1. slávnosť Svätodušná – Koľko tých duchov vlastne je?
Written by radovan on máj 16, 2018 in - No Comments
1. slávnosť Svätodušná – 20.5.2018
„Koľko tých duchov vlastne je?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, vážení bratia baníci z baníckeho združenia „Bruderschaft“, vzácni hostia, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V kresťanskej cirkvi dnes slávime sviatky svätého Ducha. A to je dobré. V rámci svätej Trojice, ktorú predstavuje Boh Otec – Stvoriteľ, Boh Syn – Vykupiteľ a Boh Duch Svätý – Posvätiteľ, práve ten posledný akoby ťahal takpovediac za kratší koniec, a to celkom neprávom. Veď dovolím si povedať, že dnešný svet je svojim spôsobom „preduchovnelý“. A preto je viac než dôležité venovať pozornosť „duchom“, nuž a v našom kresťanskom kontexte najmä Duchu Svätému, Duchu Božiemu.
Pred tzv. nežnou revolúciou bolo zakazované verejne hovoriť o Bohu, učiť o Ňom a veriť v Neho. Vylučovalo sa to totiž s oficiálnym štátnym zriadením. Mnoho ľudí tak v tomto období duchovne vyprahlo. Ako keď dlho neprší a zem od suchoty popraská a vyprahne. Zrazu nastal politický obrat a s ním aj náboženské uvoľnenie. A to spôsobilo, že tí, ktorí sa cítili duchovne vyprahnutí, celkom pochopiteľne túžili svoju vyprahnutosť utíšiť a vyriešiť. A tak začali ako špongia do seba nasávať takmer všetko, čo aspoň troška zaváňalo „duchovnom“. Tak ako však nie každá voda z každého prameňa je pitná a vhodná na konzumovanie, tak aj nie každý prameň duchovna musí pochádzať od Boha. My dobre vieme, čo sa stane, keď človek pije vodu nevhodnú na pitie – spôsobí si tým zdravotné problémy, zväčša črevného charakteru. Nuž a keď človek prijíma duchovný pokrm takisto z nevhodného zdroja, spôsobí si tým duchovné problémy. Poznám viacerých ľudí, ktorí v tomto zmysle nedopadli dobre. Skončili ako podivíni, ktorí sa vzdialili svetu, realite, rodine, deťom, či manželským partnerom. Začali z nich byť fundamentalisti, presvedčení o tom, že ich viera je najlepšia a viera ostatných nestojí za nič a pod.
Dnes nie je problém počuť o duchu Vianoc, či o duchu futbalového tímu. Dokonca aj hudobná skupina môže mať svojho ducha, alebo tiež môže hrať ako „bez ducha“. Takisto veľkomestá alebo miesta niečím výnimočné majú podľa nás svojho ducha. Dobrá kniha či CD majú tiež svojho ducha. Podobne môžeme hovoriť o vysokej škole a rôznych iných oblastiach tohto sveta, ktoré môžu mať, resp. podľa nás majú svojho „ducha“. Človek aby sa v tom všetkom vyznal… Koľko tých duchov vlastne je? Drahí bratia, milé sestry, tento tzv. generálny úvod by som si dovolil touto otázkou ukončiť. Teraz z úcty naproti slovám Písma svätého povstaňte a vypočujte si biblický text, ktorý nám poslúži ako základ pre dnešné rozjímanie. Sú to slová apoštola Pavla adresované spoločenstvu kresťanov v gréckom meste Korint. Nuž a pomocou nich sa pokúsime dať si odpoveď na otázku : Koľko je tých duchov?
1 Korintským 2, 12
12 My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme poznali, čo nám Boh daroval … (Otčenáš)
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Koľko tých duchov vlastne je? – to je otázka, ktorou sme svoje doterajšie úvahy prerušili. Keď nahliadneme do Písma Svätého, objavíme v podstate len dva typy duchov, tak ako to vyplýva z prečítaných slov apoštola Pavla. Konkrétne sa jedná o ducha sveta a Ducha, ktorý je z Boha. Otázka je : Aký je rozdiel medzi duchom sveta a Duchom, ktorý je z Boha? V podstate by sa to dalo veľmi jednoducho rozlíšiť takto – Duch sveta ti hovorí : V živote nemáš nič zadarmo. Nikto ti nič nedaruje. Musíš sa poriadne snažiť, a potom môžeš niečo aj očakávať. Iba keď sa budeš snažiť, niečo z teba bude! Bratia a sestry, dovolím si povedať, že uvažovať týmto spôsobom je nám v zásade blízke. Áno, tak to v tomto svete chodilo, chodí a aj chodiť bude. A my sme si na to takto jednoducho zvykli, prispôsobili sme sa tomu a zariadili sme sa podľa toho.
