1. nedeľa po Zjavení – Božie hviezdne okamžiky
Written by radovan on jan 09, 2025 in - No Comments
- nedeľa po Zjavení – 12.1.2025
„… Božie hviezdne okamžiky …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Józua 3, 5 – 11.17
5 Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. 6 Potom Józua povedal kňazom: Zodvihnite truhlu zmluvy a prejdite popred ľud. Oni zodvihli truhlu zmluvy a kráčali pred ľudom. 7 Nato riekol Hospodin Józuovi: Dnes ťa začnem vyvyšovať v očiach celého Izraela, aby poznal, že budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. 8 Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne. 9 Potom Józua povedal Izraelcom: Pristúpte a počujte slová Hospodina, vášho Boha. 10 Józua povedal ďalej: Podľa toho poznáte, že živý Boh je uprostred vás a že istotne vyženie spred vás Kanaáncov, Chetejcov, Chivijcov, Perizejcov, Girgášejcov, Amorejcov aj Jebúsejcov. 11 Ajhľa, truhla zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán. 17 Vtedy kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, pevne zastali na súši uprostred Jordánu a celý Izrael prechádzal po súši, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Áno! Volá sa to: hviezdne momenty. Hviezdne okamžiky. Alebo tiež: hviezdna hodinka. Sú to chvíle, kedy sme ako ľudia vynikli. Kedy sme ukázali, že je niečo v nás, že niečo dokážeme, že sme schopní niečoho výnimočného. Niečo na spôsob toho, čo raz povedal známy maliar pop artu slovenského pôvodu – Andy Warhol: Každý raz bude slávny 15 minút … Pre mňa ako dieťa takou hviezdnou hodinkou bolo, keď som počas plaveckého výcviku počas 6. ročníka vyhral v záverečných pretekoch v plávaní. Ale tiež, keď som vyhral okresné kolo zemepisnej olympiády. Tuším to bolo v 7. ročníku. Neskôr takou hviezdnou hodinkou pre mňa bolo, keď som zmaturoval na čisté jednotky, keď som spravil prijímačky na vysokú školu a na jej konci som mal promócie. Hviezdnou hodinkou pre mňa bolo, keď som si jeden jediný krát mohol zahrať na basgitare s hudobnou formáciou môjho už nebohého otca. Hviezdnou hodinkou pre mňa rovnako tak bolo, keď sa nám narodili postupne dve deti. Áno, dalo by sa, samozrejme, ďalej pokračovať. Takých hviezdnych okamihov má zrejme každý z nás vo svojom živote viacero. Nuž a pokiaľ by som vám na to dal priestor, hovorili by ste o nich. Ale to nie je podstata dnešnej kázne.
Dnes si totiž nechceme všímať svoje vlastné hviezdne okamihy, ale skôr sa chceme sústrediť na tie Božie. Izraelský ľud dnes stretávame vo chvíli, keď sa pri ňom Hospodin opäť raz dokazuje ako hviezda, ako „star“. Po 40 ročnom putovaní púšťou stojí Izrael na hraniciach zasľúbenej zeme. Izraelci pred sebou majú druhý pokus. Raz totiž už na hraniciach zasľúbenej zeme stáli. Ale kvôli svojej malovernosti sa vtedy dokázali ako tí, ktorí jej nie sú hodní. Teraz, po 40 ročnom putovaní púšťou majú šancu spraviť reparát. Treba už len prekročiť rieku Jordán a Izrael bude tam, kde ho chce mať Boh. Najprv majú cez Jordán prejsť kňazi nesúc truhlu zmluvy aj s 10 Božími prikázaniami. Následne má rieku prebrodiť celý ľud.
Drahí priatelia, i keď to nie je hlavná pointa tohto príbehu, predsa len, chcem na to poukázať: nové veci v živote je vždy dobré začínať s Pánom Bohom, v skúmaní Jeho vôle, v dodržiavaní Jeho nariadení. Aj preto si Hospodin praje, aby ako prvá cez Jordán prešla Jeho truhla zmluvy a až následne samotný ľud. A nie opačne. Akoby sa tým chcelo povedať jedno: Pán Boh je ten, kto chce mať vždy prvé miesto v našom živote. On nechce byť iba nejaký okrajový bôžik, resp. Boh na poslednom mieste. On chce byť v našom živote vždy „jednička“. Jednička, s ktorou sa do všetkého vždy púšťame a s ktorým vždy všetko začíname.
Vo chvíli, keď sa nohy kňazov omočia v Jordáne, Hospodin dokazuje jeden z ďalších svojich hviezdnych okamihov: 13 Keď sa zastavia nohy kňazov, ktorí nesú truhlu Hospodina, Pána celej zeme, v jordánskej vode, vody Jordánu sa pretrhnú a vody zhora tečúce postavia sa ako hrádza. 14 Keď sa ľud pohol zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli truhlu zmluvy pred ľudom. 15 Keď tí, čo niesli truhlu, prišli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli truhlu, sa omočili v pokraji vôd – Jordán totiž po celý čas žatvy preplňoval celé svoje riečisko – 16 zastavili sa vody zhora tečúce a postavili sa ako hrádza veľmi ďaleko pri mieste Ádám, ktoré je pri Cartáne, a tie, čo tiekli smerom k moru Aráby, t. j. k Soľnému moru, sa pretrhli a ľud prešiel naproti Jerichu.
