1. po Zjavení – aj viera si žiada svoje obete
Written by radovan on jan 04, 2018 in - No Comments
1. po Zjavení – 7. 1. 2017
… aj viera si žiada svoje obete …
PIESNE: 43, 63, 35, 71 / A – 16 / R 12, 1 – 8 / Mt 3, 13 – 17
Milosť a milosrdenstvo Božie nech sú so všetkými nami! Amen.
Mt 2, 13 – 18
13 Po ich odchode sa Jozefovi zjavil vo sne Pánov anjel a povedal: Vstaň, vezmi dieťatko i jeho matku a uteč do Egypta! Zostaň tam tak dlho, kým ti nepoviem. Herodes bude totiž hľadať dieťatko, aby ho zmárnil. 14 A tak Jozef vstal, vzal za noci dieťatko i jeho matku a odišiel do Egypta. 15 Zostal tam až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo to, čo povedal Pán ústami proroka: Z Egypta som povolal svojho syna. 16 Keď potom Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa nahneval. Dal povraždiť v Betleheme a na celom okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov, a to podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. 17 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: 18 Hlas bolo počuť v Ráme, plač a veľký nárek. Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, lebo ich už niet.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Ešte len včera, presnejšie na sviatok Zjavenia sa Krista Pána mudrcom, sme sa spoločne tešili z toho, že aj mudrci z východu, teda predstavitelia pohanského sveta, v narodenom Ježišovi poznávajú svojho Pána, Kráľa a Božieho Syna. Tešili sme sa z triumfu Božej lásky a milosti, ktorá na seba vzala ľudské telo a z nebeských výšin zostúpila tu dole, k nám, v osobe dieťatka Ježiša.
No dnes čelíme celkom novej a kvalitatívne odlišnej udalosti. Ani ten zlý sa nevzdáva bez boja. Satan sa chce zbaviť Toho, kto ho najviac ohrozuje. Nuž a tým je nedávno narodený Syn Boží. A tak do svojich likvidačných plánov zapája vtedajšieho vládcu a miestneho kráľa Herodesa. Herodes, ktorý je priam posadnutý túžbou po moci, sa novým kráľom cíti bytostne ohrozený. On, ktorý nemal problém dať pozabíjať vlastných synov zo strachu, aby ho nezvrhli z kráľovského trónu, nemá problém zbaviť sa ani Toho, ktorého predpovedali proroci.
Predsa však, prečítaná stať Písma svätého nie je demonštráciou moci zla. Nie je to triumf a víťazstvo zla na jednej strane a porážka Božích spásonosných úmyslov na strane druhej. Aj v týchto niekoľkých prečítaných veršoch krásne vidno, že bez Božieho vedomia sa nedeje nič. Pán Boh nestráca nad vecami kontrolu. Krásne vidno, že Boh, ktorý sa do niečoho pustí a niečo začne, to aj vždy dotiahne do konca. A keď chce, tak si na to použije aj svojich odporcov a protivníkov. To je ten zvláštny Boží humor a prejav suverénnej moci súčasne.
Kázňový text tak začína zjavením anjela, ktorý vo sne Jozefovi sprostredkúva Boží rozkaz. Toto je ináč na stránkach Písma svätého celkom bežný typ komunikácie medzi Pánom Bohom a ľuďmi. Anjeli sú v podstate duchovné bytosti, stvorené Pánom Bohom, ktorých úlohou je Hospodinovi slúžiť, vzdávať Mu chválu a česť a reprezentovať tak Jeho majestát a moc. Pre nás je príkladná ich poslušnosť a oddanosť – byť stále Bohu k dispozícii.
Nemenej príkladná je pre nás aj poslušnosť samotného Jozefa. Výrazy „prebuď sa“ alebo „vstaň“ naznačujú náhlenie sa a naliehavosť príkazu. Rovnako tak slová „Uteč do Egypta.“ Dá sa predpokladať, že sa Jozef ešte v tú istú noc, keď mudrci odišli do svojej ďalekej vlasti, vydal na cestu. Rýchla a presná poslušnosť. (Neboj sa prijať Máriu za ženu –a on vzal hneď Máriu k sebe; Vstaň, vezmi dieťa a jeho matku – a on vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku). Teda všade tá presná poslušnosť u Jozefa. Dokonca i tam, i vtedy, keď mu Boh dáva nepochopiteľné príkazy. Bratia a sestry, je toho málo, čo vieme o Jozefovi, ale aj to málo, čo je povedané, je dosť. Kiežby Pán Boh takúto vernosť, oddanosť a poslušnosť nachádzal aj pri nás! Kiežby takáto dôvera naproti Bohu za každých okolností zdobila i nás!