Duch, ktorý je z Boha namiesto toho hovorí : V živote ti je všetko darované. Predovšetkým ti bol od Boha darovaný život. Aj keby sa ti v živote vôbec nedarilo, si tak bohato obdarovaný, že viac to už ani nejde : Tvoj Spasiteľ Pán Ježiš Kristus sa ti celý daroval v tvojom svätom krste. On pre teba spravil všetko, čo bolo potrebné. Všetko dokonal, preto ty teraz smieš žiť radostne. A to dokonca aj tvárou v tvár smrti a poslednému súdu! Duch, ktorý je z Boha, ti okrem toho hovorí : Všetko, čo máš, je z Božej milosti. Nebola to však a ani to nie je lacná milosť. Veď Ježiš za ňu zaplatil tú najvyššiu cenu. On položil vlastný život, aby si ty mal od Boha všetko. Nie však na základe svojich zásluh, či hodností, ale z milosti. Keď tomuto veríš, máš Ducha, ktorý je z Boha.
Dnes, keď si v meste Dobšiná okrem Ducha svätého pripomíname aj baníctvo, banícke bratstvo a slávnu banícku tradíciu, mám za to, že tak to nejako vnímali aj oni – naši predkovia, naši otcovia – starí, pracovití, ale aj zbožní baníci. Keď boli v bani, vedeli, že tam nič zadarmo nemajú. Museli sa v tej chvíli riadiť tým duchom sveta. Čo nevyťažia, to sa nedostane na povrch. A čo sa nedostane na povrch, to sa nepredá. Nuž a keď sa tovar nepredá, nebude ani pláca ani zisk. No na druhej strane, v tej istej chvíli, azda viac ako v ktoromkoľvek inom povolaní, si mocne uvedomovali, že každý ďalší v zdraví prežitý deň v bani nie je nič iné ako Boží dar. A tak popri duchu sveta boli naplnení aj Duchom, ktorý je z Boha. Dôkazom tohto naplnenia Duchom, ktorý je z Boha, je i táto pekná, oltárna a na širokom okolí ojedinelá zbierka minerálov vyťažených v dobšinských baniach, ktorá vznikla ako prejav vďačnosti dobšinských baníkov voči Pánu Bohu počas nebezpečných a život ohrozujúcich banských prác.
Drahí priatelia, čo z toho pre nás vyplýva, pokiaľ o tomto rozlišovaní duchov teraz vieme? To znamená jedno : Duch Svätý, teda ten Duch, ktorý je z Boha, nás neučí predovšetkým to, čo všetko musíme spraviť najprv my. Alebo čo musíme zanechať, čoho sa musíme vzdať. To je totiž filozofia ducha tohto sveta. Duch Svätý nás učí predovšetkým poznávať, čo nám Boh daroval. Učí nás poznávať, čoho sa predovšetkým Boh vzdal pre náš prospech, pre naše dobro. Učí nás, aby sme svoj život ako aj všetko, čoho sa nám v ňom dostáva, vnímali ako dar. Každý nový deň je dar. Veku primerané zdravie – i to je dar. Rodina, deti, priatelia – i to je ohromný dar. Zmysluplná práca, pokoj v národe i spoločnosti vo všeobecnosti – to všetko je tiež dar.
Duch sveta by v tejto chvíli túto predstavu najradšej rozbil na malé kúsky a pripomenul ti motto, ktorým sa musíš riadiť v tomto svete: Nič si nedávaj darovať! Nechávať sa obdarovať, to je obyčajná slabosť! Predsa však, milý priateľ : Prečo sa nenechať obdarovať, Tým, ktorý ma túži obdarovať? Prečo sa nenechať obdarovať Tým, ktorý túži po tom, aby som svoj život žil v radosti, pokoji a v naplnenosti? Prečo sa nenechať obdarovať Tým, ktorý ako dobrý nebeský Otec rád svoje pozemské deti dobrými darmi obdarúva? A to nielen jednorázovo, ale každý deň, stále nanovo! Drahý brat, milá sestra, nezabúdaj však na to, že k tomu musíš pridať aj ty svoj podiel! A síce : minimálne musíš do svojho života prijať to, čo sa ti tu od Boha ponúka. Prijať to v pokore, vďačnosti, ale súčasne tak s radosťou. Pokiaľ toto vieš, pôsobí v tebe Duch, ktorý je z Boha.
