1. nedeľa po Zjavení – Spása sa rodí v slzách a bolesti
Written by radovan on jan 07, 2016 in - No Comments
1. nedeľa po Zjavení – 10. 1. 2016
„Spása sa rodí v slzách a bolesti“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 2, 13 – 23
13 Po ich odchode sa Jozefovi zjavil vo sne Pánov anjel a povedal: Vstaň, vezmi dieťatko i jeho matku a uteč do Egypta! Zostaň tam tak dlho, kým ti nepoviem. Herodes bude totiž hľadať dieťatko, aby ho zmárnil. 14 A tak Jozef vstal, vzal za noci dieťatko i jeho matku a odišiel do Egypta. 15 Zostal tam až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo to, čo povedal Pán ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho syna. 16 Keď potom Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa nahneval. Dal povraždiť v Betleheme a na celom okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov, a to podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. 17 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: 18 Hlas bolo počuť v Ráme, plač a veľký nárek. Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, lebo ich už niet. 19 Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel vo sne zjavil Jozefovi v Egypte 20 a povedal: Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku a vráť sa do izraelskej krajiny, lebo tí, čo chceli vziať život dieťatku, pomreli. 21 Jozef vstal, vzal dieťatko i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. 22 Keď však počul, že Archelaos kraľuje v Judsku namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Na pokyn zo sna odišiel do Galiley. 23 Tam sa usadil v meste, ktoré sa volalo Nazaret. Tak sa splnilo to, čo hovorili proroci, že sa bude volať Nazaretský.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Udalosť, ktorá sa v Matúšovom evanjeliu nachádza hneď po príbehu o mudrcoch z východu, nesie názov : Útek do Egypta a vraždenie detí v Betleheme. V dnešnú 1. nedeľu po Zjavení sa práve nad týmto smutným a krutým príbehom zaznamenaným na stránkach evanjelia, chceme zamyslieť.
Mudrci teda unikli. Vyhli sa Jeruzalemu a vrátili sa späť do svojej krajiny inou cestou. Viac o nich už v evanjeliu počuť nebudeme. No jedna vec sa zdá byť predsa len pravdepodobná : stali sa z nich iní ľudia. Stretnutie so Spasiteľom sveta ich zmenilo. Ich zmenou je výzvou a príkladom aj pre nás. Ich zmena pred nás kladie otázku : Ako stretnutie s Kristom zmenilo mňa? Ako stretnutie s Kristom mení môj život, moje hodnoty, či priority?
Zdá sa, že mudrci sú v tomto príbehu jediní, kto sa zmenil. Kráľ Herodes naproti tomu ostáva stále ten istý. Je to, povedzme, politik „stalinovského typu“, ktorý svojho protivníka nepodceňuje a už od začiatku podniká potrebné kroky na jeho likvidáciu. Tak aj Herodes – stále sa bojí, že stratí svoje postavenie, že príde o svoju pozíciu, a tak chce dieťa Ježiša zahubiť hneď v jeho začiatkoch. Uvedomuje si, že pokiaľ dovolí, aby sa naplnili biblické proroctvá, pokiaľ dovolí, aby malé dieťa vyrástlo a skutočne sa stalo kráľom, potom je súčasne koniec jeho vlastnému vládnutiu.
Herodes akoby z oka vypadol egyptskému faraónovi, ktorý kedysi nechával topiť židovských chlapcov v rieke Níl zo strachu, aby sa Hebreji príliš nerozmnožili a počtom neprevýšili Egypťanov. My dobre vieme, že Mojžiš vtedy tomuto vraždeniu unikol, i keď to bolo len o vlások.
Asi nemusíme byť psychológovia, aby sme si domysleli, ako to Herodesa naštve, keď mu dôjde, že mudrci unikli. Najvyšší čas, aby nebesia zoslali ďalšieho anjela a aby Jozef obdŕžal ďalší sen : Vstaň, vezmi dieťatko i jeho matku a uteč do Egypta! Zostaň tam tak dlho, kým ti nepoviem. Herodes bude totiž hľadať dieťatko, aby ho zmárnil. 14 A tak Jozef vstal, vzal za noci dieťatko i jeho matku a odišiel do Egypta.
