1. po Veľkej noci – pozvaný k nádeji
Written by radovan on apr 04, 2018 in - No Comments
1. po Veľkej noci – 8.4.2018
„… pozvaný k nádeji…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Korintským 15, 50 – 57
50 To však tvrdím, bratia, že telo a krv nemôžu dosiahnuť dedičstvo kráľovstva Božieho, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. 51 Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme, 52 razom, ihneď, len čo zaznie hlas poslednej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. 53 Veď porušiteľné telo musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť. 54 Až porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a smrteľné nesmrteľnosť, vtedy sa splní slovo, ktoré je napísané: Pohltená je smrť vo víťazstve. 55 Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj? 56 Ostňom smrti je však hriech a silou hriechu je zákon. 57 Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tohoročné Veľkonočné sviatky máme za sebou. V našich chrámoch zaznievali slávospevy na oslavu Ježišovho zmŕtvychvstania a my sme si ich naozaj z chuti zaspievali, pretože sú to nádherné piesne s krásnymi melódiami a slovami. V kázňach slova Božieho sme si toho mohli takisto dosť vypočuť o samotnej Veľkonočnej udalosti Ježišovho vzkriesenia. Predsa však : aký praktický dosah má slávna Veľkonočná udalosť na nás, na náš život? Dotýka sa udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania po toľkých rokoch nejakým spôsobom aj nás, nášho každodenného života, resp. našej viery? To je seriózna otázka, ktorej ako cirkev i ako kresťania musíme seriózne čeliť v tomto poveľkonočnom čase. To je vážna otázka, ktorá si zasluhuje aj vážny prístup a seriózne hľadanie odpovedí.
Kde inde však hľadať odpovede na otázky duchovného charakteru, ak nie v samotnom Písme? A tak tu dnes pred sebou máme biblický text z pera apoštola Pavla, v ktorom nám najvýznamnejší apoštol kresťanskej cirkvi poodhaľuje jedno tajomstvo. Je to tajomstvo, ktorý úzko súvisí s Ježišovým vzkriesením. Je to tajomstvo, ktoré môže významne ovplyvniť aj náš život, pokiaľ budeme ochotní uveriť mu.
Začal by som najprv Pavlovým konštatovaním, ktoré nám zaznelo v poslednom prečítanom verši : Ale vďaka Bohu … Áno, bratia a sestry : Vďaka Bohu! Koľkokrát v živote sme už vyslovili tieto slová? Možno to bolo vo chvíli, keď sme dobehli na železničnú stanicu a len tak – tak sme stihli rýchlik, na ktorý sme mali zakúpenú miestenku. Možno to bolo vo chvíli, keď sa našim deťom v škole podarilo zvládnuť náročnú skúšku. Možno sme tie slová vyslovili, keď sa nám podarilo nájsť kľúče od domu alebo stratenú peňaženku s dokladmi aj bankomatovými kartami. A možno sme ich vypovedali, keď sa nám podarilo v celosti a zdraví vyjsť z rozbitého auta pri auto nehode. Možno po vydarenej operácii. Vďaka Ti, Bože!
Je zaujímavé, že tieto slová neraz celkom bezmyšlienkovite vyslovujú aj ľudia, ktorí s Pánom Bohom inak ani veľmi nežijú, ani s Ním nepočítajú, ani od Neho nič nečakajú. A pritom sú to veľmi silné slová. Veď sa v nich hovorí o Bohu, ktorý je Pánom. Pánom života a smrti, Pánom večnosti ako takej. Apoštol Pavol píše tieto slová kresťanom v gréckom meste Korint. Je pritom plný radosti z toho, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Ten, ktorý svoj život obetoval na kríži, ho po troch dňoch dostal späť. A tak pre nikoho, kto svoju dôveru vloží do Ježiša, sa hrob nemusí stať tou poslednou stanicou. Keď si to apoštol Pavol mocne uvedomí, neostáva mu nič iné iba vyznať : Vďaka Bohu!
Poďme sa však v tejto chvíli ponoriť do slov apoštola Pavla a do jeho radosti trocha hlbšie! 50 To však tvrdím, bratia, že telo a krv nemôžu dosiahnuť dedičstvo kráľovstva Božieho, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. Bratia a sestry, ryba nemôže žiť trvalo na súši, pretože jej dýchacia sústava jej to neumožňuje. Prijíma kyslík z vody pomocou žiabier a tie sú v atmosfére neúčinné. Ryba, skôr alebo neskôr, pokiaľ sa nedostane do svojho prirodzeného prostredia, zomrie. Snáď na tomto jednoduchom príklade skôr pochopíme to, čo má Pavol na mysli v prečítaných slovách. Keďže sme Adamove deti – prach zo zeme – a teda sme smrteľní, nemôžeme mať podiel na Božom kráľovstve. Hriech spôsobil, že nemôžeme obstáť v prítomnosti živého a večného Boha. To znamená : človek, tak ako je, nie je schopný žiť v Božej prítomnosti. Je prach, je smrteľník – a zákonite musí zomrieť.
