1. nedeľa po Veľkej noci – argumenty v prospech Kristovho vzkriesenia
Written by radovan on apr 08, 2021 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci – 11.4.2021
„… argumenty v prospech Kristovho vzkriesenia …“
Milosť vám a pokoj od nášho vzkrieseného a živého Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
1 Korintským 15, 3 – 8
3 Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem 4 a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem, 5 i ukázal sa Kéfasovi, potom dvanástim, 6 potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina žije až dosiaľ, niektorí však umreli. 7 Potom sa ukázal Jakubovi, potom všetkým apoštolom 8 a zo všetkých poslednému – ako nedochôdčaťu – ukázal sa aj mne.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Aj po 2000 rokoch je nemálo tých, ktorí sa, čo sa Ježišovho vzkriesenia týka, pýtajú: Môže to byť pravda? Je to skutočné? Naozaj sa to stalo? Dá sa tomu veriť? Samozrejme, človek má právo klásť si podobné otázky. Buďme teda dnes čestní, féroví a skúsme sa na to všetko pozrieť možno z iného uhla pohľadu! Z takého, na aký nie sme celkom zvyknutí. Skúsme sa dnes na Ježišovo vzkriesenie pozrieť kritickým spôsobom a hľadajme spolu argumenty v prospech Ježišovho vzkriesenia! Argumenty, ktoré nejakým spôsobom potvrdzujú, že to, čo čítame v evanjeliách, je skutočne pravda! A síce, že hrob je prázdny a Kristus naozaj vstal z mŕtvych.
Pravda je taká, milí priatelia, že o udalosti Ježišovho vzkriesenia informujú a píšu všetci evanjelisti: Matúš, Marek, Lukáš i Ján. Pre niekoho môže byť znepokojujúce a zneisťujúce azda to, že v určitých konkrétnych detailoch sa tí štyria rozchádzajú. Napríklad: ktoré konkrétne ženy boli pri hrobe? Kto vlastne boli ďalší konkrétni svedkovia zmŕtvychvstania? Alebo: v akom poradí prichádzali k hrobu? Rovnako tak: koľko bolo vlastne tých anjelov pri Ježišovom hrobe? Bratia a sestry, pri takýchto otázkach je potrebné si uvedomiť, že každý z evanjelistov pri zostavovaní svojho evanjelia čerpal z rôznych materiálov a zdrojov, resp. z ústnej tradície. Každý teda píše akoby z inej perspektívy, sústreďuje sa na iné detaily, a nám sa v tom potom akoby jemne strácala jednota. Predsa však, v jednom podstatnom detaile sa evanjelisti zhodujú. A síce, že hrob je prázdny a Ježiša v ňom niet. A tiež, že sú to práve ženy, ktoré sú svedkami tejto udalosti. Spoločný dôraz všetkých evanjelistov na udalosť Ježišovho prázdneho hrobu je teda prvým silným argumentom v dôveryhodnosť evanjelia a v prospech Kristovho vzkriesenia.
Ďalším argumentom v prospech dôveryhodnosti správy o Ježišovom vzkriesení sú už spomínané ženy. Pravda je taká, že v starovekom svete sa svedectvo žien nerátalo. Ženy dokonca nemohli ani svedčiť na súde, nakoľko nemali toto právo. Uznávalo sa iba svedectvo mužov. Ženy neboli považované za vierohodných svedkov. Čo tým chcem povedať, priatelia? Len toľko, že pokiaľ by si niekto dal tú námahu, aby si celý príbeh Ježišovho vzkriesenia jednoducho vymyslel, určite by za svedkov tejto udalosti neurčil ženy, ktoré nemali právo svedčiť, ale nejakých serióznych, dôveryhodných mužov. A síce preto, aby nikto nespochybňoval ich svedectvo. Pokiaľ všetci štyria evanjelisti za prvých svedkov Ježišovho vzkriesenia udávajú ženy, zrejme na to majú svoj dôvod. Tým dôvodom je, že sa táto udalosť odohrala naozaj takto, za priamej účasti žien. Pre spoločnosť nedôveryhodným ženám sa od Boha dostalo tej pocty, že správu anjelov o tom, že Ježiš vstal, mohli ako prvé počuť práve ony.
