1. slávnosť Veľkonočná – čo ak nieto vzkriesenia?
Written by radovan on apr 20, 2019 in - No Comments
- slávnosť Veľkonočná – 21. 4.2019
„ … čo ak nieto vzkriesenia? …“
Pomodlime sa : Nebeský náš Otče, prázdny hrob! To bolo prekvapenie, ktoré čakalo na zarmútené ženy, ktoré prišli pomazať mŕtve Ježišovo telo. To je prekvapenie, s ktorým sme konfrontovaní aj my dnes po 2000 rokoch. V našich očiach je to niečo neslýchané, no v Tvojich očiach je to iba zavŕšenie plánu, ktorý vykonal Ježiš. Drahý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti za vzkriesenie. Ním si potvrdil, že prijímaš smrť svojho Syna ako zástupnú obeť za hriech sveta, podstúpenú kvôli zmiereniu Tvojej svätosti a ľudskej hriešnosti. Veľká noc sa tak pre nás stáva dôkazom toho, že sa na nás nehneváš svojim večným a svätým hnevom. Že na nás už nepozeráš iba ako na odpadlíkov a previnilcov. My nimi síce stále sme, no od Golgoty a prázdneho hrobu sa na nás už dívaš aj ako na spravodlivých, na ospravedlnených. Hľadíš na nás cez optiku diela zmierenia Tvojho Syna. Nech Ti je za to vzdávaná chvála a česť, dobrotivý Bože! Ďakujeme za Veľkonočné evanjelium, za dobrú správu, ktorá nám prináša nádej do budúcich dní a istotu spasenia pre večnosť. Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Kristovi!
Možno ste si už niekedy všimli, že každý jeden z troch významných všeobecnou cirkvou svätených sviatkov v sebe nesie niečo iracionálne, rozumom nepochopiteľné a nevysvetliteľné, jednoducho fenomén, ktorý človek môže akceptovať jedine vierou. Pri Vianociach sme konfrontovaní s posolstvom, že panna počala a porodila syna. Ježišovo narodenie, presnejšie povedané – splodenie, bolo, je a zostane ukryté ľudskému rozumu pod rúškom tajomstva. Nakoľko sa to racionálne naozaj nedá vysvetliť a jedná sa o zázrak, o jasné porušenie prirodzených zemských, fyzikálnych a biologických zákonov, mnohí ľudia sa tomuto faktu dodnes vzpierajú a odmietajú uveriť mu, či prijať ho. Židia si dokonca krátko po Ježišovej smrti vymysleli historku, ktorá mala Ježiša ako Mesiáša zdiskreditovať na celej čiare. Jadro tejto fikcie spočíva v tom, že Ježiš bol len nemanželským synom Márie a neznámeho rímskeho vojaka Panderu. Keďže Mária ako cudzoložnica riskovala život, v snahe si ho zachrániť radšej vymyslela príbeh o tom, ako sa jej zjavil anjel a ako ju zatienila moc Najvyššieho a ona otehotnela zo Svätého Ducha. Stojíme teda pred takouto možnosťou : buď vierou prijmeme to, čo sa naozaj stalo, aj keď je to rozumom nepochopiteľné, alebo si vymyslíme nejakú historku, založenú síce rozumových dôvodoch, ale nepravdivú?
Pri Veľkej noci sa zas musíme vyrovnať so zvesťou o Ježišovom vzkriesení. Mŕtvy po troch dňoch ožil a opustil svoj hrob. Nakoľko aj toto je racionálne neprijateľné, vznikli rôzne poňatia a vysvetlenia toho, čo sa stalo v čase medzi Golgotským krížom a Veľkonočným ránom. Niektorí tvrdili, že Ježiš nezomrel, len zamdlel. Pochovali teda nie mŕtveho človeka, len človeka v bezvedomí. Ježiš sa následkom chladu v hrobe prebral a opustil hrob. No toto je historicky absolútne nedokázateľné. Rímski vojaci vlastným životom zodpovedali za to, že z kríža bude sňatý len mŕtvy človek. A keby aj – kameň, ktorým bol zatarasený vchod do hrobu dal poriadne zabrať niekoľkým mocným chlapom. Žeby si s ním poradil dokaličený Ježiš s prebodnutými rukami a nohami a k tomu aj prebodnutým bokom? Ďalšia teória spočívala zas v tom, že Ježiša uniesli z hrobu jeho vlastní učeníci, ktorí sa psychicky nedokázali vyrovnať so stratou svojho Majstra. A tak radšej všetkým nahovorili, že vstal z mŕtvych, aby aspoň takto prekonali túto traumu. No ako vieme, hrob bol zabezpečený rímskou strážou. A učeníci? Tí sa v zúfalstve vrátili každý k svojmu predošlému povolaniu. Na krádež mŕtveho Ježišovho tela ani nepomysleli. Krádež teda môžeme tiež vylúčiť.
