1. slávnosť Svätodušná – prirodzené vs. duchovné
Written by radovan on máj 26, 2023 in - No Comments
- slávnosť Svätodušná – 28.5.2023
„… prirodzené vs. duchovné …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista! Amen.
1 Korintským 2, 12 – 16
12 My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme poznali, čo nám Boh daroval. 13 O tom aj hovoríme, nie však naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale tými slovami, ktoré učí Duch; a tak duchovné veci vysvetľujeme duchovne. 14 Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne. 15 Ale duchovný človek posudzuje všetko, jeho však neposudzuje nik. 16 Veď kto poznal Pánovu myseľ, aby ho poúčal? My však máme myseľ Kristovu!
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Po roku sa z Božej milosti opäť dožívame Svätodušných – Turíčnych sviatkov. Počas nich sa zas a znova sústreďujeme na ten úžasný dar, ktorý nám Syn Boží po svojom vstúpení na nebo zoslal. Áno! Nie je to nikto iný ako Duch Svätý, vďaka ktorému vôbec môžeme veriť v Boha a zaujímať sa o Boha. Je to Duch Svätý, vďaka ktorému v sebe máme túžbu prihovoriť sa Bohu v modlitbe. A je to opäť Duch Svätý, ktorý poukazuje na naše nedokonalosti, chyby, hriechy, pády a zlyhania, aby sme ich Bohu vyznávali, ľutovali ich a snažili sa žiť ďalej krajším, lepším, Bohu i ľuďom krajším životom. Ako kresťania si mocne uvedomujeme jednu vec. Ježiš Kristus síce všetko vykonal pre našu spásu, pre našu večnú záchranu. Vykonal všetko nevyhnutné a potrebné, aby medzi nami ako ľuďmi a Bohom nastal stav zmierenia. No je to práve Duch Svätý, ktorý nám pomáha a vedie nás tak, aby sme si prostredníctvom viery Ježišovo dielo aj my osobne privlastnili a s vďačným srdcom sa s ním stotožnili. Nie je to nikto iný ako Duch Svätý, ktorý v nás vzbudzuje a vyvoláva túžbu po spasení a večnom živote. A preto si dovolím povedať, že svätodušné sviatky sú sviatkami životodarnými. Keby totiž nebolo Ducha Svätého a jeho mocného pôsobenia v nás, v Kristovej cirkvi i vo svete ako takom, Kristova obeť na kríži Golgoty by pre nás bola málo platná. Ona by síce stále bola dokonalá, postačujúca, neopakovateľná, nenahraditeľná a jedinečná. Ale nám, ľuďom, by to nebolo nič platné, pretože by sme sa o ňu ani nezaujímali, ani za ňu neďakovali, ani v nej nevideli nič výnimočné a pre nás potrebné a užitočné. Takto by sme teda nemohli byť ani spasení, pre svoju vieru ospravedlnení a zachránení pre večnosť.
Drahí priatelia, tohoročné svätodušné sviatky v mestečku Dobšiná však majú ešte aj inú slávnostnú „príchuť“. V tomto roku si totiž 340. výročie svojho založenia pripomína aj Banícke bratstvo „Bruderschaft“, vychádzajúc z roku 1683, a hrdo sa tak radí medzi najstaršie banícke spolky v rámci celého Slovenska. Stanovy baníckeho bratstva pri tom úžasným, praktickým spôsobom reflektujú hodnoty Božieho Svätého Ducha, akými sú: pravda, pracovitosť, čestnosť, poctivosť, zodpovednosť, sebaobetovanie sa, súcit či osobná zbožnosť. Avšak sú to rovnako tak hodnoty, ktoré prechádzajú aj do sociálnej oblasti, ako napríklad: láska k blížnemu či pomoc blížnemu v núdzi. Sme radi, že banícke združenie dodnes aktívne funguje a prajeme všetkým bratom baníkom a členom spolku pevné zdravie, omladzujúcu sa členskú základňu, no tiež Božiu pomoc a požehnanie pri všetkých aktivitách, ktoré vykonávajú.
V úvode som prečítal slová, ktoré apoštol Pavol adresoval veriacim kresťanom v gréckom meste Korint. Porovnáva v nich dva fenomény, pri ktorých by som sa dnes chcel i ja pristaviť. Najprv je to porovnanie „ducha sveta“ a Ducha Božieho. A následne je to porovnanie tzv. prirodzeného človeka s človekom duchovným.
