1. slávnosť Veľkonočná – Ježišovo vzkriesenie rozdeľuje ľudí
Written by radovan on apr 15, 2014 in - No Comments
1. slávnosť Veľkonočná – 20. 4. 2014
„Ježišovo vzkriesenie rozdeľuje ľudí“
Bratia a sestry : Kristus vstal z mŕtvych! Haleluja! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, drahí bratia milé sestry vo vzkriesenom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Keď náš Pán Ježiš Kristus na kríži počas hlasného výkriku odovzdal Bohu svojho Ducha, nasledovalo niekoľko mimoriadnych udalostí : 51 A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje odvrchu až naspodok, zem sa triasla a skaly pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené Mt 27, 51.52). Tým všetkým sa chcelo poukázať na jedno jediné : Dielo vykúpenia je dokonané, dokončené, vyplnené!
Keď tri dni na to niektoré ženy, blízke Ježišovi a Jeho učeníkom, hľadali Jeho hrob, Pán už bol vstal z mŕtvych. Aj toto slávne víťazstvo bolo sprevádzané výnimočnými znameniami. Boh sám otvoril strážený a zapečatený hrob, aby všetkým ukázal : Hrob je prázdny! Syn Boží vstal z mŕtvych! Jeho triumf a víťazstvo nad hriechom, diablom a smrťou sú dokonalé, úplné a bezchybné!
Predtým, než v slávnostnom veľkonočnom zamyslení budeme pokračovať, takto sa pomodlime slovami nášho vzkrieseného Pána a Majstra : Otčenáš …
Mt 28, 1 – 8
1 Po sobote, keď sa brieždilo na prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. 2 A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. 3 Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. 4 Strážcovia sa pred ním triasli od strachu. Ostali ako mŕtvi. 5 Ale anjel sa prihovoril ženám: Vy sa nebojte! Viem totiž, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. 6 Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. 7 A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych a predchádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám! 8 Rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom.
Milé sestry, drahí bratia vo vzkriesenom Pánovi!
Ježišovo zmŕtvychvstanie je bezpochyby demonštráciou neobmedzenej Božej moci. My sa však dnes nechceme zamýšľať, ani uvažovať nad tým, ako to Boh spravil. Ako to dokázal? Na nič by sme totiž neprišli. Vzkriesenie mŕtveho tela je z racionálneho hľadiska nepochopiteľné. Môžeme len žasnúť, ostať stáť v tichom úžase nad tým, čo Boh dokáže. Čoho všetkého je schopný. Môžeme sa nechať preniknúť radosťou, že deštrukčná moc smrti a záhuby nemá v Božích plánoch posledné slovo a priestor. Môžeme sa nechať preniknúť pokojom a istotou, že to, čo Boh dokázal pri svojom milovanom jednorodenom Synovi, raz dokáže aj pri nás, svojich adoptovaných pozemských synoch a dcérach. Toto môžeme, toto smieme a toto by sme napokon aj mali urobiť. Nechať pochybnosti a špekulácie bokom a namiesto toho sa nechať preniknúť detinskou, čistou a úprimnou radosťou.
V dnešné slávnostné Veľkonočné ráno sa predovšetkým chceme pozrieť na to, aké reakcie medzi ľuďmi Ježišovo vzkriesenie vyvolalo. Táto jedinečná udalosť v dejinách spásy, ale aj v ľudských dejinách totiž odvtedy delí ľudstvo a ľudí na dve skupiny. Na neveriacich a na veriacich. Nie každý zrejme s takýmto delením bude súhlasiť. Ale v zásade je to tak.
Pozrime sa v tejto chvíli na to, ako evanjelista Matúš opisuje reakciu neveriaceho sveta na veľkonočnú udalosť Ježišovho vzkriesenia! Strážcovia sa pred ním triasli od strachu. Ostali ako mŕtvi. Pre neveriaci svet a neveriaceho človeka je vzkriesenie Ježiša Krista hrôzou, pohromou, hotovou katastrofou. Prečo? Jednoducho preto, lebo Sudca je nažive. Keď sme Ho neprijali ako Záchrancu, keď sme Ho odmietli ako Spasiteľa, čo od Neho asi tak môžeme očakávať ako od Sudcu? Že nám bude milostivý? Že sa nad nami zľutuje? Že bude veľkorysý a nakoniec nám všetkým aj tak odpustí? Zo statí Písma svätého sa dozvedáme, že Pán je naozaj aj milostivý, aj ľútostivý, aj veľkorysý, aj odpúšťajúci. Ale je aj spravodlivý! V Jeho očiach je spravodlivé to, aby ľudia uverili v Ježiša Krista, Jeho slovám. Aby prijali s vďačnosťou a pokorou Jeho dielo zmierenia a vykúpenia. Kto tak nerobí, ten hreší proti Duchu Svätému. Nuž a Pán Ježiš k tomu hovorí toto : Akýkoľvek spáchaný hriech, ktorý človek ľutuje, priznáva sa pred Bohom k nemu a s ľútosťou, pokáním ho vyznáva, bude odpustený. Avšak hriech proti Duchu Svätému, hriech neprijatia Ježiša, hriech neviery, odpustený nebude. Takýto človek bude musieť znášať trest za svoje rozhodnutie, a síce v podobe večného zatratenia a zavrhnutia spred Božej tváre.