A napokon – Svätodušné sviatky. Nadprirodzeným zásahom Ducha Svätého sú apoštoli naplnení duchovnými darmi. Zrazu sú schopní v rôznych jazykoch zvestovať evanjelium Ježiša Krista. Ako následok toho vzniká prvý cirkevný zbor v Jeruzaleme, a tým aj prvotná cirkev ako taká. Samozrejme, že aj to niektorí už vtedy spochybnili tvrdením, že títo ľudia sa opili muštom a tak ani nevedeli, čo hovoria. Prerušme teraz na chvíľku tieto naše úvahy a po tomto tzv. Generálnom úvode sa spoločne modlime Modlitbu Pánovu : (Otčenáš …)
1Korintským 15, 12 – 22
12 Keď teda kážeme o Kristovi, že bol vzkriesený, ako je to, že niektorí z vás hovoria: Nieto zmŕtvychvstania? 13 Veď ak nieto zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. 14 A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. 15 Tak potom nachádzame sa tu aj ako falošní svedkovia Boží, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak totiž mŕtvi nie sú kriesení z mŕtvych. 16 Lebo ak mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený, 17 ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. 18 A vtedy zahynuli aj tí, čo umreli v Kristovi. 19 Ale ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí. 20 Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. 21 Lebo ako smrť skrze človeka, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie; 22 ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie!
Aj apoštol Pavol bol pri svojich misijných cestách vystavený rôznym fikciám, ktoré spochybňovali dôveryhodnosť evanjeliových príbehov, postavených na viere. Korintskí veriaci mali napríklad problém so vzkriesením. Hovorí o tom aj náš prečítaný text. Apoštol poukazuje na význam vzkriesenia. Používa pri tom spôsob, ktorý sa v matematike nazýva „dôkaz sporom“. Pripúšťa názor, že tvrdenie o existencii vzkriesenia je nepravdivé a vyvodzuje z toho dôsledky : čo by to znamenalo, keby bola pravda, že vzkriesenie skutočne neexistuje?
„Veď ak niet zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený.“ Toto je logický záver, ktorý však má pre kresťanov ďalekosiahle dopady. Potom sa ako kresťania čeliac realite smrti nachádzame v zúfalej a bezvýchodiskovej situácii. „Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. Tak by sa zistilo, že sme falošní svedkovia Boží…“ Potom nie je kresťanstvo nič viac ako veľký podvod úspešne páchaný na ľudstve počas 20 storočí. Buď bol Kristus podvodník, ktorý nesplnil to, čo hovoril o svojom vzkriesení, alebo sa niekde stala chyba. V konečnom dôsledku je to však jedno. Kristus sám o sebe by sa stal nedôveryhodnou osobou. Nikto by sa na Neho nemohol spoľahnúť. A po druhé : bez Kristovho vzkriesenia by nebolo vykúpenie. Keby Pán Ježiš nevstal z mŕtvych, potom by sme nevedeli, či Jeho smrť je postačujúca, dostatočná. Či Jeho smrť mala väčší význam ako smrť hociktorého iného človeka. Tým však, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, dosvedčil, že je plne spokojný s dielom vykúpenia svojho Syna a že k tomu dokonalému dielu viac nič pridávať netreba. Je potrebné iba jedno : prijať ho do života vierou.