V Kristovi sa nám však otvára cesta do večnosti. Apoštol Pavol v tej istej kapitole píše: 47 Prvý človek bol zo zeme, zemský, druhý človek je z neba. Kristus je ten druhý človek alebo aj „posledný Adam“. Ako deti prvého Adama sme odsúdení k smrti. Tak to predsa čítame v 1M 3,19 : Prach si a do prachu sa vrátiš. Ale Kristus ako druhý človek prišiel z neba, a to preto, aby sme boli premení na Jeho obraz, aby nás On obživil : 45 Tak je aj napísané: Adam, prvý človek, stal sa živým tvorom, posledný Adam oživujúcim Duchom. Samozrejme, že to nefunguje automaticky a univerzálne. Ježiš obživuje iba tých, ktorí k Nemu prídu a odovzdajú Mu svoj život. Iný významný apoštol – Ján – o tom píše v jednom zo svojich listov : 11 A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. 12 Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. 13 Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život (1J 5, 11 – 13). Bratia a sestry, to znamená len jedno : Kristus bol vzkriesený a tí, ktorí veria v meno Syna Božieho, budú vzkriesení spolu s Ním. Sme tými, ktorí veria v meno Syna Božieho? Môžeme spievať celkom bez zábran a z celého srdca to, čo spievajú černosi v jednom svojom spirituáli : „Keď tam raz budú čítané mená, bude tam aj to moje“?
51 Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme… Výrobcovia špičkových zariadení vynaložia obvykle veľké úsilie na ochranu svojho „know – how“, teda spôsobu, ako dosiahnuť to, čo zatiaľ vedia iba oni. Tak tomu bolo vždy. Napríklad pri výrobe tradičných likérov poznali správny postup iba vybraní jednotlivci a tí potom svoje tajomstvo odovzdávali iba vybraným ľuďom. Rovnaké je to aj pri výrobe špičkových zariadení. Je to pochopiteľné : vymyslieť správny postup – to chce veľa práce, času, energie a pod. Cesta k úspechu je neraz sprevádzaná bolesťou a veľkými investíciami. Teraz treba úspech zúročiť. Ťažko získané skúsenosti sa predsa nepredávajú zadarmo. Buď si ich majiteľ chráni alebo ich predáva tak, aby sa mu to vyplatilo.
Asi jediný, kto si svoje tajomstvo nechráni a ponúka ho každému, kto je ochotný mu veriť, je Pán Boh. Ponúka tajomstvo, za ktoré však bolo veľmi draho zaplatené. To tajomstvo je tu pre všetkých, ktorí započuli Kristovo volanie a nechali sa pozvať. Všetkým týmto apoštol Pavol hovorí : Nebojte sa! Aj keď budete musieť raz telesne zomrieť, je tu pre vás nádej! Všetci sa premeníme. Je tu nádej vzkriesenia pre tých, ktorí sú v Kristovi. Drahý brat, milá sestra, ako je to s tebou? Máš i ty takúto živú nádej? Pokiaľ áno, potom sa ani ty nemusíš báť a môžeš kráčať s dôverou v ústrety prichádzajúcim dňom, aj keď ani dobre nevieš, čo ti prinesú.
… všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme, 52 razom, ihneď, len čo zaznie hlas poslednej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Apoštol Pavol nám na tomto mieste umožňuje nahliadnuť takpovediac za oponu. Prináša nám pohľad na to, ako vzkriesenie prebehne. Čo sa vlastne stane? Prebehne to veľmi rýchlo. Vzkriesení budú najprv spasení ľudia. Nuž a tí spasení, ktorí sa tejto chvíle dožijú, budú premenení. Dostanú nové, nebeské telá, ktoré nepodliehajú hriechu, skaze, starnutiu ani chorobám. 53 Veď porušiteľné telo musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť. Inak by sme nemohli obstáť pred Pánom v Jeho sláve. Pán potom vytrhne všetkých vykúpených, svoju cirkev k sebe a už nás od Neho nikto a nič neodlúči.
Pavol ďalej píše : 54 Až porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a smrteľné nesmrteľnosť, vtedy sa splní slovo, ktoré je napísané: Pohltená je smrť vo víťazstve. 55 Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj? 56 Ostňom smrti je však hriech a silou hriechu je zákon. Bratia a sestry, čo sa chce povedať týmito slovami? Asi toľko, že vykúpení navždy prekonajú smrť. Je to možné preto, nakoľko smrti bola z rúk vyrazená jej zbraň. A tou je hriech. To znamená : pokiaľ smrť nemá svoju smrtiacu zbraň, nemôže už nikomu ublížiť. Je to tak, ako keď zmiji vytrhnete jedovaté zuby. Je neškodná. Už nemôže ublížiť.
Drahí priatelia, v úvode kázne som položil otázky : Aký praktický dosah má slávna Veľkonočná udalosť na nás, na náš život? Dotýka sa udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania po toľkých rokoch nejakým spôsobom aj nás, nášho každodenného života, resp. našej viery? Ako vidíme, pre apoštola Pavla bola nádej vzkriesenia nesmierne živá. Napĺňala ho radosťou a pokojom. K rovnakej nádeji a tým aj k radosti a vnútornému pokoju sme pozvaní aj my dnes. Určite by sme nemali túto nádej odsúvať len do nejakej vzdialenej a hmlistej budúcnosti. Veď živý Kristus ju i tebe ponúka už dnes! Nechaj sa preto obdarovať nádejou, ktorá i pre teba pramení z Ježišovho prázdneho hrobu! Dovoľ živému Kristovi, aby i teba naplnil radosťou a pokojom! Mocne Mu dôveruj a potom sa slová černošského spirituálu stanú aj tvojim vlastným, osobným vyznaním : „Keď tam raz budú čítané mená, bude tam aj to moje!“ Vďaka Bohu za to! Amen.
Použité materiály : Tomáš Pala – Dopis mladému sboru (Zamyšlení nad 1. Korintským), Alef – Ostrava 2004