Bratia a sestry, poďme teraz na chvíľku k samotnému prázdnemu hrobu! Na tomto mieste niektoré teologické smery tvrdia, že nakoniec nie je ani tak dôležité, či bol hrob prázdny alebo nebol. Že všetko sa to dá poňať aj symbolicky: a síce, že Ježišove myšlienky a idey nakoniec prežili a žijú dodnes; že Ježiš žije v učení kresťanskej cirkvi a že práve to možno vnímať ako Jeho duchovné vzkriesenie. V každom prípade, vo Viere všeobecnej kresťanskej vyznávame: Verím … v tela z mŕtvych vzkriesenie. To znamená: Verím, že tak ako Kristus bol nielen duchovne, alebo len symbolicky vzkriesený, ale telesne vzkriesený, tak budem telesne, a nielen duchovne, či symbolicky vzkriesený aj ja!
Tak či onak, pravda je taká, a to treba zdôrazniť, že skutočnosť prázdneho hrobu v tom čase nepopierali ani samotní Ježišovi protivníci a opozícia ako taká. Akurát dôvodili tým, že Ježišovo mŕtve telo v noci ukradli Jeho učeníci a následne začali prehlasovať, že vstal z mŕtvych. No pravda je taká, že v skutočnosti Ježišovi učeníci na niečo také ani len nepomysleli. Dá sa povedať, že Ježišovou smrťou pre nich všetko skončilo. Celý proces ich beznádeje a bezradnosti započal už v Getsemanskej záhrade, kedy sa pri Ježišovom zatknutí všetci rozpŕchli. Potom sa zo strachu pre Židmi skrývali, nakoľko sa obávali, že pochytajú a zlikvidujú aj ich. A následne sa postupne vracali k svojim pôvodným zamestnaniam, predovšetkým k chytaniu rýb. To znamená: nič viac už neočakávali. Bola to pre nich svojim spôsobom jedna uzavretá kapitola života. V takomto rozpoložení nemali ani odvahu ani chuť, ani na myseľ im nezišlo púšťať sa do niečoho takého ako krádež Ježišovho mŕtveho tela. Boli totiž vyhorení a bez nádeje. Ak však Ježišovo telo neukradli učeníci, čo by bolo celkom dobrým racionálnym vysvetlením Jeho „zmiznutia“, potom nám naozaj neostáva nič iné, iba veriť, že bol vzkriesený.
Drahí bratia, milé sestry, ďalší silný argument v prospech Ježišovho prázdneho hrobu, a teda aj v prospech Ježišovho vzkriesenia, je nasledovný život a pôsobenie Kristových učeníkov po tom, ako sa im Ježiš zjavil ako Vzkriesený. Ako ich naplnil svojim Svätým Duchom a vyslal s ich s dobrou správou evanjelia do rôznych končín sveta. Z histórie vieme, že apoštoli za zvesť o Kristovi boli nielenže ochotní položiť svoj život, ale mnohí ho aj reálne položili a kvôli viere v Krista a zvesti o Kristovi zomreli martýrskou – mučeníckou smrťou. Mám za to, že človek, keď už musí svoj život položiť, je ochotný vzdať sa ho pre pravdu. Je ochotný vzdať sa ho za niečo, o čom je v hĺbke svojej bytosti presvedčený. No určite by sa života nevzdával kvôli niečomu, o čom by sám vedel, že je to vymyslené, vykonštruované klamstvo. Veď by to bolo absurdné. Jedine to, že apoštoli boli presvedčení o Ježišovom zmŕtvychvstaní a o tom, že On je Ten, ktorý nám dáva nový život vo večnosti – jedine toto presvedčenie a viera ich viedli k tomu, že boli ochotní obetovať svoje životy ako svedectvo o tom, že Ježiš vstal, žije a viacej neumiera. Že je Pánom a Spasiteľom. Že pre nás pripravuje príbytky v nebesiach.