„Ak však Kristus nebol vzkriesený, márna je vaša viera – ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A tak by zahynuli aj tí, čo zomreli v Kristovi!“ Pokiaľ Kristus nevstal z mŕtvych, potom sú zbytočné aj vnútorné boje, ktoré v sebe má každý z nás. K čomu by nám bolo potom zistenie, že sme vo svojej podstate zlí, keby z toho stavu aj tak nebolo možné vyslobodenie? Potom by aj akákoľvek snaha dostať sa z toho bola absolútne zbytočná. Veď by to bolo nemožné. Keby Kristus nevstal, neexistovalo by ani odpustenie našich hriechov. Odmietnuť vzkriesenie Krista znamená teda odmietnuť aj cenu Jeho diela. Zvlášť beznádejné by to bolo pre tých, ktorí vo viere v Krista zomreli. Bez Kristovho vzkriesenia by bola ich viera totálne bezcenná. Bratia a sestry, aký absurdný by bol život, keby sme museli žiť s týmto vedomím? Ale toto, vďaka Bohu, nie je skutočnosť! Kristus zmenil a mení dodnes životy ľudí! A to je dôkaz toho, že vstal. Nie je mŕtvy! Žije!
„Ak iba v tomto živote máme nádej v Kristu, sme najbiednejší zo všetkých ľudí.“ Toto, milí priatelia je ďalší dôsledok, ak neexistuje vzkriesenie. Potom je celé kresťanské úsilie úplne absurdné a nezmyselné. Prečo sa snažiť niečo robiť, keď smrťou sa aj tak všetko skončí? Sami vidíme, bratia a sestry, že takéto kresťanstvo by za veľa nestálo. Nebol by dôvod stať sa kresťanom. Apoštol Pavol však nekončí absurditou nevery. Svoju úvahu zakončuje vlastnou skúsenosťou stretnutia sa s Kristom. „Avšak Kristus bol vzkriesený!“ A v tom je kľúč k tomu, že žiť pre Krista a s Kristom má význam. Má zmysel žiť pre druhých a privádzať ich k Nemu, pretože On skutočne odpúšťa hriechy a dáva nádej nielen pre tento pozemský život, ale aj pre večnosť.
„Avšak Kristus bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli. Lebo ako prišla skrze človeka smrť, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristu budú všetci oživení.“
Možno si ešte niektorí dokážete spomenúť na nie až tak veľmi vzdialenú minulosť – na záver studenej vojny. Na predstaviteľa Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova a jeho protivníka, amerického prezidenta Ronalda Regana. Jednali vtedy spolu o znížení počtu atómových zbraní. Celý svet s napätím očakával, ako toto jednanie dopadne. Jednali spolu dvaja jednotlivci a predsa toto stretnutie vplývalo na beh celého vtedajšieho sveta. Ľudia si nakoniec mohli vydýchnuť. Napätá atmosféra sa uvoľnila. Aj keď to vlastne boli len dvaja ľudia, jednali v mene svojich štátov a armád. Boli reprezentantmi svojich krajín a jednali v ich mene.
Takto môžeme ponímať aj náš dnešný text. Aj tu máme dvoch reprezentantov ľudí, ktorí svojim jednaním ovplyvnili chod celého ľudstva. A to ešte väčšou mierou než spomínaní politici.
Je tu Adam. Udalosť v raji poznáme veľmi dobre. Neposlušnosť a pád – to nebola len bezvýznamná epizóda v živote prvých ľudí. To bola udalosť, ktorá naštartovala smer chodu dejín. Je to smer k záhube, k smrti, z ktorej niet východiska. „Byť v Adamovi“ – to je označenie pre stav človeka žijúceho v nevyznanom a neoľutovanom, tým pádom aj neodpustenom hriechu. Tí, ktorí sú Adamom reprezentovaní – všetci umierajú.
Je tu aj druhý reprezentant – Kristus. Ten prišiel, aby ťažkú situáciu napravil. „Byť v Kristovi“ – to je opäť dôležitý pojem. Je to totiž označenie pre stav človeka žijúceho z milosti Božej, ktorá sa prejavila v Kristovej smrti a Jeho vzkriesení. Taký človek žije v pokore pred Pánom. Nič netají. Vyznáva svoje hriechy a každý nový deň je pre neho aj novým obrátením k Bohu, ďalším „Áno“ pre Boha.
Bratia a sestry, nikdy nezabudnime na tú dôležitú podmienku! Je vyjadrená predložkou „v“. Tak ako „v“ Adamovi všetci prepadli smrti a zákonite umierajú, tak na druhej strane spásu a život získavajú jedine tí, ktorí sú „v“ Kristovi. Veľká noc nás stavia pred tieto dve alternatívy. Ako je to so mnou? Som aj ja ukrytý v Kristovi? V Jeho smrti i v Jeho vzkriesení? Boh Otec vo svojom Synovi spravil všetko preto, aby tomu tak mohlo byť aj pri mne. Amen.
