1. pôstna večiereň – Vernosť Hospodinovi
Written by radovan on mar 03, 2020 in - No Comments
1. pôstna večiereň – 6.3.2020
„Vernosť Hospodinovi“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1Kraľ 11, 28 – 40
28 Járobeám bol silný hrdinský muž. Keď Šalamún videl, že mládenec je pracovitý, ustanovil ho nad všetkými ťažkými prácami v Jozefovom dome. 29 Keď raz Járobeám odišiel z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílonský prorok Achija. Bol zahalený do nového plášťa; a boli sami dvaja na poli. 30 Tu pochytil Achija nový plášť, čo mal na sebe, roztrhal ho na dvanásť kusov 31 a povedal Járobeámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Hľa, odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám desať kmeňov. 32 Jeden kmeň zostane jemu, kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi a kvôli mestu Jeruzalemu, ktoré som si vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov. 33 Preto, že ma opustili a klaňajú sa sidónskej bohyni Aštarte, moábskemu bohu Kamóšovi a Milkómovi, bohu Ammóncov. Nechodili po mojich cestách a nečinili, čo je správne v mojich očiach, totiž moje ustanovenia, moje právo, ako robil jeho otec Dávid. 34 Ale nevezmem mu celé jeho kráľovstvo, lebo som ho učinil doživotným kniežaťom kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi, ktorého som si vyvolil a ktorý zachoval moje príkazy a ustanovenia. 35 Jeho synovi vezmem kráľovstvo, to jest desať kmeňov, a dám ho tebe. 36 Jeho synovi dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni zostala svieca predo mnou v Jeruzaleme – v meste, ktoré som vyvolil, aby som tam uložil moje meno. 37 Teba si však vezmem a budeš kraľovať nad všetkým, čo si zažiada tvoja duša – budeš kráľom nad Izraelom. 38 A ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, čo je správne v mojich očiach, a zachováš moje ustanovenia a moje príkazy, ako ich plnil môj služobník Dávid – postavím ti stály dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. 39 Kvôli tomu pokorím Dávidovo potomstvo, ale nie navždy. 40 Šalamún hľadal Járobeáma, aby ho usmrtil. Járobeám sa teda pobral a utiekol do Egypta ku kráľovi Šíšakovi. Zostal v Egypte až do Šalamúnovej smrti.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Aj život s Pánom Bohom má svoje pravidlá. Áno, tak nám to vyplýva z toho, čo čítame na stránkach Písma svätého. Hospodin je síce ochotný dať človeku veľa, no svoje dary nerozdáva len tak. Žiada za to srdce človeka, ktoré v poslušnosti pri Ňom verne vytrvá. To bola Hospodinova požiadavka aj pri kráľovi Šalamúnovi, no ako to potvrdzuje záverečná etapa jeho života a kraľovania, on ju nezachoval. Naopak! Svoje srdce odovzdal nielen cudzím ženám, ale aj cudzím bohom, preto ho Hospodin trestá. Rozdeľuje kráľovstvo a s výnimkou jedného kmeňa ho dáva do rúk Járobeáma.
Bratia a sestry, my zväčša vnímame trest ako deštrukciu. Ak niekoho trestáme, spravidla chceme aby trpel, aby pocítil následky svojho zlého konania. Ak však trestá Hospodin, nesleduje tým cieľ deštrukcie, ale predovšetkým nápravy. Neraz aj nám naloží trest, ktorým nás zároveň vyučuje a vychováva. Nejeden Boží trest nás má v konečnom dôsledku posilniť, urobiť odolnejšími, vernejšími, trpezlivejšími. Tak aj trest, určený Šalamúnovi, má v konečnom dôsledku slúžiť k dobru kráľovstva. Povolaním Járobeáma si má národ uvedomiť, že zlyhal a sklamal Hospodina. Povolaním Jarobeáma sa má národ vrátiť k Hospodinovi. To všetko tak potvrdzuje jedno: sledovaný je hlavne cieľ nápravy.