Drahí priatelia, tým posledným argumentom v prospech Kristovho vzkriesenia pre dnešok sú samotní svedkovia tejto udalosti. Niektorí však tomu protirečia a tvrdia, že evanjeliá vznikli až 20 – 30 alebo viac rokov po udalostiach, ktoré samé opisujú. A teda, že po takej dlhej dobe sú svedectvá svedkov už nepresné a nedôveryhodné. My sami však vieme, že pokiaľ sme v živote niečo intenzívne prežili, pamätáme si to aj po 20 – 30 rokoch. To nie je až tak veľa ako by sa mohlo zdať. Okrem toho, počas tých rokov sa príbehy o Kristovi, Jeho živote, učení a skutkoch, ale aj zmŕtvychvstaní v ranej kresťanskej komunite odovzdávali tzv. ústnym podaním. To znamená: stále boli živé, len ich bolo treba zapísať. Čo sa aj stalo.
Takto sa dostávame aj k nášmu prečítanému kázňovému textu z pera apoštola Pavla, ktorý adresoval kresťanom v gréckom Korinte. Podľa historických výskumov vieme, že tento list mohol vzniknúť v rozmedzí rokov 55 – 58 n.l. To znamená: nejakých 25 rokov po udalostiach Kristovho zmŕtvychvstania. Apoštol Pavol vo svojich slovách hovorí jedno: Ježiš sa ukázal nielen celému kruhu učeníkov, ale aj ďalším 500 ľuďom, mužom i ženám, z ktorých niektorých on sám vie dokonca vymenovať. Mnohí z tých, ktorí Pavlove slová mohli potvrdiť, v tom čase stále žili. To znamená len jedno: Pavol by si nedovolil písať niečo, čomu by očití svedkovia protirečili a čo by nepotvrdili ako pravdu. Veď by šiel sám proti sebe. Ale on hovorí jedno: Pokiaľ neveríte mne, choďte a spýtajte sa pokojne ich! Pre mňa osobne silný argument, priatelia.
Bratia a sestry, dnešné zamyslenie bolo možno z „iného súdka“, ako sa povie. Bolo viac o historických faktoch, argumentoch, o istej logike a dedukcii. No mám za to, že ako kresťanom by nám tieto skutočnosti mali byť známe. Veď argumenty, o ktorých sme dnes pojednávali, môžu nakoniec veľmi dobre poslúžiť posilneniu našej viery. Rovnako tak môžu pomôcť odstrániť naše pochybností. Nadovšetko nám ako kresťanom dávajú do ruky fakty, ktorými možno argumentovať a vedieť svoju vieru pred týmto svetom aj logicky obhájiť.
Nech nám Trojjediný Boh dá múdrosť, aby sme aj argumenty hovoriace v prospech Ježišovho vzkriesenia vedeli v správnom čase, pred správnymi ľuďmi, správnym spôsobom použiť! A to na šírenie viery i na oslávenie vzkrieseného a živého Krista Pána! Amen.
Pomodlime sa: Oslavujeme Ťa, nebeský Otče, že si vzkriesením svojho Syna a nášho Vykupiteľa premohol smrť, a tak si aj nám dal nádej večného života. Ďakujeme Ti, Pane Ježiši Kriste, že si vstal z mrtvych, že smrť nad Tebou nemala moci. Preto sa k Tebe utiekame a prosíme: tak ako si priniesol pokoj do srdc svojich učeníkov a zbavil si ich strachu pred ľudskou nenávisťou i pred smrťou, príď aj k nám a naplň naše srdcia svojím pokojom. Daj nám smelosti, aby sme sa priznávali k Tebe, ako Ty sa priznávaš k nám pred svojím a naším nebeským Otcom. Zošli nám svojho Svätého Ducha, ktorého si zasľúbil poslať svojim nasledovníkom, aby sme skrze Neho poznali tajomstvo Tvojej smrti a Tvojho vzkriesenia. Dobrotivý Bože, skloň sa k svojmu ľudu a veď ho na pastvy pravdy a spasenia, k prameňom večného života. Žehnaj svoj ľud, svoju cirkev, vypočuj naše modlitby a prosby, ale zvlášť sa skloň k chorým, biednym, nešťastným, umierajúcim, ktorí aj v tejto chvíli sa k Tebe utiekajú. Vypočuj nás a požehnaj svojmu dielu Ty, na veky požehnaný náš Boh. Amen.
Použité materiály: Pfarrer Mathias Kraft, Gräfenhausen
Video link
