1. sviatok Veľkonočný – Veľká premena
Written by radovan on apr 03, 2015 in - No Comments
1. sviatok Veľkonočný – 5. 4. 2015
„Veľká premena“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného Pána Ježiša Krista! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry vo vzkriesenom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Keď čítame veľkonočné príbehy, uvedomujeme si, že majú spoločnú jednu vec : žiaden nehovorí o tom, čo sa stalo s Ježišom! Od anjelov sa dozvedáme iba jedno, to podstatné : Vstal! Niet Ho tu! Neviem, či ste si práve túto skutočnosť niekedy všimli. Popravde, my sme skôr zvedaví, zaujíma nás, ako tá úžasná transformácia a premena s Ježišom prebehla. Ako sa to stalo, ako to bolo možné. Ako to Boh urobil. Nič z toho sa však nedozvedáme. Je a zostáva to pred nami skryté. Určite nie preto, žeby pred nami Boh chcel skrývať svoje stvoriteľské dielo a moc, ale preto, nakoľko by sme im aj tak svojim obmedzeným myslením neporozumeli. I keď veľkonočné evanjeliové príbehy nevysvetľujú ako nastala zmena Ježišovho statusu z mŕtveho na živý, predsa o niečom vypovedajú. Všetky hovoria o tom, čo sa stalo s ľuďmi, ktorí boli svedkami Jeho prázdneho hrobu alebo stretnutia s Ním. Vypočujme si v tejto chvíli jeden z nich!
J 20, 1 – 9
1 V prvý deň týždňa, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený. 2 Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili. 3 Peter a ten druhý učeník šli k hrobu. 4 Bežali obaja spolu, ibaže druhý učeník bežal rýchlejšie ako Peter, takže prišiel k hrobu prvý. 5 Keď sa nahol, videl tam ležať plachty, ale dnu nevošiel. 6 Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plachty 7 aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plachtami, ale zvinutá osobitne na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Videl a uveril. 9 Ešte totiž nerozumeli Písmu, že má vstať z mŕtvych. 10 Potom sa učeníci vrátili domov. (Otčenáš …)
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, drahí bratia, milé sestry!
Pozrime sa na náš príbeh! Zavčas ráno, hneď len čo vyšlo slnko, sa Ježišovi priatelia ponáhľajú k hrobu. Prvé boli ženy, ktoré Ho milovali. Mali so sebou plátno, olej a voňavky. Prichádzajú, aby Ho pochovali tak, ako sa patrilo, keďže Jeho prvé pochovanie bolo vykonané narýchlo kvôli začínajúcemu sabatu, sobotnému dňu židovského odpočinku, kedy boli takéto aktivity podľa Mojžišovho zákona, zakázané. Teraz to chcú dokončiť.
Peter a Ján prichádzajú až po ženách. Prichádzajú až vtedy, keď sa dozvedia novinu o prázdnom hrobe. Bežia veľmi rýchlo, tak rýchlo, ako len dokážu. Ján, pretože bol mladší, Petra predbehol. Čaká však na neho, aby vstúpil do hrobu ako prvý. Prv, než vstúpia do hrobu, sa doň, plní váhania, zahľadia. No všetci sú prekvapení! Veľmi prekvapení! Čakali zrejme všeličo! Ale toto nie! Počítali s hocičím, ale na toto myslieť im ani len nenapadlo!
Ako som už povedal, evanjeliové príbehy mlčia o tom, čo sa stalo s Ježišom. Nešpekulujme dnes preto ani my nad Božím tajomstvom a zázrakom! Veď tajomstvo a zázrak Božieho konania vyniknú a sú krásne predovšetkým vtedy, keď nad nimi nešpekulujeme, ale prijímame ich tak, ako sa stali – vierou, úžasom a pokorou. Evanjeliové príbehy síce mlčia o tom, čo sa stalo s Ježišom, no rozprávajú o tom, čo sa stalo s ich ďalšími aktérmi, keď uvideli prázdny hrob, keď sa im Ježiš zjavil po prvý raz, po druhý raz, v dome, vonku pri jazere, keď Ho videli kráčať po mori, jesť chlieb a pripravovať pre nich rybu. Prvá bola Mária Magdaléna, potom sa to stalo s ďalšími ženami, neskôr s Petrom a Jánom, potom s ostatnými a napokon s Tomášom. Niečo sa s nimi stalo. Chcete vedieť čo? Oni uverili.