Ešte tej istej noci sa teda celá, nazvime ich – Božia rodina – vydala na útek. Bolo treba prejsť cez nebezpečné púšte a neisté divoké horské hrebene. Matúš nič nehovorí o ťažkostiach cesty. Ani o samotnom pobyte v Egypte. Jedno však vieme určite : Jozef so svojou rodinou tam žil ako utečenec a cudzinec. A z čoho žil? Zrejme sa živil svojim tesárskym remeslom a celkom určite mu pomohlo aj zlato mudrcov. Tento nútený pobyt v Egypte trval pritom až do Herodesovej smrti.
Milí priatelia, vynára sa nám tuná otázka : Prečo musel Pán utiecť? Jedna z odpovedí je i táto : Stalo sa to preto, aby nám bol vo všetkom rovný, aj v živote bez domoviny, aby sme tak opäť mohli zdôrazniť : Nemáme tuná trvalé miesto. A ďalej : To, že bol Pán (už v najranejšom detstve) vydaný zlým mocnostiam satanského sveta, nie je nezmyselné. Naopak, má to hlboký zmysel, ktorý je v tom, „aby sa naplnilo Písmo“. Matúš tuná niekoľkokrát upozorňuje na splnenie Písma. Nuž a splnenie Písma je vždy splnením Božích plánov spásy. To znamená : utrpenie, útek a útlak nie sú stroskotaním Božích plánov spásy, ale ich splnením. Tak to bolo už vtedy, keď bol Ježiš ešte len dieťaťom. Tak to je a aj bude v dejinách Ježišovej cirkvi až pokým nepríde.
Slová : „Z Egypta som povolal svojho syna“ sa nachádzajú u proroka Ozeáša 11, 1 : „Keď bol Izrael mladý, zamiloval som si ho; z Egypta som povolal svojho syna.“ Ozeáš tu nazýva Boží ľud „synom Božím“. Je fakt, že izraelský národ bol v časoch svojej mladosti v Egypte. Aj Ježiš sa vo svojom najranejšom detstve nachádzal v Egypte. Táto podobnosť medzi dobou mladosti Izraela a Ježišovou mladosťou je vskutku jedinečná. Bratia a sestry, treba vedieť, že tzv. Božie synovstvo Izraela sa zakladalo na tom, že Boh tento národ povolal z Egypta do života so zvláštnym cieľom, aby Izraelci boli pre tento svet svedectvom o živom a jedinom Bohu. Božie synovstvo Izraela je tak vzorom pre vlastné, jedinečné a pravé Božie synovstvo Ježišovo. Aj Ježiš je totiž pravý a jedinečný Boží Syn, ktorý prišiel na svet so zvláštnym poslaním – nastoliť zmierenie medzi Bohom a človekom.
Jedna z dôležitých vecí, ktoré sa v našom kázňovom texte objavujú je otázka vzťahu medzi vôľou Božou a vôľou človeka. Hoci Herodesova ľudská vôľa robí celkom slobodné a vlastné rozhodnutia, predsa jedine určujúcou zostáva Božia vôľa. Herodes tvrdí, že on robí dejiny, on upevňuje svoj trón, on to je, čo drží vďaka svojej ľsti a múdrosti vládu pevne v rukách a každú, aj najmenšiu vzburu hneď v zárodku odhalí a zničí. A predsa, ako hlúpo a bláznivo koná tento tyran, čo sa považuje za mocného. Pýtame sa : Prečo nešiel Herodes osobne hneď spolu s mudrcmi do Betlehema, aby tam pod rúškom uctievania a vzdávania holdu zistil kto je ten narodený kráľ a kde sa nachádza? Do Betlehema sa predsa na jazdnom zvierati dalo prísť za jednu hodinu! Prečo to Herodes neurobil? Veď to bolo tak blízko! Prečo on, inak taký netrpezlivý, čaká plný dôvery až na návrat mudrcov? Na všetky tieto otázky nachádzame iba jednu odpoveď : Boh drží vládu, Boh vedie dejiny podľa svojho plánu. Herodes je napriek svojej múdrosti predsa len nadmieru hlúpy. Pán má však vo svojich rukách nielen Herodesa, ale všetkých mocných a silných. Jeho plány nemôže nikto skrížiť, prekaziť, ani ohroziť.