Táto pasáž Písma svätého sa pre nás opäť stáva dôkazom toho, ako nebo prehovára do našich snov a predovšetkým do našich životov. Už prvý sen prehovoril Jozefovi a Márii do života tak jednoznačne a dôrazne, že im zachránil manželstvo. Druhý sen im svojim spôsobom prevracia život naruby, keď z nich v jednom momente robí utečencov a z pohľadu Egypťanov prisťahovalcov. Nuž a Jozef – ten sa na nič nepýta, ničomu sa nediví a uteká s matkou i dieťaťom. Dalo by sa pokojne povedať, že sa jedná o hviezdne okamihy Jozefovho života. Veď na tomto mieste tomuto svetu zachraňuje Mesiáša a Spasiteľa. Je zaujímavé, akým spôsobom Jozef tieto hviezdne okamžiky vo svojom živote dosahuje. Nie je to superstar na dnešný spôsob. Neočaruje tento svet ani svojim spevom, ani svojim hereckým majstrovstvom. V Božích očiach sa stáva hviezdou kvôli svojej poslušnosti a vernosti. Drahý brat, milá sestra, po akých hviezdnych okamihoch v živote túžiš ty? Túžiš len po tom, aby ťa oslavoval a velebil tento svet, alebo radšej túžiš po oslávení Pánom Bohom? I to je otázka, ktorá pre nás dnes zaznieva, keď počujeme o Jozefovej reakcii.
15 Zostal tam až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo to, čo povedal Pán ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho syna. Bratia a sestry, vzťah Izraela a Egypta bol vždy ako na hojdačke. Dal by sa opísať i takto : raz hore, raz dole. Raz láska, potom zas nenávisť. Egypt sa niekedy veľmi dávno stal útočiskom pre patriarchu Jákoba a jeho synov, keď v Kanaáne nastal hladomor. Neskôr sa však jeho potomkov stal peklom, keď nastúpil faraón, ktorý ľud zotročil. Vo veľkej núdzi sa Hospodin svojho ľudu zastal, ako sme počuli : Z Egypta som povolal svojho syna.
Bratia a sestry, jedná sa výrok proroka Ozeáša, ktorý veľmi pekne korešponduje s Božími slovami v ústach Mojžiša, keď k tyranskému faraónovi hovoril : Toto hovorí Hospodin: Izrael je môj prvorodený syn. Prepusť môjho syna, aby mi slúžil (2M 4, 22 – 23). A tak Mojžiš, ktorý ako dieťa o chlp unikol smrti, napokon zachraňuje svoj ľud a vedie ho do zasľúbenej zeme po púšti počas 40 rokov.
Milí priatelia, prečo asi Matúš ten starý príbeh pripomína? Zrejme preto, aby sme si túto nápadnú podobnosť medzi Mojžišom a Ježišom všimli aj my. Je to tak preto, nakoľko Matúš nám chce vyobraziť Ježiša ako druhého Mojžiša, ktorý tiež zachraňuje svoj ľud. Ježišov príbeh je veľmi podobný tomu Mojžišovmu. Aj Ježiš musí ako dieťa uniknúť istej smrti. Pôjde po tej istej ceste ako šiel voľakedy Jeho ľud Izrael : do Egypta i späť z Egypta po púšti. Na púšti bude 40 dní pokúšaný diablom, tak ako bol kedysi Izrael skúšaný 40 rokov. Tak ako Mojžiš na hore Sinaj prijal od Hospodina 10 prikázaní, tak i Ježiš na tzv. hore blahoslavenstiev odovzdá ľuďom slová, ktoré sám prijal od Boha – svojho Otca. Sú to slová z Jeho významnej kázne na hore. Slová, ktoré sú pre nás dodnes ukazovateľom do zasľúbenej zeme života večného v nebesiach.
Keď potom Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa nahneval. Milí priatelia, Herodes je kráľ, ktorý zo seba nenechá robiť šaša. Je to kráľ, ktorému padnú mnohí za obeť. Ježiš zatiaľ medzi nimi nie je. Je totiž v Egypte, v poriadku a v bezpečí. Neskôr však bude odsúdený na smrť i On. „Kráľ židovský!“ – budú sa Mu vysmievať. A tento Kráľ, predstavte si, si zo seba nechá robiť „šaška“. Všetko strpí z lásky k nám. Všetko znesie, celý hnev Boha zoberie na seba, len aby sme ho my nemuseli znášať. Len aby nám bolo odpustené, len aby sme my mohli prijať večnosť od Boha.
