1. slávnosť Vianočná – svetlo sveta
Written by radovan on dec 24, 2018 in - No Comments
1. slávnosť Vianočná – 25. 12. 2018
„ … svetlo sveta …“
Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum, ten nech naplní vaše srdcia i vaše mysle v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi!
Jedným zo symbolov Vianoc je aj svetlo. Vianoce bez svetelnej výzdoby si celkom dobre nevieme ani predstaviť. Je nemálo tých, ktorí do týchto vecí sú ochotní investovať nemalé finančné prostriedky. Vianoce nám tak pripomína žiariaci Vianočný stromček, blikajúce farebné diódy v našich oknách, či na stromoch v našich záhradkách alebo na priečeliach našich domov. Vianoce nám už dlho predtým pripomínajú vyžiarené priestory hypermarketov, či vyzdobené ulice našich dedín a miest. Človeka to vtedy ani nejako nemrzí, že za všetku tú spálenú energiu bude treba nasledujúci mesiac aj zaplatiť. Na Vianoce jednoducho svetlo musí byť. Aj keby to bola len nejaká prskavka. Svetlo je neodmysliteľnou súčasťou týchto sviatkov, ktoré svätíme uprostred zimy, kedy je deň najkratší a vonku najdlhšie panuje tma.
Drahí priatelia, zrejme to nebude náhoda. Prvé Vianoce opísané v Písme svätom sú tiež úzko spojené so svetlom, a to nie hocakým. Keď sa rodí Boží Syn, nad Betlehemom akoby žiarilo celé nebo. Celý ten kraj je uprostred tmy zrazu osvetlený. Pastieri strážiaci si svoje stáda na stráňach neďaleko mesta majú jedinečnú možnosť zažiť túto akciu v celej jej kráse, vznešenosti a majestáte. Majú možnosť aspoň na chvíľku nazrieť do neba a začuť tú najradostnejšiu správu, akú človek kedy mohol počuť : Nebojte sa! Veď zvestujem vám veľkú radosť! Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.
Hneď na to sa na oblohe objavuje hviezda (kométa), ktorá tam dovtedy nebola. Svojou žiarou, svetlom upúta pozornosť troch astrológov z orientálnych krajín. Nuž a tí sa ňou nechávajú priviesť až na miesto, kde je ten nový narodený židovský Kráľ, aby v malom dieťati spoznali aj svojho osobného Vykupiteľa a Záchrancu.
Symbolika svetla a tmy je ináč na stránkach Písma svätého dosť obľúbenou. Tak ako tma sa stáva symbolom pre hriech, neposlušnosť, neveru a bezbožnosť človeka, je to symbol života bez vzťahu s Pánom Bohom, rovnako tak symbol večného zatratenia, odsúdenia a smrti – tak na druhej strane svetlo je symbolom života viery a poslušnosti voči Bohu. Je to symbol života a aktívneho vzťahu s Kristom. Je to symbol večného života v kráľovstve nebeskom.
Túto symboliku celkom určite poznal aj Pán Ježiš, keď o sebe prehlásil:
Ján 8, 12
… Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.
Ján 12, 46
Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa.
(Otčenáš …)
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v narodenom Pánovi, Ježišovi Kristovi!
Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. Ak by som si dovolil tieto slová voľne parafrázovať, potom by z úst Krista Pána mohli znieť i takto : Ja som sa preto narodil, preto som na seba vzal ľudské telo, stal sa človekom a prišiel na svet, aby ste si uvedomili, aká hrozná je tma hriechu a aké vzácne je svetlo, ktoré pre ľudstvo prichádza vo mne. Tma hriechu – to je úplná skaza človeka. Svetlo, ktorým som ja – to je záchrana, nový život a nádej.
Dnes sme aj my do Božieho chrámu prišli pod žiarou tohto veľkého svetla. Celkom symbolicky, tak, ako svetlo slnka ďaleko prevyšuje všetky naše pozemské umelé svetlá, tak svetlo Ježiša Krista, narodeného Spasiteľa sveta, žiari dnes po celom svete a zaháňa temnotu ľudskej zloby, ľudských slabostí, hriechov, neistej budúcnosti či obáv depresií.