Pozrime sa teda v tejto chvíli lepšie na to, čo to vlastne je duch sveta, resp. duch doby. V zásade by sa dalo povedať, že je to neviditeľná sila, ktorá vedie človeka k tomu, aby sa prispôsoboval súčasným trendom. Kto nejde s duchom doby, je nemoderný, spiatočnícky. Svojim spôsobom prekáža pokroku. Tento duch sa neustále mení a ľudia sa mu neustále prispôsobujú. Ľudia sú totiž mimoriadne citliví na to, aby neboli považovaní za niečo, čo vybočuje z normálu.
Drahí priatelia, samozrejmá vec, že na pokroku nie je nič zlé. Je vždy dobré vymyslieť, ako sa dá urobiť niečo lepšie. Ako napríklad pomôcť človeku v jeho namáhavej práci, ako uľahčiť nemocnému človeku a pod. Horšie je však to, že duch sveta ovláda nielen túto, povedal by som: technickú oblasť, ale že sa tlačí aj do oblasti zmýšľania človeka. Ono to jednoducho funguje tak, že duch sveta berie človeku možnosť slobodnej voľby a núti ho myslieť tak ako myslia ostatní. Alebo: najlepšie nemyslieť vôbec a prijať všetko, čo je nám predložené ako hotový názor, vyprodukovaný tými, ktorí daný trend reprezentujú.
Sestry a bratia, ono je to koniec koncov celkom pohodlné, pretože takto človek môže poľahky presunúť zodpovednosť na niekoho iného. Niet divu, že duch sveta sa tlačí hlavne do oblasti ducha človeka a jeho vzťahu k Bohu. Duch sveta je duch väčšiny. A to si treba tak priznať ako aj mocne uvedomiť. Ale nestojí za ním Duch Boží. Naopak! Stojí za ním nenápadná šedá eminencia, ktorú ľudia často nechcú vidieť ani o nej počuť. Nie je to nikto iný ako knieža tohto sveta – diabol.
Proti tomuto duchu sveta stojí iný duch, Duch Boží. Len ten nám umožňuje poznať, pochopiť a prijať to, čo nám Boh daroval. Bez Neho nikdy nezistíme ako Boh človeka miluje, čo pre neho spravil, obetoval a pripravil. Bez Ducha Božieho je Biblia pre človeka aby zatvorenou knihou o histórii, ktorú však nikdy nepochopí, ktorá sa ho nikdy osobne nedotkne ani ho nezasiahne.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí priatelia! Ako je to v tomto smere s nami? Máme Ducha Božieho? Pravda je taká, že pri krste svätom bol každému jednému z nás daný Duch Svätý. Lenže Duch Svätý nie je perpetuum mobile. Apoštol Pavol v jednom zo svojich listov píše, že Ducha Svätého možno roznietiť, ale aj uhasiť. Tak ako sa dá uhasiť aj oheň, ktorý je jedným zo symbolov Ducha Svätého v Písme. Inak povedané: o Ducha Svätého sa treba starať, tak ako sa staráme aj o svoje telo. Pretože inak sa jeho pôsobenie v nás časom utlmí a nakoniec zastane načisto. Nuž a tou najlepšou starostlivosťou o Božieho Ducha je jednak pravidelná modlitba, potom čítanie Božieho slova a uvažovanie nad ním, rovnako tak prijímanie darov Kristovho tela a krvi vo sviatosti Večere Pánovej, ale tiež navštevovanie spoločenstva.
Nuž a pokiaľ Božieho Ducha máme, aj Ho poslúchame? Nechávame sa Ním viesť? Pamätajme, že pokiaľ nebudeme vedení Božím Duchom, budeme pohltení duchom sveta! Inej cesty niet. V duchovnej sfére sa totiž nedá byť neutrálny. A na toto nezabúdajme!
Pred sebou dnes ešte máme jednu dvojicu: prirodzeného človeka a duchovného človeka. Čo Písmo sväté chápe pod týmito pojmami? Prirodzený človek je človek v stave, v akom sa narodil a žije na tejto zemi. Je to človek po Adamovom páde. Poznamenaný nedokonalosťou a hriešnosťou. Pre prirodzeného človeka je prirodzené, že je ďaleko od Boha, nepozná Boha ani Mu neverí. Riadi sa svojim rozumom, svojimi pudmi a schopnosťami. Môže to byť ateista, ale rovnako tak to môže byť aj človek, ktorý verí v nejakú vyššiu formu existencie, v kozmické sily a pod. A dokonca to môže byť aj človek, ktorý hlboko verí v Božiu existenciu. Avšak Božie veci sú pre neho koniec koncov bláznovstvom a nedokáže ich prijať. Pre takéhoto človeka Biblia bude vždy knihou prekonanou, plnou omylov a chýb, ktorej nerozumie. Je to preto, lebo mu k tej knihe chýba kľúč. A tým je Duch Svätý, ktorého keď človek do svojho života vpustí, ten postupne človeku odhaľuje všetko to, čo predtým nedokázal pochopiť.