Samotné rozdelenie kráľovstva sa pritom odohráva za veľmi dramatických okolností, kedy Šalamúnov syn Rechabeám nastoľuje ešte tvrdšie podmienky ako jeho otec a napokon uteká pred svojím ľudom : 1 Rechabeám odišiel do Síchemu, lebo tam prišiel celý Izrael ustanoviť ho za kráľa. 2 Keď sa o tom dozvedel Járobeám, syn Nebatov – bol totiž ešte v Egypte, kam utiekol pred kráľom Šalamúnom – zostal bývať v Egypte. 3 Vyslali za ním poslov a zavolali ho. Járobeám prišiel s celým zhromaždením Izraela a povedali Rechabeámovi: 4 Tvoj otec urobil naše jarmo tvrdým, ale ty teraz uľahči tvrdú službu svojho otca – a ťažké jarmo, ktoré na nás vložil – a budeme ti slúžiť. 5 Odvetil im: Odíďte na tri dni a potom sa vráťte ku mne! Ľud teda odišiel. 6 Potom sa kráľ Rechabeám poradil so staršími, ktorí stávali v službe pred jeho otcom Šalamúnom, kým žil. Opýtal sa: Čo mi radíte odpovedať tomuto ľudu? 7 Odpovedali mu: Ak sa dnes podrobíš tomuto ľudu a urobíš mu po vôli, keď im odpovieš, a budeš s nimi hovoriť vľúdnymi slovami, budú ti stále slúžiť. 8 Ale on neposlúchol radu starších, ktorú mu dali, a poradil sa s mladíkmi, ktorí s ním vyrástli a ktorí stáli v jeho službe pred ním. 9 Opýtal sa ich: Čo radíte vy odpovedať tomuto ľudu, ktorý mi hovoril: Uľahči nám jarmo, ktoré vložil na nás tvoj otec? 10 Mladíci, ktorí s ním vyrástli, mu odvetili: Takto odpovedz tomuto ľudu, ktorý ti vravel: Tvoj otec urobil naše jarmo tvrdým, ale ty uľahči naše jarmo – takto im hovor: Môj malíček je hrubší ako bedrá môjho otca. 11 Ak vám môj otec urobil jarmo tvrdým, ja ho ešte pritvrdím. Môj otec vás trestal bičmi, ale ja vás bude trestať škorpiónmi. 12 Keď Járobeám a všetok ľud prišiel k Rechabeámovi na tretí deň, ako povedal kráľ: Navráťte sa ku mne na tretí deň! 13 kráľ dal ľudu tvrdú odpoveď. Neposlúchol radu starších, ktorú mu dali, 14 a povedal im podľa rady mladíkov: Môj otec urobil vaše jarmo tvrdým, ale ja ho ešte pritvrdím. Môj otec vás trestal bičmi, ale ja vás budem trestať škorpiónmi. 15 Kráľ teda nevypočul ľud, lebo to bolo riadením Hospodinovým – lebo Hospodin uskutočnil slovo, ktoré hovoril skrze šílónskeho Achíju Járobeámovi, synovi Nebatovmu. 16 Keď všetok Izrael videl, že ho kráľ nechce vypočuť, ľud odpovedal kráľovi: Aký podiel máme v Dávidovi? Nemáme dedičstvo v synovi Izajovom! Ku svojim stanom, Izrael! Teraz sa staraj o svoj dom, Dávid! Nato Izrael odišiel do svojich stanov. 17 Nad Izraelcami usadenými v judských mestách sa stal kráľom Rechabeám. 18 Kráľ Rechabeám poslal Adoráma, ktorý bol nad nútenými robotami, ale celý Izrael ho ukameňoval, takže zomrel; kráľ Rechabeám len s vypätím síl vyskočil na voz, aby mohol ujsť do Jeruzalema. 19 Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do dnešného dňa. 20 Keď sa celý Izrael dopočul, že sa Járobeám vrátil, vyslali poslov, zavolali ho do zhromaždenia a ustanovili za kráľa nad celým Izraelom. Za domom Dávidovým neostal nikto okrem kmeňa Júdu (1Kr 12, 1-20).
Bratia a sestry, mohli by sme povedať, že sa jedná o exemplárny príklad mladíckej nerozvážnosti, ktorá nie je ochotná počúvať rady starších a skúsenejších. Namiesto toho dá za pravdu mladíckej neskúsenosti a spôsobí si tak nemálo zbytočných problémov. Tak či onak, požiadavka vernosti a poslušnosti zaznieva aj Járobeámovi rovnako, ako Šalamúnovi. Aj Járobeám má poslúchať Hospodina a Hospodin mu dá Izrael. To sú dve časti jednej dohody. Všimnime si, priatelia, že celé Písmo i všetko Božie jednanie je postavené na tejto zákonitosti a logike! Na jednej strane je tu ponuka zasľúbenia z Božej strany, na druhej strane je tu podmienka, ktorú treba splniť zo strany človeka, aby sa samotné zasľúbenie „naštartovalo“ a začalo byť pri človeku aktívne, účinné a platné.
