1. slávnosť Veľkonočná – Prečo plačeš? Koho hľadáš?
Written by radovan on mar 25, 2016 in - No Comments 
1. slávnosť Veľkonočná – 27. 3. 2016 ´
„Prečo plačeš? Koho hľadáš?“
Milosť vám a pokoj od nášho vzkrieseného a živého Pána Ježiša Krista! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry!
Možno ste to tiež zachytili. Jedná sa síce o informáciu staršieho dáta, ale od začiatku roka 2009 sa na londýnskych autobusoch objavili nápisy : „Žiaden Boh pravdepodobne neexistuje. Hoďte starosti za hlavu a užívajte si život!“ 28 ročná spisovateľka Ariane Sherine takýmto spôsobom odpovedala ako ateistka na náboženské a evanjelizačné inzeráty, ktoré jej pripadali otravné a urážlivé. Hneď na ďalší týždeň vyšli do ulíc s podobnými ateistickými sloganmi autobusy v Barcelone. Na to ihneď odpovedal farár z Madridu, ktorý proti tomu zrealizoval kampaň, a tak na autobusoch v Madride stálo : „Boh existuje. Tešte sa zo života v Kristovi!“ Neskončilo to však. Aj v Taliansku a USA sa začali objavovať ateistické heslá. Podobne tak v Nemecku a Švajčiarsku. Prostredníctvom nápisov na dopravných prostriedkoch chcú určití ľudia prezentovať život bez Boha. Pravda je však taká, priatelia, že nie je dôležité, či na autobusoch budú kresťanské heslá alebo ateistické slogany. Aj keby na všetkých autobusoch po celom svete boli len ateistické nápisy, nič to nezmení na tom, čo sa odohralo v 1. storočí na Veľkú noc v Jeruzaleme. Boží Syn, Ježiš Kristus, tam bol popravený na kríži. Napriek všetkým predpokladom však v hrobe neostal! Bol zázračne vzkriesený! Židovskú veľradu to najprv stálo 30 strieborných vyplatených Judášovi, ktorý im Ježiša zradil a vydal. To všetko preto, aby Ježiš zomrel. Potom museli zaplatiť ešte viac rímskym vojakom, ktorí Ho strážili, aby ostal mŕtvy. No On vyšiel zo svojho skalného hrobu a ani všetky rímske légie by Mu v tom neboli zabránili. Následne v svojej novej podstate sa dal poznať učeníkom. Bratia a sestry, týmto Kristovým vzkriesením sa zmenila situácia celého ľudstva, dokonca celého vesmíru. Boh totiž vo svojom Synovi zvíťazil na silami Zla, hriechu a smrti. Od tej doby už nič nie je tak, ako tomu bolo predtým : život môže mať zmysel a smrť nemá posledné slovo … (Otčenáš…)
Ján 20, 11 – 18
11 Mária však stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12 a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde predtým ležalo Ježišovo telo; jedného pri hlave, druhého pri nohách. 13 Tí jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili. 14 Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; ale nevedela, že je to Ježiš. 15 Ježiš sa jej opýtal: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona sa nazdávala, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz, kam si ho položil, a ja si ho vezmem. 16 Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala mu po hebrejsky: Rabbúni!, čo znamená: Učiteľ! 17 Ježiš jej povedal: Nedotýkaj sa ma zato, že som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. 18 Mária Magdaléna šla a oznámila učeníkom: Videla som Pána!, a že tieto veci jej on povedal.
Milé sestry, drahí bratia v našom vzkriesenom a živom Pánovi, Ježišovi Kristovi!
Na pôde kresťanskej cirkvi dnes slávime Veľkonočnú nedeľu. Pre kresťanov na celom svete je to deň veľkej radosti. Pripomíname si udalosť, ktorá navždy poznamenala beh dejín. Pripomíname si vzkriesenie Ježiša z mŕtvych. Do tohto chrámu sme dnes prišli, aby sme oslavovali Boha a ďakovali Mu za veľký dar záchrany a vyslobodenia v Jeho Synovi. Radujeme sa z toho, že náš Pán žije, že koná v našich životoch i vo svete. Keď dnes pojednávame o Ježišovom vzkriesení, musíme mať na mysli, že tuná máme do činenia s tajomstvom, na ktorom stojí a padá kresťanská viera. Uvedomujeme si, že práve tento článok viery je pre mnohých „kameňom úrazu“. Je to pre nich jednoducho neprekonateľná prekážka. Áno, je nemálo ľudí, ktorí s Ježišom a Jeho učením sympatizujú. Poznajú Ježišov príbeh a dokážu si z neho pre seba niečo vziať. Väčšinou sa však nedostanú ďalej než ku krížu a Kristovmu hrobu. Tam sa ich cesta s Ježišom a za Ježišom obyčajne končí. Cesta kresťanskej viery však pokračuje ďalej.
Milí priatelia, na evanjeliu dnešnej nedele vidíme, že cesta k osobnej viere v ukrižovaného a vzkrieseného Krista nie je vôbec jednoduchá. Evanjelisti začínajú svoj príbeh o Ježišovom vzkriesení na cintoríne. Netrápia sa nad tým, ako to bude na ľudí pôsobiť. Naopak! Podávajú vierohodné svedectvo o tom, ako to bolo, keď niekoľko žien a apoštolov bolo nečakane konfrontovaných s realitou vzkriesenia.
Mária z Magdaly je vôbec prvým človekom, ktorý sa stretol s Ježišom po Jeho vzkriesení. Áno, žena! A práve taká, z ktorej Ježiš vyhnal 7 démonov! Áno, predstavte si! Práve takáto žena! Pán Boh má jednoducho zvláštnu záľubu v tom, že nás prekvapuje svojim konaním. Božími vyvolenými sú jednoduchí pastieri, mudrci z pohanského Východu, obyčajní rybári, colník Matúš alebo Zacheus, tiež miesta ako Betlehem či Golgota.