Milí priatelia, Duch, ktorý je z Boha nám na tomto mieste pripomína slová Pána Ježiša, ktoré On vyriekol svojim učeníkom : Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy doň nevstúpi! Kráľovstvo Božie si nedokážeš získať sám. Nevieš si na neho ani zarobiť, ani si ho kúpiť ani zaslúžiť. Neexistuje totiž taká hodnota, ktorou by sa ono dalo zaplatiť. Tu je totiž už dlhodobo všetko zaplatené Kristovou krvou – Jeho obeťou zmierenia na kríži, Jeho dielom vykúpenia.
Snáď úplne na záver by som povedal jedno. V otázke duchov sa neodporúča ísť do extrémov. Chybu robia všetci tí, ktorí sa riadia iba duchom tohto sveta a odmietajú pritom akékoľvek obdarovanie, či milosť. Taký život je len akoby o výkone. Ináč povedané : kým podávaš výkon, si pre spoločnosť zaujímavý. Keď nebudeš vládať, skončíš. A to nie je dobré. Veď to je čistá otročina. Sú to ľudia, ktorí v týchto intenciách uvažujú aj vo veciach spásy. Je to niečo na spôsob : Spásu si treba zaslúžiť. Resp. ešte horšie : Mne Boh nemá čo odpúšťať. Som dobrý človek. Pravda je však taká, že Pán Boh nás do tohto sveta nepostavil ako otrokov, ale ako slobodné bytosti, ktoré nesú Jeho obraz. My tu nie sme preto, aby sme Pánu Bohu dokazovali akí sme dobrí a výkonní. Sme tu preto, aby sme Mu preukazovali svoju lásku, rešpekt, úctu a poslušnosť. Sme tu preto, aby sme sa Ním ako dobrým nebeským Otcom nás všetkých nechali obdarovať. A to tak darmi telesnými – pozemskými, ako aj darmi duchovnými – pozemskými.
Na druhej strane chybu robia aj všetci tí, ktorí sa riadia iba Duchom, ktorý je z Boha, no robiť sa im nechce nič. Sedia so založenými rukami a čakajú, čo bude. Veria, že Pán Boh sa už len nejako postará. To je síce milé, ale pokiaľ sami pre dobro veci nepohnú ani prstom, potom ich to vedie k pasivite. A to nie je dobré. Boh Stvoriteľ do nás predsa vložil potenciál a kreativitu, ktorú máme používať tak pre dobro naše, ako aj pre dobro nášho blížneho a napokon aj na oslavu samotného Pána Boha. A preto, drahý priateľ, aj pri všetkej svojej zbožnosti nezabúdaj na to, že stále ešte žiješ v tomto svete. A kým si tu, Boh si praje, aby si bol aktívny správnym spôsobom, ktorý bude Bohu na česť a človeku na dobro.
Drahý brat, milá sestra, dovolím si povedať, že skutočné svätodušné sviatky prežiješ iba vtedy, pokiaľ medzi duchom tohto sveta a Duchom, ktorý je z Boha, budeš rozlišovať. No súčasne obidvaja budú v tebe, v tvojom živote, konaní a uvažovaní kooperovať tým správnym spôsobom. To znamená : duch sveta ťa bude viesť k aktivite a Duch Boží k tomu, aby si nemal problém nechať sa Bohom obdarovať. Dovolím si povedať, že skutočné svätodušné sviatky prežiješ iba vtedy, pokiaľ vo svojom srdci, vo svojej mysli, vo svojom živote pocítiš, prežiješ a za svoje prijmeš jedno : Prostredníctvom tvojho Spasiteľa Ježiša Krista je ti darované všetko. On je tvojou útechou, zmyslom, cieľom i radosťou kým žiješ, ale aj vo chvíli smrti. Jemu chvála a vďaka za to! Amen.