Ak o rímskych strážcoch strážiacich hrob čítame, že sa triasli od strachu a ostali ako mŕtvi, je to pekná ilustrácia toho, čo čaká neveriaceho človeka pri stretnutí so vzkrieseným Kristom na poslednom súde : strach a druhá smrť v podobe večného zatratenia. My to síce neradi počúvame, ale taká je biblická pravda. Ak si nahovárame, či namýšľame niečo iné, potom sa spreneverujeme Božiemu slovu a jeho pravdám. Sami si potom akoby vymýšľame pravidlá a podmienky spásy. No je to len náš osobný výplod, fantázia, či túžba, ktoré nemajú nič spoločné s realitou.
Azda aj preto sa snaží neveriaci svet udržať Ježiša ako mŕtveho, udržať Ho v hrobe. Mŕtvy nás už predsa nebude obviňovať. Mŕtvy nám už predsa nedokáže, že sme sa mýlili, že sme nič nepochopili – a tým, že sme Ho zavrhli, sme urobili najhoršie rozhodnutie a najväčšiu chybu svojho života. Snáď aj preto najmä zaslepení židovskí náboženskí vodcovia si dávajú toľkú námahu, porušujúc pritom aj pre nich tak posvätný a záväzný Mojžišov zákon, aby Ježiša udržali v hrobe. Zo strachu, že budú odhalení ako neschopní, slepí vodcovia. Zo strachu, že ak by Ježiš bol naozaj prorokmi zasľúbený Mesiáš, potom urobili poriadny „kiks“. Je to tak, ako o tom hovorí Kaifáš v jednom animovanom biblickom príbehu : Najprv sme museli zaplatiť, aby ten Ježiš zomrel. A teraz musíme platiť ešte viac, aby ostal mŕtvy. Neveriaci a zatvrdilý človek si radšej vymyslí báchorku o tom, ako Ježiša v noci ukradli z hrobu Jeho učeníci, keď strážnici zaspali a začali všade roztrubovať, že vstal z mŕtvych. Pravda je však taká, že ľudské pečate ani vojenská stráž nedokážu Ježiša udržať v hrobe a moci smrti.
Aké smutné, aké úbohé to je, keď sa človek nevie pravde pozrieť do očí! Aké katastrofálne to bude mať následky! Aké žalostné to je, keď človek nevie správnym spôsobom využiť vzácny čas milosti, ktorý mu dáva Boh, ale namiesto toho bude špekulovať na Tým, ktorý je Cestou, Pravdou i Životom!
Aká je reakcia v Krista veriacich? I tam sa síce objavuje strach. Je to strach z mystéria vzkriesenia. Strach je typická ľudská reakcia na niečo nepoznané. Je to však diametrálne odlišný strach od toho, ako ho prežívajú neveriaci. Veľmi pekne tento rozdiel opisuje nemecký religionista Rudolf Otto, keď hovorí o mysterium tremendum a mysterium fascinans. Mysterium tremendum je strach z Boha, ktorý je nevyspytateľný a nečitateľný, ktorý nám môže ublížiť, potrestať nás a podobne. V prípade neveriacich je to celkom oprávnená, opodstatnená obava. Jediné toto totiž môžu očakávať. Na druhej strane je tu mysterium fascinans. To je strach, ktorý nás zároveň priťahuje. Človek sa pri konfrontácii so vzkriesením cíti neisto. Je to tak preto, lebo toto nemá pod kontrolou. Ľudské rácio stratilo pevnú pôdu pod nohami. No zároveň takto veriaceho človeka toto neznámo priťahuje, fascinuje a napĺňa radosťou i vnútorným pokojom. Preto aj o ženách čítame : Rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom.
Je to sám anjel z neba, ktorý definuje reakciu žien a tým aj celého veriaceho sveta na udalosť Ježišovho vzkriesenia : Vy sa nebojte! Vy sa totiž nemáte čoho báť! Pre veriacich je to teda radosť. Veď Spasiteľ je nažive! A spolu s Ním žije aj nádej na večný život.
Táto radosť však nemôže dlho ostať len v privátnej, súkromnej, osobnej rovine. Treba sa o ňu čím skôr podeliť. Treba ju hlásať, šíriť ďalej. Ženy z príbehu to chápu : bežali to oznámiť jeho učeníkom. Bežme aj my! Zvestujme svojim blízkym, že Ježiš žije! Zvestujme túto dobrú správu evanjelia všetkým zarmúteným, smútiacim! Tým, ktorí sú v depresii života! Zvestujme, že stále je tu ešte nádej pre tento svet i pre človeka v ňom!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi! Ježišovo vzkriesenie vtedy neotriaslo len zemou, ale predovšetkým samotnými ľuďmi, ich vierou, resp. nevierou a ich postojmi. Kde sa v tom všetkom ocitáš ty, milý priateľ?
Pre mňa je dnešný deň vzkriesenia Ježiša Krista základom radosti a vďačnosti. Vo vzkriesenom Kristovi totiž spoznávam svojho osobného Vykupiteľa a viem, že moje večné spasenie je isté. Túto radosť, vďačnosť a istotu spásy prajem dnes aj všetkým vám. Amen.