Nakoniec je tu ešte človek duchovný. Ten je navonok celkom rovnaký ako ten prirodzený. Aj on trpí nemocami. Aj on je nedokonalý. Ale niečo v jeho živote sa predsa len zmenilo. Vo chvíli, keď spoznal svoju hriešnosť a skazenosť a volal k Bohu o milosť a odpustenie, sa zrazu zmenil. Biblia tomu hovorí, že sa znovuzrodil. Do svojho vnútra dostal úžasný dar – Ducha Svätého. Ten takéhoto človeka vedie a vysvetľuje mu Boží pohľad tak na seba ako aj na veci okolo neho. Takýto človek je schopný posúdiť všetko. To neznamená, že všetkému rozumie a ku všetkému má čo povedať. Ale vie, čo je správne a ako sa má zachovať. Ostatní ľudia ho veľakrát nepochopia a možno ho budú aj odsudzovať a pohŕdať ním pre jeho zásadovosť. Ale Pán Boh je s ním.
Drahý brat, milá sestra! Opäť osobná otázka, ku ktorej nás Duch Boží i počas tohoročných svätodušných sviatkov vedie: Ako je to so mnou? Do ktorej kategórie patrím? Cítim sa viac ako ten prirodzený človek alebo sám seba vnímam skôr ako človeka duchovného? Je to na mne poznať, že mi Pán dal svojho Ducha?
Slávnostné kresťanské zhromaždenie! Uvažovali sme dnes o duchu sveta ako aj o Duchu Božom. Prajem nám všetkým, aby Duch Boží v našom živote deň čo deň víťazil nad duchom sveta. To, že niečo robí väčšina, ešte totiž nutne neznamená, že to musí byť aj správne, pravdivé a múdre. Nuž a prajem nám všetkým, aby ten duchovný človek v nás deň čo deň víťazil nad tým prirodzeným. Áno, bude to boj. Bude to zápas až do nášho posledného výdychu. Ale nie sme na ten zápas sami. Duch Boží je tu k dispozícii pre každého jedného z nás, aby nám v ňom pomáhal a robil z nás víťazov. Len o Neho prosme, prijímajme Ho, pre Jeho pôsobenie a konanie v nás sa otvárajme, Jeho neuhášajme, ale dobre sa o Neho starajme a nechávajme Mu priestor na pôsobenie v nás! To všetko preto, aby sme raz mohli prijať ten nevädnúci veniec slávy a večného života v Božom kráľovstve, ktoré je pre nás pripravené od stvorenia sveta. Amen.
Pomodlime sa: Večný Bože, Ty si nás povolal vzývať a oslavovať Tvoje meno na svete. Ty si nás už v Krste svätom prijal do svojej cirkvi skrze Ducha Svätého, v nej nás dosiaľ zachovávaš a chceš, aby sme jej boli verní. My sa v pokore priznávame, že to nedokážeme, lebo sme slabí, príliš zaujatí sebou a vlastnými záujmami, zamestnaní pozemskými starosťami a túžbami tak, že strácame zmysel pre skutočné, večné hodnoty i svoje kresťanské povinnosti. Preto Ťa prosíme o dar Ducha Svätého, ktorý by uspôsobil naše srdcia, aby sme pochopili, čo nám hovoríš v svojom slove, aby sme poznali Tvoju nekonečnú lásku a milosť, ktorú si nám dokázal v našom Spasiteľovi. Daj nám poznať Tvoju lásku, Tvoje milosrdenstvo, Tvoju vernosť, ale aj Tvoju moc, ktorá by premenila naše zmýšľanie tak, aby sme vedeli milovať Teba i svojich blížnych a skutkami milosrdenstva dokazovali našu príslušnosť k Tvojej cirkvi. Chceme počuť Tvoje slovo, chceme sa modliť a žiť na Tvoju česť a chválu. Daj nám na to spôsobnosť a moc svojho Ducha Svätého. Tieto prosby prinášame pred Teba, všemohúci Bože, v mene Ježiša Krista, ktorý nás naučil nazývať Ťa svojím Otcom, k Tebe volať, k Tebe sa utiekať, v Tebe svoju nádej skladať. Vypočuj nás, dobrotivý Bože, ktorý si požehnaný na veky. Amen.