Samozrejme, čosi sa stalo aj Ježišom. Veď práve to je to, čo kresťania oslavujú na Veľkú noc. O tom, že Ježiš vstal z mŕtvych, niet najmenších pochybností. Keby nás o tom nepresvedčil Jeho prázdny hrob, mali by sme aspoň veriť svedectvám anjelom. Tí sa objavujú pri všetkých prelomových udalostiach Ježišovho života. Oznamujú ľuďom Jeho narodenie : Nebojte sa! Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán! Oznamujú Jeho vzkriesenie : Vstal! Niet Ho tu! Ajhľa, miesto, kde Ho položili! Sú tiež prítomní pri Ježišovom vstúpení na nebo.
Milé sestry, drahí bratia, Ježiš premohol temnotu smrti a diabolské zlo hriechu. Toto je to, čo by sme mali v tento deň sláviť. To, čo sa stalo s Ježišom, je, samozrejme, najhlavnejšia vec. To je základ a vrchol. Avšak to, čo sa od nás žiada, aby sme na Veľkú noc oslavovali azda ešte viac než to, čo sa stalo s Ježišom, je to, čo sa stalo s ľuďmi okolo Neho, čo ich premohlo – to, čo by malo premôcť aj nás. Ženy, apoštolov a po nich nespočetné množstvo ľudí to tak veľmi premohlo, že ich život už nebol nikdy taký istý. Zmenilo im to život nadobro. A ako čas napredoval, bolo to stále silnejšie a silnejšie.
Bratia a sestry, veriaci ľudia aj dnes hovoria o svojich zážitkoch s Bohom. Veriaci človek je človek, ktorý osobne zažil Boha. No nie každý zážitok Boha je aj skutočným zážitkom Boha. Sú i falošné zážitky. Ktorý zážitok s Bohom je skutočný? Milí priatelia, zážitok s Bohom má tri charakteristické črty. Je vtedy skutočný, pokiaľ obstojí v troch testoch : teste času, teste reality a teste lásky.
Test času. Človek, ktorý zažil Boha a ktorého sa Boh dotkol, nebude už nikdy ten istý. To by pokladal za zradu Boha. Aj keď zmena na tomto človeku nemusí byť práve dramatická, dotyk Boha na ňom zanechá permanentný znak. Emócie síce prídu a odídu, ale zážitok ostáva. Nenápadne, ale pevne. A čím viac čas napreduje, tým to v ňom bude výraznejšie. Postupujúci čas ho bude v zážitku Boha iba utvrdzovať. Zážitok v ňom bude silnieť.
Test reality : Človek, ktorý sa stretol s Bohom, nebude cítiť nutkanie na útek zo sveta, kde by prežíval dotyk Boha v nejakej privátnej extáze. Takýto človek sa práveže bude chcieť zahĺbiť do sveta, do jeho krásy, do jeho hudby, poézie. Takýto človek však bude schopný ponoriť sa aj do hlbokého smútku ľudských sŕdc. Bude chcieť žiť vo svete. V tom, čo je jeho úlohou, čo sú jeho povinnosti. A vo všetkom tomto bude pod vplyvom zážitku Boha výkonnejší, vernejší, skutočnejší. Tak ako to hovorí cirkevný otec Ireneus : Slávou Boha je človek prekypujúci životom.
Test lásky. Človek, ktorého sa dotkol Boh, bude viac milovať. Bude totiž chcieť byť ako Boh, ktorého stretol. Bude sa Mu chcieť podobať v tom najpodstatnejšom, čo Boh má a čím je : v láske. Láska je predsa tým najväčším dôvodom, prečo Boh vstupuje do nášho života a prečo sa nás dotýka. Dar lásky je najväčším darom Ducha Svätého. I keď to, samozrejme, nie je ako plesnutie bičom. Človek občas v láske aj zlyháva, zaváha. Občas je aj neláskavý. No vždy keď sa od lásky vzďaľuje, mrzí ho to a chce sa k tomuto ideálu vracať.
Drahí bratia, milé sestry, keď si po vzkriesení všimneme apoštolov a ostatných, o ktorých píše Písmo, zistíme, že všetci prešli všetkými tromi testami : Boli zmenení, pretože šli a ohlasovali to, čo zažili. Už nikdy neboli tými istými. Vyšli z úkrytov a tešili sa z Božieho stvorenia. Milovali svet a ľudí v ňom. Chceli, aby aj svet miloval Boha. A konečne, tým, čo ich pohýnalo vpred, bola láska.
Ako je to s nami? Sme veľkonočnými ľuďmi? Sme ľuďmi, ktorí sú premenení pod vplyvom zážitku Boha a Jeho dotyku lásky? Každý z nás môže. Veď udalosť Veľkej noci je toho predpokladom pre každého jedného z nás. Amen.
Použité materiály : Milan Bubák – Dve vína