Drahí bratia, milé sestry, ak Pán Ježiš volí na opis svojho pôsobenia práve symboliku svetla, potom je to veľmi vhodná voľba. Veď ak sa nad svetlom zamyslíme trocha globálnejšie, potom sa dopracujeme aj k takýmto uzáverom : Svetlo je jednou zo základných podmienok života. Bez svetla niet života. V prírode bez svetla nemôže prebiehať jedna pre život nevyhnutná chemická reakcia – fotosyntéza, pri ktorej vzniká kyslík. Človek ak sa ocitá dlho v stave bez svetla, vážne to vplýva na jeho celkový zdravotný stav, najmä na psychický. Je vedecky dokázané, že ľudia žijúci za polárnym kruhom trpia oveľa častejšie depresiami ako ostatní. Je tam rovnako tak oveľa vyššie percento samovrážd ako inde na svete. Na svetle sa človek správa ináč ako po tme. Na svetle si uvedomuje, že je viditeľný a pozorovateľný, a to vplýva na jeho konanie a správanie sa. Kde niet svetla, tam sa veľmi často radikálne mení i správania a konanie človeka. V svetle sa vie človek oveľa lepšie orientovať. No v tme sa zvyšuje pravdepodobnosť, že správny smer a orientáciu stratí.
Ak teda o sebe Pán Ježiš hovorí, že je svetlo sveta, tak na základe povedaného by sme mohli o Ňom povedať : Kristus je základnou podmienkou nášho tak časného ako i večného života. Ak žijeme na tejto zemi, je to tak len preto, lebo to tak chce On. A ak máme žiť naveky, potom je to tak len preto, lebo preto Pán Ježiš urobil všetko potrebné a večný život nám chce dať. On je obrazne povedané ten kyslík, ktorý každý z nás pre svoj život nevyhnutne potrebuje. Ináč sa zadusí a zahynie vo vlastnom hriechu.
Ak je Pán Ježiš svetlom, potom tento fakt pozitívne pôsobí aj na náš duchovný stav a duševné zdravie. Veriaci človek je pri ťažkých životných skúškach odolnejší. Pomáha mu nádej Božej pomoci a istota Božej blízkosti. Človek bez svetla Kristovho – teda bez nádeje a bez istoty tejto blízkosti sa dokáže veľmi rýchlo zlomiť a psychicky sa poddať.
Ak Pán Ježiš o sebe hovorí ako o svetle, potom to samozrejme pozitívne vplýva aj na moje správanie a konanie. Uvedomujem si, že aj keď ma možno nikto z ľudí nevidí a nepozoruje, jednému pohľadu celkom určite neujdem a neskryjem sa pred ním. A to tomu Božiemu. Jemu sa raz za všetko budem musieť zodpovedať.
Keď Kristus Pán o sebe hovorí, že je svetlom, potom to ovplyvňuje aj moju životnú orientáciu a hodnoty, ktoré žijem a presadzujem. Vo svetle, ktorým je On, viem akosi lepšie prekuknúť rôzne zvrátené materiálne i duchovné ponuky tohto sveta. Viem ich posúdiť ako nebezpečné pre môj život viery, odmietnuť ich a bojovať proti nim.
Nuž a napokon sa mi tlačí otázka : Prečo sa Pán Ježiš práve takto označuje? Prečo sa identifikuje práve so svetlom? Predpokladom toho, že sa Syn Boží označuje ako svetlo je tá skutočnosť, že ľudstvo sa nachádza v temnote. Je to temnota odlúčenosti od Boha. Je to temnota zatratenia. Temnota neschopnosti pomôcť si ako ľudia sami.
Bez Svetla sme stratení. Vďaka za to, že toto Svetlo prišlo do našej tmy. To Svetlo je Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja, ako Ho opisuje i prorok Izaiáš dávno predtým, než sa to stalo. Prajem ti, milý priateľ, aby si mal, čo najmenej výpadkov Svetla počas dnešného dňa aj v celom živote, a to na zmysle slov piesne, ktorá sa nachádza v našom Evanjelickom spevníku pod číslom 286 (v.1 a 5) : Svetlo sveta, osvieť ma, aby som sám seba poznal. Aj Teba, môjho Otca, ktorý ma za syna prijal, aby život môj v časnosti bol prípravou do večnosti. V Tvojom svetle, Pane, daj vidieť mi cieľ večnej slávy a poznávať pomáhaj, že šťastný je ctiteľ pravý, ktorý po večnosti túži, Bohu a nie hriechu slúži. Amen.
