1. po Zjavení – mať Boha za Otca
Written by radovan on jan 09, 2019 in - No Comments
- po Zjavení – 13.1.2019
„… mať Boha za Otca …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Jánov 3, 1
1 Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi. A nimi sme.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
My, kresťania, na jednej strane samých seba smieme nazývať Božími deťmi, na druhej strane smieme nazývať Boha svojim Otcom! Možno s nami toto konštatovanie nijako extra nepohne, ale pravda je taká, že to nie je vôbec samozrejmé. Je to milosť a súčasne tak nesmierny dôkaz Božej lásky voči nám, že to takto môže byť. Je to privilégium, ktoré sa v iných náboženstvách neobjavuje. Isté náznaky v tomto smere badať snáď v judaizme, ale tie nikdy neboli pretavené do konkrétneho vyznania viery, tak ako ho poznáme napríklad v kresťanstve : Verím v Boha „Otca“ všemohúceho Stvoriteľa neba i zeme … V islame zas vôbec neprichádza do úvahy nazývať Boha ako svojho Otca. Tam Ho nikto takto nesmie nazývať. Možno aj preto v tomto náboženstve nachádzame tak veľa chladu, tvrdosti a drsnosti. Východné náboženstvá sú zas založené na iných konceptoch a skôr sa podobajú na filozofické systémy ako na náboženstvo, v ktorom je možné vytvoriť si s božstvom osobný vzťah.
Suma sumárom možno povedať jedno : Ten, kto nepozná Syna Božieho, ten nepozná ani Božiu lásku. Nuž a kto nepozná a nikdy nezažil veľkosť Božej lásky, ten ani nemôže poznať zázrak, ktorý plynie z toho, že sme Božími deťmi – Božími synmi a dcérami. Zázrak, ktorý plynie z toho, že Boha smieme nazývať svojim Otcom. Ba dokonca sme samým Kristom Pánom povzbudení a vyzvaní k tomu, aby sme Ho tak nazývali. Jasne to vidíme vo chvíli, keď Ježiš, potom čo Ho Jeho vlastní učeníci prosia, aby ich naučil modliť sa, im vychádza v ústrety a hovorí im : Vy sa teda takto modlite : Otče náš … To znamená, sám Syn Boží si praje, aby sme sa vo svojich modlitbách k Bohu prihovárali, nie ako k nejakej neživej, neosobnej nevyspytateľnej, nevypočítateľnej a studenej energii, ale ako k nášmu živému a osobnému Otcovi, ktorý je v nebi. Ako k niekomu, komu na nás skutočne záleží, tak ako rodičovi záleží na svojich deťoch a ich potrebách. Ako k niekomu, ku komu sa nemusíme báť prísť, tak ako aj deti sa neboja prichádzať za svojimi rodičmi, rozprávať sa s nimi a žiadať ich o to, čo potrebujú. Alebo sa im len vyžalovať, alebo pochváliť či poďakovať. Ako k niekomu, kto nás vidí, cíti, počuje a miluje. Ako k niekomu, s kým možno mať osobný vzťah.
Skutočnosť, že v Bohu máme Otca, rovnako tak pekne vidno po Ježišovom vzkriesení. Vtedy Márii, ktorá Ho najprv nepozná a pomýli si Ho so záhradníkom, Ježiš pri svojom prázdnom hrobe, vyznáva : Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu (J 20,17). Nuž a vo svojej kázni na hore zas Ježiš takto povzbudzuje svojich poslucháčov : Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt 5, 48).
Bratia a sestry, to je iba niekoľko ukážok z Ježišových výpovedí, v ktorých nás nabáda k tomu, aby sme sa nebáli, aby sme sa osmelili a volali Boha ako svojho Otca. Toto úžasné privilégium, ktorého sa nám dostalo, však z našej ľudskej strany, teda zo stany Božích detí, predpokladá rešpekt, úctu a bázeň. Je to opäť tak, ako to ako rodičia očakávame aj od svojich vlastných detí. Je to tak, ako to napokon stojí aj vo 4. Božom prikázaní : Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi! Náš reformátor Dr. Martin Luther vo svojom Malom Katechizme pri vysvetlení tohto prikázania píše : Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať, aby sme svojich rodičov a predstavených nepotupovali a nehnevali, ale aby sme ich ctili, im slúžili, ich poslúchali, milovali a veľmi si ich vážili. Mám za to, priatelia, že toto isté sa od nás ako od prijatých Božích detí očakáva aj vo vzťahu k nášmu nebeskému rodičovi – Otcovi, ktorý je v nebesiach.
Menovať Boha svojim Otcom … Je fakt, priatelia, že iba Kristus jediný mal oprávnenie pozvať nás k niečomu takému. Veď to, že sme Božími deťmi, že sa takto môžeme nazývať, má svoj základ práve v Ježišovi. Neprekonateľným spôsobom sa s nami v Ňom stretáva Božia láska. Ten, kto túži po živote, odpustení a blaženosti, môže ich nájsť jedine v Ježišovi Kristovi. Jedine v Ňom, večnom Božom slove, ktoré sa stalo telom, človekom – žiari Božie svetlo nad týmto temným svetom. Pred týždňom, keď sme sa v tomto chráme stretli pri príležitosti sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom, sme o tejto radostnej novine smeli opäť nanovo počuť.
Áno, bratia a sestry! Dieťa, ktorému sa mudrci klaňali, z nás urobilo Božie deti. Ten, ktorého Ján pokrstil v Jordáne, sa ako človek stal naším bratom. To je práve tá radostná výmena, o ktorej sväté evanjelium pojednáva! Aby sme sa my mohli stať Božími deťmi, Boží Syn sa stáva človekom. Berie namiesto nás utrpenie a smrť. Áno, práve v tom a v ničom inom spočíva evanjelium, radostná novina Vianoc ako aj obdobia po Zjavení, ktoré v kresťanskej cirkvi práve prežívame.
Pravda je však taká, priatelia, že zatiaľ stále ešte žijeme v tomto svete. Stále sme konfrontovaní s fenoménmi ako sú : pokušenie, hriech, utrpenie či smrť. No cez všetky tieto ťažkosti súčasne tak smieme prechádzať a pretrpieť ich ako Božie deti. Ako deti dobrého Otca v nebi – obnovené, posilnené a sprevádzané na životnej púti Božím Svätým Duchom, Božím slovom a sviatosťami. To znamená : nie sme na to sami! Nie sme vydaní zlým mocnostiam napospas. Naopak! I v prvých dňoch nového roka nám platí stále aktuálne Kristovo zasľúbenie : Ajhľa, ja som s vami!
Vďaka za to, že i v roku 2019 počas každého jedného dňa budeme môcť Boha nazývať svojim Otcom. On je Ten, kto tak ako dobrý rodič rád dáva svojim deťom dobré veci, chce svojim pozemským deťom na každý deň dávať len to najlepšie. Veď tak o tom opäť čítame v Matúšovom evanjeliu : 7 Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. 8 Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. 9 Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, 10 alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? 11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia! (Mt 7, 7 – 11)
Bratia a sestry, existuje azda ešte niečo úžasnejšie ako tajomstvo poznania, že sme Božími deťmi? Že smieme nazývať Boha svojim Otcom… Že smieme deň čo deň zažívať lásku tohto Boha Otca voči nám v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi… Osobne si myslím, že nie. Nech je toto pre nás tým najväčším posilnením vo všetkom, čím budeme i počas tohto roka prechádzať! Bohu, nášmu Otcovi, chvála a vďaka za to! Amen.
