1. nedeľa po Veľkej noci – Poďte sa najesť!
Written by radovan on apr 20, 2017 in - No Comments
1. po Veľkej noci – 23. 4. 2017
„Poďte sa najesť!“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od nášho vzkrieseného Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 21, 1 – 14
1 Potom sa Ježiš znova ukázal učeníkom, a to pri Tiberiadskom mori. Zjavil sa takto: 2 Boli tam spolu Šimon Peter, Tomáš, nazývaný Didymos, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a dvaja ďalší z jeho učeníkov. 3 Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Povedali mu: Aj my ideme s tebou. Vybrali sa a vstúpili na loď, v tú noc však nič nechytili. 4 Keď sa už rozodnilo, Ježiš stál na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. 5 Ježiš im povedal: Deti, nemáte niečo zajesť? Odpovedali mu: Nie! 6 Nato im povedal: Spustite sieť napravo od lode a nájdete. Spustili teda a už ju nevládali ani vytiahnuť pre množstvo rýb. 7 Učeník, ktorého mal Ježiš rád, povedal Petrovi: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť — bol totiž nahý — a hodil sa do mora. 8 Ostatní učeníci prišli na loďke, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali za sebou sieť s rybami. 9 Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. 10 Ježiš im povedal: Doneste z rýb, ktoré ste teraz chytili. 11 Šimon Peter teda vstúpil na loď a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepotrhala. 12 Ježiš im povedal: Poďte sa najesť! A ani jeden z učeníkov sa neodvážil opýtať sa ho: Kto si ty?, lebo všetci vedeli, že je to Pán. 13 Ježiš pristúpil, vzal chlieb a podával im. Podobne aj rybu. 14 To sa Ježiš už tretí raz zjavil učeníkom po tom, ako vstal z mŕtvych.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Slávnostné dni sa skončili a my sa ocitáme opäť v každodennej realite. Tak to už býva. Nie každý deň je nedeľa, nie každý deň je sviatok. Nedá sa len oslavovať, treba aj pracovať, treba aj z niečoho žiť. Takto v prečítanom evanjeliovom texte aj my stretávame učeníkov. Po všetkej tej slávnej udalosti Ježišovho vzkriesenia ich nachádzame presne tam, kde sme sa s nimi stretli na samotnom počiatku, keď ich Pán Ježiš povolal za svojich učeníkov – na loďke, na brehu Tiberiadského mora.
Keď pozorne čítame Jánovu správu, narátame ich tam sedem. Celonočná rybačka však nedopadla najlepšie. Aj to sa stáva. A to dokonca aj takým profesionálom, ako boli učeníci, ktorí v rybárskej loďke prežili väčšiu časť svojho života. Pre nás to azda nemusí nič podstatné znamenať, ale pre tých siedmych učeníkov to v tej chvíli znamenalo veľa. Prázdne siete znamenali aj prázdne bruchá. Ich práca bola totiž aj ich každodenným chlebíkom. A keď sa nočná akcia nevydarila, nebola ani nijaká hostina, nebolo čo vložiť do úst, nebolo čo predať a kúpiť si obživu.
Ešte pred niekoľkými dňami smeli uvidieť vzkrieseného a živého Pána. Nebo akoby sa bolo prelomilo na tento svet. Nebeská realita sa stala na chvíľku súčasťou tej ľudskej. A oni na tom mohli mať účasť. Pochybujúci, či skôr kriticky zmýšľajúci Tomáš sa vzkrieseného Krista dokonca mohol dotknúť a vysloviť jedno z najkrajších vyznaní, ktoré máme zaznamenané na stránkach Novej zmluvy : Pán môj a Boh môj! Avšak i napriek tomuto úžasnému zážitku, ktorý im bol umožnený, ich bruchá sú teraz prázdne a oni sú nútení prežívať tvrdú každodennú realitu. Tvrdú realitu, ktorá je spojená so zápasom o prežitie, s prácou, neúspechom, s hladom a smädom, bolesťou, chorobou, so sklamaním a napokon aj so samotnou smrťou.
