesajú. 31 Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú.
Označenie Božieho ľudu slovami Jákob a Izrael naznačuje, že ľud, i keď je momentálne zajatý a porazený, napriek tomu ostáva dedičom starých zasľúbení a nositeľom Hospodinovej pravdy. Inak povedané : Pán Boh sa od svojho ľudu neodvrátil, i keď sa to možno tak zdá. Pán Boh sa nevzdal, nezriekol svojho dedičstva. Túto skúsenosť viery mali aj naši predkovia v Dobšinej pred 102 rokmi, keď sa skončila 1. svetová vojna. Svoju skúsenosť viery zapísali aj na najväčší zvon vo veži nášho evanjelického kostola : „Der Herr ist nun und nimmermehr von seinem Volk geschieden. Nach langem Krieg (1914 – 1918) und vielem Leid läut´ ich nun wieder Frieden.“ To v preklade znamená:
Pán sa od svojho ľudí teraz ani nikdy neodlúči (neoddelí). Po dlhej vojne (1914 – 1918) a mnohom utrpení vyzváňam opäť pokoj (mier, slobodu).
Drahí priatelia, utrpenia spôsobené 1. svetovou vojnou sa ani zďaleka nedajú porovnať s utrpením, ktoré vo svete zatiaľ spôsobil korona vírus. Keď naši predkovia pred 100 rokmi svoju skúsenosť viery v Boha, ktorý sa od svojho ľudu neoddelí, neodlúči a nenechá ho na pospas, dokázali takto nádherne a mocne naformulovať, nám dnes neostáva nič iné, len prijať skúsenosť viery našich predkov za svoju vlastnú, stotožniť sa s ňou a naďalej mocne, neochvejne a bez výhrad dôverovať nášmu nebeskému Otcovi, ktorý nás v krste svätom prijal za svoje dietky.
Prorok Izaiáš takto proti pochybnostiam o Hospodinovej moci stavia posolstvo o večnom Bohu, ktorý stvoril všetky končiny zeme. On nielenže všetko stvoril, ale aj nad všetkým bdie, stále vytvára niečo nové, pracuje, nespí a nedrieme, a pritom všetko nepodlieha únave ako človek. Vo svojich rukách drží pevne opraty tohto sveta i všetkého diania. Akt stvorenia na stránkach Starej zmluvy pritom veľmi úzko súvisí so spasením. To znamená : Boh nie je len Stvoriteľ a Udržiavateľ stvorenia, ale tiež Spasiteľ – záruka spásy a záchrany, a to kedykoľvek a kdekoľvek je ona potrebná. V Ňom je zdroj sily, ktorá prevyšuje prirodzenú silu človeka. On je zároveň zárukou všetkej spásy. Zo strany človeka je potrebné len jediné : oddať sa Mu v úplnej dôvere.
Slovami, že „Jeho múdrosť nemožno vystihnúť“ – chce prorok Izaiáš vydať svedectvo o tom, že Božie myšlienky a myslenie ako také je iné než to naše. My preto nie vždy dobre rozumieme, nie vždy dokážeme správne pochopiť prečo sa určité veci dejú tak ako dejú. No zároveň tým chce prorok povedať, že Božie konanie nie je iba nejakým bezcieľnym dianím v temne a chaose dní, ale má svoj zmysel, i keď ľuďom nemusí byť hneď zjavný a niekedy je aj dlhodobo skrytý.
Drahí priatelia, keď ľud nevidel vyslobodenie zo svojho utrpenia, nedokázal trpezlivo čakať. Jeho viera ochabovala, sila sa strácala, ľud omdlieval a slabol – možno ani nie tak na tele ako na duchu. Hospodin však ponúka a dáva novú silu. Je to tak, ako o tom čítame v Žalme 84, 6: 6 Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu!
Zas v inom Žalme 33, 20 počúvame toto krásne vyznanie a mocné povzbudenie: 20 Naša duša očakáva na Hospodina, On je našou pomocou, On je naším štítom. Zložiť nádej v Hospodina, to, drahí priatelia, nie je nič iné ako trpezlivo a s nádejou vyzerať, vyčkávať splnenie Božích prísľubov. Iba takéto mocné očakávanie v nádeji vytvára z ochabnutého a zbabelého ľudu živú a odvážnu pospolitosť. Tá sa podobá orlovi, ktorý bol v staroveku obdivovaný pre svoju silu, rýchly let a dlhý život.
Drahí bratia, milé sestry, dnešná 1. nedeľa po Veľkej noci tak pre nás všetkých chce byť veľkým uistením. Uistením v tom slova zmysle, že Hospodin je mimo svet ako totálne zvrchovaný Pán sveta a prírody i ľudí. On to má i tento krát mocne vo svojich rukách, priatelia! Kde sa však viera v takúto totálnu univerzálnu zvrchovanosť a Božiu autoritu stráca, tam už Boh viac nie je spasiteľom ani zárukou spásy. Tak Ho človek nepotrebuje. Naopak! Myslí si, že sa spasí a zachráni sám, či už ako jednotlivec alebo ako pospolitosť. A preto dnešná 1. nedeľa po Veľkej noci pre nás nechce byť len uistením, že Hospodin je zvrchovaným Pánom, ktorý to má pevne vo svojich rukách. Dnešná nedeľa je pre nás všetkých aj pozvaním, aby v Boha ako zvrchovaného Pána aj my verili, vedeli Mu dôverovať, vedeli sa Neho spoľahnúť, že i táto kríza, i tieto mimoriadne opatrenia v správnom čase skončia. Len buďme trpezliví, poučme sa aj z tejto krízy a lekcie, posilňujme sa vo viere a buďme k sebe viac ľuďmi stvorenými na Boží obraz! Pretože iba keď nás táto kríza zmení vnútorne, potom všetky tie obmedzenia, utrpenie a obete mali aj nejaký význam. Amen.
