1. pôstna večiereň – Božie plány
Written by radovan on feb 19, 2018 in - No Comments
1. pôstna večiereň – 21. 2. 2018
„Božie plány“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Samuelova 16, 1 – 23
1 Hospodin riekol Samuelovi: Dokedy budeš smútiť za Saulom? Veď ja som ho zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď; posielam ťa k Izajovi Betlehemskému, lebo spomedzi jeho synov som si vyhľadal kráľa. 2 Samuel odpovedal: Ako ta pôjdem? Dopočuje sa o tom Saul a zabije ma. Ale Hospodin riekol: Vezmi si zo stáda jalovicu a povedz: Prišiel som obetovať Hospodinovi. 3 Povoláš Izaja k obeti a ja ti dám vedieť, čo máš robiť; potom mi pomažeš toho, ktorého ti poviem. 4 Samuel učinil, ako mu povedal Hospodin. Keď prišiel do Betlehema, preľaknutí starší mesta mu vyšli v ústrety. Pýtali sa: Znamená tvoj príchod pokoj? 5 On odpovedal: Pokoj! Prišiel som obetovať Hospodinovi. Posväťte sa a poďte so mnou. Posvätil aj Izaja a jeho synov a povolal ich k obeti. 6 Keď prišli, uvidel Elíába a pomyslel si: Iste pred Hospodinom stojí Jeho pomazaný! 7 Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. 8 Potom povolal Izaj Abínádába a priviedol ho pred Samuela. Ale tento povedal: Ani tohto si nevyvolil Hospodin. 9 Ďalej Izaj priviedol Šammu. Zasa povedal: Ani tohto si nevyvolil Hospodin. 10 Takto priviedol Izaj svojich sedem synov pred Samuela. Ale Samuel povedal Izajovi: Ani jedného z nich si nevyvolil Hospodin. 11 Potom sa Samuel spýtal Izaja: Sú tu už všetci tvoji synovia? On odpovedal: Ešte ostáva najmladší, ten pasie ovce. Samuel povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo dovtedy si nesadneme, kým on sem nepríde. 12 Vtedy poslal pre neho a priviedol ho. Bol červenolíci, s peknými očami a milého vzhľadu. Hospodin riekol: Vstaň, pomaž ho, lebo to je on. 13 Vtedy Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v kruhu jeho bratov. I zostúpil Duch Hospodinov na Dávida a zostával na ňom od tohto dňa. 14 Keď sa Duch Hospodinov vzdialil od Saula, posadol ho zlý duch od Hospodina. 15 Vtedy mu vraveli jeho služobníci: Hľa, zlý duch od Boha ťa posadol. 16 Nech rozkáže náš pán a tvoji služobníci, ktorí stoja pred tebou, ti vyhľadajú muža, ktorý vie hrať na harfe; keď príde na teba zlý duch od Boha, bude hrať a uľaví sa ti. 17 Saul povedal svojim služobníkom: Nože mi vyhľadajte muža, ktorý vie dobre hrať, a priveďte ho ku mne. 18 Vtedy jeden zo sluhov povedal: Videl som syna Izaja Betlehemského, ktorý vie hrať, udatného hrdinu, bojovníka, výrečného a driečneho. A Hospodin je s ním! 19 Preto Saul poslal poslov k Izajovi s odkazom: Pošli mi svojho syna Dávida, ktorý je pri ovciach. 20 Tu vzal Izaj osla, chlieb, kožený mech vína a jedno kozliatko a poslal to Saulovi po svojom synovi Dávidovi. 21 Keď Dávid prišiel k Saulovi a zastal pred ním, ten si ho tak veľmi obľúbil, že sa stal jeho zbrojnošom. 22 Preto poslal Saul Izajovi odkaz: Nech ostane Dávid pred mojou tvárou, lebo našiel priazeň v mojich očiach. 23 Kedykoľvek zlý duch od Boha napadol Saula, Dávid bral harfu a hrával. Takto sa Saulovi uľavilo a bývalo mu lepšie, lebo zlý duch odstupoval od neho.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Jedným z najväčších diktátorov v dejinách ľudstva bol celkom určite Jozef Vissarionovič Stalin. Jeho pričinením zahynuli milióny nevinných ľudí. Historici uvádzajú, že ľuďom dával s obľubou pocítiť svoju absolútnu a z ľudského hľadiska takmer neobmedzenú moc. Napriek tomu šťastný nebol. Bol nesmierne podozrievavý. V každom človeku videl svojho potenciálneho nepriateľa. Jeho strach sa stupňoval natoľko, až si vraj nakoniec nechal vyhľadať dvojníka, ktorý namiesto neho vystupoval na verejnosti, aby sa takto uchránil pred nebezpečenstvom atentátu. Jeho svedomie bol značne zaťažené. Stalin vedel, že musí počítať s pomstou za svoje skutky. Na to, aby sa zmenil bol však príliš zbabelý.