Herodes si môže myslieť, že on vládne svetom, a predsa neurobí nič viac, ako to, čo sa musí stať a čo sa napokon aj stane. Totiž plní Božiu vôľu, a tá sa aj uskutoční. Bezpodmienečne a v každom prípade. Herodes chce, aby bol malý Ježiš bezpodmienečne zavraždený a urobí preto všetky mysliteľné zákroky. Boh však chce, aby Ježiš nebol usmrtený, ale aby žil. A Božia vôľa sa stane. Tak to, bratia a sestry, ide celými dejinami a dejinami spásy, až kým sa On nevráti. Toto nech je teda aj pre nás potešením, že každý z nás je v Božej ruke. Že nič sa nedeje náhodne. Že zakaždým sa vo všetkom deje to, čo chce Pán.
Druhá časť nášho kázňového textu sa venuje jednej krutej a na základe toho, čo bolo povedané, aj vo svojej podstate zbytočnej udalosti. Herodes v snahe zbaviť sa toho narodeného kráľa, ktorým sa cíti byť ohrozený, dá pre istotu pozabíjať všetkých chlapcov v meste Betlehem mladších ako dva roky. Keďže v tom čase Betlehem bol iba malou dedinkou, počet takýchto usmrtených chlapcov mohol byť možno 10 – 15. I to je tragédia. Avšak je nesmiernym zveličovaním, keď sa neskôr v cirkevných hymnách a liturgiách hovorilo o vražde tisícok detí. Každopádne povraždenie detí ako čiastková historická udalosť medzi Herodesovými krvavými činmi nevyniklo. Je preto pochopiteľné, že vtedajší židovský historik Jozefus Flavius, ktorý podrobne opísal Herodesove dejiny, nespomína povraždenie betlehemských detí. Táto udalosť sa mu zdala medzi Herodesovými krvavými činmi zrejme príliš malá v porovnaní s bežiacim pásom tyranových vrážd.
Napokon aj v plači betlehemských matiek vidí evanjelista Matúš naplnenie proroctva, tentokrát Jeremiášovho. Matúš tým samozrejme nechce povedať to, že vraždenie detí nariadil Boh s cieľom, aby sa splnilo, to čo On chce. Skôr sa tuná toto proroctvo uvádza preto, aby matky potešilo. Vo svojom celom rozsahu totiž znie : Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz! Tvoje deti sa vrátia z nepriateľskej krajiny. Týmito slovami chce Matúš povedať betlehemským matkám, že aj ich deti, ktoré pre Mesiáša museli skončiť svoj mladý život, sa raz v nebeskom svete vrátia. Tam potom v radosti vyjdú naproti domov idúcim matkám.
Drahí bratia, milé sestry, táto strašná udalosť v Betleheme sa nestala bez Boha. Aj nad ňou má On svoju moc. Herodesova zloba síce spôsobila, že betlehemské matky musia plakať, no ich bolesť slúži a napomáha uskutočneniu Božieho plánu spásy. Takto vidíme, že pre Božieho Syna treba vedieť v živote aj prinášať obete. Niekedy nie malé.
Herodes síce robí strašné veci. No napokon aj jeho vraždenie slúži Božím plánom spásy. Aj keď mocní tejto zeme bojujú proti Bohu, sú predsa len nástrojom Jeho vôle a nerobia nič iné len uskutočňujú Božie plány a úmysly. Svojim všetkým zúrením sa iba zaplietajú do strašnej viny a hriechu.
Prosme dnes za mocných tohto sveta, za tých, ktorí majú v rukách kompetencie a právomoci, aby ich nezneužívali, ale využívali na dobro. Správajme sa aj voči Božím veciam zodpovedne! Nenamýšľajme si, že ich nejako môžeme prekaziť! Radšej prosme Pána Boha, aby si nás, akokoľvek nehodných, vo svojich plánoch vedel použiť. Amen.