Drahí priatelia, priznajme sa dnes! My radi vidíme, počúvame a čítame o Božích zasľúbeniach, no už menej radi počúvame o Božej požiadavke poslušnosti a vernosti. Tá sa však počas dlhých stáročí nijako nezmenila. Je stále rovnaká a znie dnes aj pre nás. To znamená : aj od nás Hospodin žiada naše srdce, poslušnosť a vernosť a ak Ho budeme milovať a verne zachováme Jeho prikázania, bude nás On žehnať naveky. Príkladom takejto totálnej poslušnosti a absolútnej vernosti je pre nás Pán Ježiš, ktorého cestu utrpenia v pôste sledujeme.
Predsa len by som sa na záver dnešných úvah ešte na chvíľku vrátil k problematike Božieho trestania. Na konci prečítaného kázňového textu sa objavuje jedna nenápadná, priam až nepodstatná veta, avšak s veľkým významom a hlbokým posolstvom : 39 Kvôli tomu pokorím Dávidovo potomstvo, ale nie navždy. Ale nie navždy. Akoby sa tým chcelo povedať jedno: I Boží trest má svoj koniec. Božie trestanie nie je neobmedzené a nekonečné. V kontexte prečítaného z toho vyplýva jedno: S Dávidom a jeho dynastiou má Hospodin vo svojich plánoch ešte veľké plány. A aj keď teraz sa to javí tak, že „Dávid“ (v zmysle celého rodu a pokolenia) kvôli nevere svojho syna Šalamúna ťahá za krátky koniec, nakoľko mu ostal z dvanástich kmeňov iba jeden, predsa len Hospodin zatiaľ nepovedal posledné slovo…
V dejinách Izraela sa verilo, že to bude Joziáš, júdsky kráľ, ktorý sa preslávil tzv. Joziášovou reformou a očistil bohoslužobný život Izraela od pohanských nánosov, na ktorom sa toto proroctvo naplní. No napokon sa ukázalo, že toto proroctvo sa netýka jeho. On nebol tým, na koho Hospodin myslel, a preto Božie proroctvo nemohol ani naplniť. No boli to aj veľkí izraelskí proroci, ktorí očakávali obnovenie Dávidovej ríše. Napríklad prorok Ezechiel 34,23 : 23 Určím nad nimi jedného pastiera, a ten ich bude pásť: svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom. Alebo tiež prorok Ozeáš 3, 5 : 5 Potom sa Izraelci navrátia, budú hľadať Hospodina, svojho Boha, i svojho kráľa Dávida; pribehnú s bázňou k Hospodinovi a k Jeho dobrote v posledných dňoch. Podobne predpovedá prorok Ámos 9, 11 : 11 V ten deň postavím rozpadnutý stánok Dávidov, jeho trhliny zamurujem a postavím jeho rozvaliny. Vybudujem ho ako za dávnych čias.
Bratia a sestry, kresťanská cirkev vždy naplnenie všetkých týchto mesiášskych nádejí videla v Ježišovi Kristovi z Nazaretu. Práve v Ňom Hospodin vyslovil posledné slovo. On je ten, ktorý sa nielen narodil z rodu Dávidovho. On Dávidov rod preslávil viac ako ktokoľvek pred Ním predovšetkým ako prototyp človeka, akého na tejto zemi Boh vždy chcel mať : pokorného, poslušného, verného, milujúceho, ochotného obetovať sa. No predovšetkým Ježiš, ktorý sa narodil z rodu Dávidovho svoj rod preslávil najmä tým, že splnil poslanie, ktorým Ho poveril Jeho Otec nebeský. Svojim dielom zmierenia, svojou smrťou na kríži i svojim zmŕtvychvstaním všetkým, ktorí sú tomu ochotní veriť, pripravil spásu a otvoril brány kráľovstva nebeského. Jemu chvála, vďaka a česť za to! Amen.