No nebol to iba Stalinov osud. Podobne si počínala väčšina diktátorov, ktorí žili, či žijú na tejto zemi. Nuž a do podobnej situácie sa dostal aj kráľ Saul. Áno, priatelia, pokiaľ sa počas tohoročných pôstnych večierní chceme zamýšľať nad postavou kráľa Dávida, musíme najprv začať Saulom, prvým kráľom v Izraeli. I on si počínal kruto a svojvoľne. Pána Boha počúval iba vtedy, pokiaľ sa jeho vôľa stotožňovala s tou Božou. Ináč si robil po svojom. Preto ho aj Boh nakoniec zavrhol. Saul to vedel. Prorok Samuel mu to totiž jasne tlmočil. No i napriek tomu odmietal robiť pokánie a priznať svoju vinu. Nuž a rovnako tak sa nemienil dobrovoľne vzdať svojej vlády. A tak sa dostal do akéhosi začarovaného kruhu. Jeho vláda v žiadnom prípade nemohla mať Božiu podporu. A tak čítame, že : 14 Keď sa Duch Hospodinov vzdialil od Saula, posadol ho zlý duch od Hospodina.
Dnes si môžeme položiť otázku : Je vôbec možné, aby Pán Boh poslal na človeka zlého ducha? V dnešnom príbehu čítame, že to možné je. Nie, že by Pán Boh na nás posielal zlo, ale tam, kde človek tvrdohlavo zotrváva vo svojej vzbure, musí počítať s takouto reakciou z Božej strany. Takýto duch znepokojuje svedomie človeka. Neustále pripomína, že všetko nie je v poriadku. Saul tak býval podráždený a na mnohé veci reagoval neprimerane.
Bratia a sestry, jeho príbeh je pre nás poučný i dnes. Zo skúseností vieme, že i kresťania, ktorí predtým boli pevní vo svojom presvedčení, sa kvôli svojim nevyznaním hriechom dostali do situácií, kedy sú podozrievaví, nepokojní a iní než predtým. Obvykle im málokto vyhovie, reagujú nevypočítateľne. Žiaľ, vývin rôznych udalostí v našej ECAV a pri jej niektorých lídroch, a to na rôznych úrovniach správy cirkvi, akoby potvrdzoval tento biblický príbeh. Človek má niekedy pocit, akoby nás dobrý Boží Duch opustil a jeho miesto zaujal ten zlý. A preto je príbeh Saulovej tvrdohlavosti, nekajúcnosti a boja za svoju spravodlivosť vysoko aktuálny aj pre nás. Zdá sa totiž, akoby sa dejiny v istých veciach opakovali. Je len na nás, či tie isté chyby, ktoré robili naši predkovia, budeme robiť aj my. Alebo sme zmúdreli natoľko, že sa im vyhneme a budeme si počínať inak.
V tejto chvíli na scénu nastupuje už aj Dávid. Ešte predtým, než sa dostáva na kráľovský dvor, jeho rodina je poctená významnou návštevou. Do Betlehema prichádza prorok Samuel. Hoc je aj Božím mužom, netuší aký je Boží zámer. Vie len, že tam má pomazať nového kráľa Izraela. Zatiaľ však nevie, koho. Už pri pohľade na prvého Izajovho syna mu srdce zaplesá a on si hovorí : Iste pred Hospodinom stojí Jeho pomazaný. Skutočnosť je však iná. Hospodin si nepraje pomazať za kráľa ani Elíába, ani Abínádaba, ani nijakého z ďalších Izajových synov, ktorí sú doma so svojim otcom. Okrem Dávida.
Práve pomazaním Dávida za kráľa sa totiž napĺňa Božia vôľa. Deje sa tak vďaka Samuelovej poslušnosti a ochote počúvať Hospodina. Veď ak by bol ostal pri svojom ľudskom presvedčení, že Hospodin iste bude chcieť Elíába za kráľa, a pomazal by ho, len by tým všetko skomplikoval. Samuel však bol viac otvorený Božiemu hlasu než vlastnému úsudku. Bol ochotný počúvať a podriadiť sa, a tým sa stal skutočným uskutočňovateľom Božej vôle.