Dal povraždiť v Betleheme a na celom okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov, a to podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. Znova a znova tyrani všetkých dôb nedokážu cúvnuť. Opäť nanovo im za obeť padajú okrem iných aj nevinné deti – neviniatka, ako ich zvykneme volať. Tyrani vládnu prostredníctvom strachu a keď sa sami cítia byť ohrození – vystrašení, mlátia okolo seba hlava – nehlava. Sú všetci rovnakí, jeden ako druhý – všetci tí tyrani svetových dejín. Žiaľ, tyrani ostávajú. Niekoľko ich je ešte aj dnes. Zostávajú aj ich nástrahy a spôsoby. Menia sa len ich mená. Je smutné, priatelia, že človek môže byť zavraždený ešte skôr, než sa poriadne naučí chodiť a rozprávať. Bez toho, aby sa niečím vôbec stihol previniť. Možno len trpí kvôli svojmu pôvodu. Možno sa len ocitol doslova v zlom čase na zlom mieste. A možno je povraždenie chlapcov v Betleheme pre nás mementom. Mementom, aby sme ani dnes nezabúdali, že viera v Krista je spojená aj s obeťami. Je spojená s prinášaním obetí, s obetovaním sa. Je to tak, ako to raz povedal jeden kazateľa : Pokiaľ nás viera v Krista nestojí nič, potom nestojí za nič.
17 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: 18 Hlas bolo počuť v Ráme, plač a veľký nárek. Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, lebo ich už niet. Bratia a sestry, do Rámy, neďaleko na sever od Jeruzalema, boli Izraelci kedysi dávno násilím zhromažďovaní, aby odtiaľ boli deportovaní do Babylonu. V náreku matiek, deti ktorých boli pozabíjané Herodesovými vojakmi, počuje Matúš žalospev pramatky Ráchel, ktorá takisto oplakáva svoje deti. Plače a nedá sa potešiť. Skutočná spása sa rodí v slzách. Skutočná záchrana pre večnosť musí prejsť mnohými bolesťami. Spása nie je lacná vec. Draho, svojim životom za ňu zaplatil Boží Syn. A mnohým strádaniami musíme v živote prejsť aj ako veriaci ľudia. Predsa sa však nechávame potešiť slovami apoštola Pavla, ktorý píše že : utrpenia tejto doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás.
Našťastie tak ako hrôzy babylonského zajatia mali svoj koniec, tak aj Herodes so svojou krutovládou tu nebol naveky. Náznakom tu môžeme počuť iróniu o „Božích mlynoch“. Tí, ktorí sa usilovali o život dieťatka, sami zomreli skôr, než by stihli dosiahnuť svojho úmyslu. „Proti Bohu nic nezmohu“, hovoria v českých krajinách. A to je aj pravda. Pán Boh si svoje plány presadí a zrealizuje ich.
Tak je umožnené vrátiť sa Jozefovi, Márii i Ježišovi naspäť do vlasti. Tam sa usadil v meste, ktoré sa volalo Nazaret. Tak sa splnilo to, čo hovorili proroci, že sa bude volať Nazaretský. I Keď Jozef s Máriou dobre vedia, koho to vychovávajú – nebeského Kráľa, predsa len sa neusadzujú v kráľovskom meste Jeruzalem. Kedykoľvek totiž proroci snívali sen o kráľovi podľa Hospodinovho srdca, nikdy to nebol sen o veľkom a mocnom panovníkovi. Zakaždým je to sen o kráľovi, ktorý slúži a vo vláde ktorého nie je okázalosť. „Nazaretský“ – to je asi tak akoby sa povedalo : jednoduchý muž zo zastrčenej dediny medzi horami v odľahlých krajoch Galiley. A predsa práve skrze Neho sa má zrealizovať to, čo si Boh už od počiatku zaumienil. Amen.