Poviem to tak úsmevne: zdá sa, že Pán Boh sa rád hrá s vodou Tentokrát riečisko Jordánu ostalo suché a celý izraelský ľud mohol prejsť suchou nohou na druhý breh. O nejakých 40 rokov skôr zas Pán Boh dokonca rozdelil na poly celé Červené more, aby Izraelci mohli prejsť. Aby mohli opustiť Egypt – krajinu otroctva a putovať do Kanaánu – krajiny zasľúbenia. V každom prípade: celých 40 rokov putovania po púšti bolo jedným obrovským hviezdnym okamihom v dejinách Pána Boha, pokiaľ sa to tak dá nazvať. Veď ako inak možno nazvať každodenné nasýtenie celého ľudu mannou a prepelicami? Ako inak možno nazvať každodenné zásobovanie vodou?
Drahí priatelia! Možno by nebolo od veci položiť si otázku: Prečo nám Pán Boh z času na čas daruje takéto zážitky? Prečo nám z času na čas umožňuje zažiť takého hviezdne momenty, hviezdne okamžiky, hviezdne chvíle Jeho konania a pôsobenia? Zrejme sa tak deje preto, aby takýmto spôsobom Pán Boh sám posilnil našu dôveru v Neho. Pán Boh totiž dobre vie, že naša viera a dôvera v Neho sú neraz veľmi slabučké. Naša viera a dôvera v Neho sa neraz ocitajú v hlbokej kríze. Naša viera a dôvera neraz viac pripomínajú nevieru a nedôveru. Naša malá viera nás nie vždy dokáže ochrániť pred strachom, pochybnosťami a pred pochybovačnými otázkami. Sám Pán Ježiš to dobre vedel, keď raz povedal: Na svete máte súženie, ale dúfajte! Ja som premohol svet.
Zdá sa, sestry a bratia, že Pán Boh nás pozná až príliš dobre. Vie, ako často vo svojej viere padáme a zlyhávame. A keďže nás má rád a záleží Mu na nás, z času na čas aj nám dopraje zažiť hviezdne okamihy svojej moci a slávy. Robí tak preto, aby nám dokázal, aby sme precítili, že sme pri Ňom chránení. Niečo na spôsob toho, čo vyznáva apoštol Pavol v jednom zo svojich listov: Tým, ktorí Boha milujú, všetky veci slúžia na dobro. Ide len o to, či my sami tieto Božie hviezdne okamihy pri nás registrujeme alebo nie. Ide len o to, či sme voči nim vnímaví alebo všetko to berieme len povrchne a príliš sa nezamýšľame nad tým, prečo sa isté veci v našom živote dejú tak ako sa dejú.
Milí priatelia, zázrak, ktorý sa odohral na brehoch Jordánu, ja osobne vnímam takto: To, čo Boh Izraelu sľúbil, to aj dodržal. V tejto chvíli nemôžem nemyslieť na zasľúbenie samotného Pána Ježiša, ktoré dal nám všetkým: Ajhľa! Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Áno! Sú to slová, sú to zasľúbenia, ktoré aj dnes vo mne spôsobujú a vyvolávajú dôveru a vnútorný pokoj. Tieto slová zasľúbenia majú tú moc vyvolať dnes vnútorný pokoj a dôveru aj v tebe. Áno, tieto slová zasľúbenia môžu byť aj tvojou osobnou hviezdnou hodinkou Božej moci a pomoci. A preto: nezabúdajme vo svojich modlitbách prosiť o znamenia Božej milostivej prítomnosti a moci vo svojich životoch.
Predsa len, jednu vec by sme pri tom všetkom prehliadnuť nemali. 5 Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. Výzva k posväteniu je tuná vnímaná veľmi vážne. Zasľúbená zem patrí Hospodinovi a ľud musí byť pripravený, aby mohol predstúpiť pred svojho Boha. Posvätenie – t.j. oddelenie sa pre Boha, pre Božie veci, pre službu Bohu – to je to, čo sa dnes očakáva aj od nás. Inak povedané: bez tohto úkonu ani nijaké veľké a hviezdne okamihy Božej moci pri sebe príliš neočakávaj! Pán Boh má totiž od nás tiež nejaké očakávania. On je Ten, kto si kladie podmienky. Má na to plné právo. Veď zasľúbená krajina je Jeho darom pre nás, nie našim darom pre Neho. Nuž a Jeho požiadavkou je, aby sme sa každý deň posväcovali – to znamená: aby sme sa deň čo deň nášho života rozhodovali pre Neho. Jeho aby sme robili Pánom svojho života. Jeho aby sme brali vážne.
Milé sestry a bratia! Nech sa už celá záležitosť, o ktorej dnes pojednávame, odohrala akokoľvek, rozhodujúce je poznanie a vyznanie Izraela, že v tom všetkom konal a „úradoval“ Hospodin sám. Bol to On, kto odstránil svojmu ľudu z cesty neprekonateľnú prekážku v podobe rozvodneného Jordánu. Bol to On, kto svojmu ľudu otvoril prístup do zasľúbenej zeme.
Áno, priatelia! Je to Boh a nikto iný, kto aj pri nás odstraňuje z cesty rôzne prekážky, aby sme mohli vstúpiť do zasľúbenej zeme života večného v nebesiach. Je to On sám, kto i tebe i mne otvára prístup do večnosti. Nuž a toto je asi ten najväčší Boží hviezdny okamžik, ktorý sa deje pri každom jednom z nás a je nám všetkým rovnako bez rozdielu dopriaty. Skús to tak vnímať dnes aj ty! Bohu chvála a vďaka zaň! Amen.