Áno, bratia a sestry, viera v Toho Vzkrieseného a stretnutie s Ním ešte neznamená, že pre nás prestávajú platiť zákony tohto sveta. Že teraz už budú koláče aj bez práce. Že už nič netreba robiť, len sa tešiť. Alebo že všetko za nás azda spraví Pán Boh. Nie! Tento svet ostáva i naďalej svetom aj so svojimi zákonitosťami. Tento svet i naďalej ostáva svetom aj so svojimi peknými i odvrátenými stránkami. I naďalej sa tu treba namáhať, zápasiť, pracovať. Je to tak, ako o tom napokon aj čítame v 1. knihe Mojžišovej : Kým bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc neprestanú (1M 8,22). My všetci, milí priatelia, sme súčasťou tohto sveta. Jedno je však predsa len iné! Čosi sa predsa len zmenilo!
Učeníci to síce zatiaľ nevedia rozpoznať, ale to nič nemení na tom, že niečo zásadné je predsa len iné. Učeníci v tom všetkom dianí, v tom veľkom nočnom neúspechu a fiasku svojho Pána zatiaľ síce nevedia rozpoznať, ale to nič nemení na tej skutočnosti, že On je pri nich. Je celkom blízko. Vidí ich frustráciu i únavu. Má pochopenie pre ich neúspech. No hlavne : Je tam. Neopustil ich. Je s nimi. Je pri nich. I keď oni Ho zatiaľ ešte nepoznajú. Na brehu síce vidia postavu, ale zatiaľ je to pre nich iba neznámy cudzinec. Starosti o živobytie, možno aj zlosť z neúspešnej rybačky, únava, frustrácia a hlad, neúspech – to všetko im znemožňuje a bráni vidieť v tom neznámom cudzincovi ich Vzkrieseného a živého Pána. Pána, ktorý je tak blízko. Akoby sa tuná opakoval scenár s emauzskými učeníkmi, ktorým takisto ich vlastná frustrácia bránila vidieť v neznámom pocestnom vzkrieseného a živého Pána. No oči sa im predsa len začali postupne otvárať, a síce, keď im začal vykladať Písma, aby Ho napokon s určitosťou spoznali po lámaní chleba majúc vzájomné spoločenstvo.
Drahí bratia, milé sestry, presne tak isto je tento Vzkriesený Pán i s nami. Je s nami a pri nás na našich cestách. Na cestách nášho života. Je s nami a pri nás, keď sa nám darí, ale aj vtedy, keď veci nejdú dobre. Nie, neobklopuje Ho nijaká svätožiara. On je s nami zvláštnym spôsobom. V podstate Ho ani nevidíme. Predsa však vo viere smieme cítiť Jeho blízkosť, Jeho prítomnosť, Jeho dotyk, Jeho slovo i pozvanie k Jeho stolu, pri ktorom nás chce On sám nasýtiť svojim slovom, svojim telom a krvou. Pokrmom a nápojom, ktorý je pre večný život. Vo viere smieme počuť, ako sa i nás na konci dňa pýta : Ako sa máš? Ako sa ti darilo? Čo si dnes prežil? A je ochotný počúvať. Chce počúvať. Naše slová Ho ani neobťažujú ani neotravujú.
On tu však nie je len na počúvanie. Je tu najmä preto, aby nás nanovo uistil, že o nás vie. Že sa o nás zaujíma. Že vie, čo prežívame. Je tu aj preto, aby nás opäť nanovo povolal do svojej služby. Je tu však aj preto, aby sme pri Ňom mohli nájsť odpočinok po vykonaní svojich prác. Prichádza, aby naše životy, mysle i srdcia naplnil pokojom. Prichádza, aby nám ponúkol spoločenstvo so sebou samým, kde každý jeden z nás môže byť sám sebou. Kde sa nikto nemusí cítiť šťastný, keď ho niečo trápi. Kde sa nikto na nič nemusí hrať, pretože tak sa to od nás v tomto svete neraz čaká – aby sme boli silní, schopní, produktívni, aktívni, zdraví, pritom všetkom usmievaví … i keď to tak necítime, i keď to tak možno momentálne ani neprežívame.