Bratia a sestry, aj dnešní mnohí kresťania chcú uskutočňovať Božiu vôľu. Neraz však v skutočnosti uskutočňujú iba to, o čom sú sami presvedčení a hovoria si : Iste tak by si to prial aj Hospodin. Toto však nie je správna cesta a kresťania takýmto horlením za vlastné presvedčenie narobia nakoniec viac skazy ako osohu. Samuel tak nekoná. Veľmi dôsledne rozlišuje, čo je iba jeho mienka a čo je vôľa Hospodinova. To však predpokladá pokoru srdca, ku ktorej nás pozýva i pôstne obdobie. A preto vstupujme a prežívajme aj tohoročný pôst s pokorným srdcom a v pokore odlišujme svoje túžby a presvedčenia od skutočnej Božej vôle. Najprv sa pýtajme na Božiu vôľu, ale potom aj pozorne načúvajme! A keď ju započujeme, potom ju aj pokorne prijmime napriek tomu, že možno bude odlišná od tej našej!
Takto sa s Dávidom postupne dostávame až na samotný kráľovský dvor. Dávid sa tam však nedostáva hneď ako kráľ, ale najskôr ako „muzikant“. Je ku kráľovi Saulovi povolaný preto, aby tam vykonával niečo ako „muzikoterapiu“: 23 Kedykoľvek zlý duch od Boha napadol Saula, Dávid bral harfu a hrával. Takto sa Saulovi uľavilo a bývalo mu lepšie, lebo zlý duch odstupoval od neho. Je pritom zaujímavé sledovať, ako Pán Boh dokáže pripraviť všetko tak, aby sa Jeho plány a zámery zrealizovali. Z neznámeho pastiera v Betleheme sa v jednej chvíli stáva kráľovský zbrojnoš. Určite to nebola náhoda. Áno, v prvom rade to bola Božia vôľa. To bezpochyby. Ale aj Dávid sa k tomu pričinil.
Veď v prečítanom biblickom texte sa mu dostáva takéhoto hodnotenia : Videl som syna Izaja Betlehemského, ktorý vie hrať, udatného hrdinu, bojovníka, výrečného a driečneho. A Hospodin je s ním! Kde sa to všetko Dávil naučil? Zrejme mal pri pasení oviec dosť času, ktorý rozumne využil. Naučil sa hrať na hudobné nástroje. Nuž a starosť o stádo z neho vychovala statočného a zodpovedného človeka, ktorý sa nevzdáva pri prvom neúspechu. Dávid sa tak aj po niekoľkých tisícročiach môže stať dobrým príkladom mladým chlapcom i dievčatám – príkladom využitej príležitosti.
Bratia a sestry, v tejto chvíli Dávida obdivujem. Na jednej strane vedel, že je pomazaný za kráľa namiesto Saula, napriek tomu v ňom niet ani stopy po vzdore, i keď starnúci kráľa upadajúci stále viac a viac do svojich ťažkých depresívnych stavov, zrejme vo svojom okolí príliš veľa úcty a rešpektu nevzbudzoval. Dávid si napriek všetkému počína ako skutočný „muž podľa Božieho srdca“. Neprestáva žiť v bázni tak pred Bohom ako aj v bázni voči Hospodinovmu pomazanému, a to bez ohľadu na to, aký Saul je. A Saul túto úctu cíti, preto si Dávida obľúbi.
Milí priatelia, obdobie pôstu, ktoré opäť z Božej milosti smieme vo svojom živote prežívať, nech nás vedie aj k tomu, aby sme neboli v živote nedočkaví, ale dokázali sa podriadiť Božím plánom, tak ako aj Dávid. Aj keď bol na kráľovskom dvore ako nový pomazaný kráľ Izraela, predsa len neviedol nijakú štvavú politiku voči aktuálnemu kráľovi Saulovi. Naopak! Verne si tam plnil svoje povinnosti. Nuž a k vernému plneniu si svojich povinností sme dnes pozvaní aj my. Sme pozvaní k rešpektu a úcte voči autoritám. Tak ľudským, i keď nedokonalým ako aj k úcte a rešpektu voči tej najvyššej a dokonalej autorite. Nuž a tou pre nás i v tomto pôstnom čase naďalej ostáva Pán Boh. To všetko za príkladom kráľa Dávida, ktorého príbeh sme dnešnou prvou pôstnou večierňou započali. Amen.