Peter a Ján sa vracajú späť s ostatnými učeníkmi. Mária ešte ostáva pri prázdnom hrobe a vtedy Boh v jej živote začína konať. Je to ďalší dôkaz toho, ako má Pán Boh moc začať nové veci aj tam, kde sme už my dávno v koncoch! Pre Boha totiž nie je dôležité to, ako to bolo, čo to bolo alebo čo z toho všetkého ostalo. Nezáleží Mu na dobrej či zlej povesti. To prvé totiž pred Bohom nepomôže a to druhé Mu nevadí. Dar Božej milosti je v jednom i druhom prípade darom nezaslúženým. Pán Ježiš Máriu vyslobodil z moci Zlého, z otroctva, ktoré ničilo jej život. Daroval jej nový život. On sa pre ňu stal Záchrancom a Pánom, ktorý ju nielen zachránil pred smrťou, ale vrátil jej životu zmysel a dôstojnosť. Ale teraz je mŕtvy. A navyše : stratila sa ešte aj Jeho mŕtvola.
Nedivíme sa, že Mária stojí pred hrobom a plače. Veď pri hrobe milovaného a blízkeho človeka je nám vždy smutno. Hrob – to je pripomienka krehkosti a pominuteľnosti. Mária však v srdci cíti ešte hlbší smútok. To nie je iba smútok, ktorý prežívame pri pohrebe. To nie sú iba slzy nad stratou milovaného človeka. Máriina bolesť, to je bolesť ženy, ktorá kvôli Ježišovej smrti prežíva úplnú opustenosť Bohom a znova sa ocitá nad priepasťou. Nevráti sa nešťastie, z ktorého ju Ježiš tak predivne vyviedol? Nevráti sa tlupa démonov, ktorá ju mučila a ničila?
V svojom nešťastí sa Mária stretáva najprv s anjelmi. Tí sa pýtajú : Prečo plačeš? Vychádza najavo, že Mária oplakáva nielen Ježišovu smrť, ale aj stratu Jeho mŕtveho tela. Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili. Evanjelista Ján nám opisuje bolesť ženy, ktorá chce mať pre potešenie aspoň hrob s Ježišovým telom. Lenže Pán Boh to všetko zariadil inak. On tak miluje tento svet, Máriu, Petra, Jána ako aj každého z nás, že pre svoju cirkev pripravil niečo lepšie než kult uctievania mŕtveho Ježiša. Kresťania nestoja v dlhých zástupoch pred mauzóleom, aby sa poklonili Ježišovej zabalzamovanej mŕtvole. Kresťanská cirkev má živého Krista!
A tak sa Mária stretáva so vzkrieseným Pánom. Je síce pri nej, ale ona Ho v tej chvíli nepoznáva. Bratia a sestry, tak sa to môže stať aj pri nás. Hľadáme Božiu pomoc, nádej, ale keď sa k nám Pán Boh priblíži, nepoznávame Ho. Nevidíme Toho, koho hľadáme. Vďaka Bohu za to, že nám aj v takých chvíľach On sám pomáha, otvára nám oči i srdcia. Vďaka Mu za to, že nie sme odkázaní len na vlastnú intuíciu, múdrosť, či skúsenosť. Náš Pán sa nám dáva poznať ako ten, kto nás miluje, kto za nás umieral a zvíťazil nad hriechom, diablom i smrťou.
Vzkriesený Ježiš kladie Márii rovnakú otázku ako anjeli : „Prečo plačeš? Koho hľadáš?“ On dobre vie, prečo Mária plače. Vie dobre, koho hľadá. Napriek tomu sa pýta. Bratia a sestry, sú to otázky, ktoré nám majú pomôcť. V každej životnej situácii totiž potrebujeme porozumieť aj sami sebe. Z čoho vlastne pramení naša bolesť? S čím súvisí naše trápenie? Čo sme stratili? Čo hľadáme? No ani to Márii nepomáha. Bolesť ju natoľko ovládla, že jej bráni v tom, aby poznala milovaného Pána.
Rozuzlenie prichádza v jednom jedinom slove : Mária! Meno je kľúčom k ľudskému srdcu. Mária poznáva po hlase, po spôsobe oslovenia, že je to Pán. Odpovedá okamžite a dôverne : Rabbúni! Učiteľ! Zrazu vie celkom naisto, že Ježiš žije. Počuje svoje meno a pochybnosti sú preč. Milí priatelia, taká je Božia a Kristova láska. Dotýka sa nás takým spôsobom, že jej môžeme rozumieť a veriť. Dotýka sa nás osobne a láskavo. V tom je div Božieho konania, že Pán Ježiš pozná každého z nás po mene, pozná našu situáciu, bolesti i sklamania. Prihovára sa k nám tak, že v tom poznávame hlas svojho Boha a Pána.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi! Evanjelium o Božom víťazstve nad silami zlého a smrti i nám dnes znie do celkom odlišných životných situácií. Napriek tomu má rovnakú moc ako na začiatku. Boh mocou svojej milosti a mocou vzkriesenia chce aj v našom živote premáhať zlo, beznádej, strach alebo trápenie. Potrebuje od nás jediné : aby sme Mu celým srdcom dôverovali. Nuž a napokon : Keď poznáme vzkrieseného Krista, nemali by sme si to nechať len pre seba. Správu o Božom víťazstve totiž potrebujú počuť všetci. Je to predsa správa o možnosti nového začiatku, správa o nádeji, správa o prevahe milosti nad zlobou a nenávisťou. Vďaka Bohu za to! Amen.
Použité materiály : Bronislav Kaleta – Buh hovoří