Drahý brat, milá sestra, Jemu môžeš povedať, že si mal o ničom deň. Že ti dokopy nič nevyšlo. Jemu môžeš povedať, že sa cítiš unavený zo života a nevládzeš. Jemu môžeš povedať, že sa cítiť nepochopený, osamotený, nepotrebný, možno ukrivdený, možno nedocenený či nešťastný … to všetko môžeš v nádeji, vo viere, ba dokonca v istote, že i tebe, tak ako vtedy učeníkom, povie : Poďte sa najesť! Ináč povedané: Poďte sem ku mne! Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení! Ja vám dám odpočinutie. Ja pre vás mám pochopenie. Ja od vás nežiadam pracovné vyťaženie až do zbláznenia. Ja len chcem byť s vami a túžim po tom, aby ste si aj vy našli čas pre spoločenstvo so mnou. Pretože pri mne vám nič nebude chýbať.
Dnes sa medzi ľuďmi rozširujú rôzne psychické problémy a anomálie, a to oveľa intenzívnejšie ako inokedy. Niekedy je to kvôli extrémnemu pracovnému nasadeniu, kedy človek doslova vyhorí. Inokedy je to zas kvôli dlhodobému ničnerobeniu, kedy človeku z toho doslova tiež „prepne“ a upadá do depresie, v ktorej stráca zmysel života. Za mnohé z týchto stavov však pravdepodobne môže aj tá skutočnosť, že človek vo svojej hriešnosti narušil a narúša dobrý stvoriteľský poriadok. V ňom je jasné dané, kedy treba pracovať a kedy si odpočinúť. V ňom je jasné povedané, že čas odpočinku je čas strávený v spoločenstve so Stvoriteľom. Kto tieto skutočnosti ignoruje, kto hľadá vlastné alternatívy, kto sa hrá na múdrejšieho ako Pán Boh, zrejme skôr alebo neskôr odhalí svoj hlboký omyl.
Drahí priatelia, fakt je, že hriech, hlad, nemoc i smrť sú stále tu. Ježišovo zmŕtvychvstanie na tom nič nezmenili. Jedno však je predsa len iné. Ježiš je v tom všetkom s nami a medzi nami prítomný a aktívny. Je medzi nami a s nami vo svojom slove, vo svojom pôsobení a konaní : Kvôli Nemu prijímame od nášho Otca nebeského nás každodenný chlieb. Kvôli Jeho príhovoru za nás nám Duch Svätý deň čo deň odpúšťa naše hriechy.
Je fakt, že aj dnes je mnoho tých, ktorí Ho v tomto Jeho každodennom pôsobení nepoznávajú. Mnohí by v Neho uverili zrejme iba vtedy, keby spravil nejakú šou. No v bežných, všedných veciach Ho nevidia ani nespoznávajú. A predsa : práve v nich je nám najbližšie. Práve v nich spoznávame, že On je Pán. On je Pán nielen pre deň sviatočný, ale aj pre ten bežný, pracovný. On je Pán, ktorý to má pod kontrolou. On to má vo svojej moci a v svojich rukách. I tvoj i môj život. Jemu chvála za to! Amen.
Nebeský Otče, deň čo deň a bohato sa staráš o naše telo i dušu. Daj, prosíme, aby sme s Tvojimi darmi boli spokojní. Daj, aby sme tvojho vzkrieseného Syna vedeli rozpoznať v každodenných záležitostiach nášho života. Amen.
