1. sviatok Vianočný – Ako to bolo s Ježišom?
Written by radovan on dec 23, 2015 in - No Comments
1. sviatok Vianočný – 25. 12. 2015
„Ako to bolo s Ježišom?“
Milosť vám a pokoj od nášho narodeného Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Kedykoľvek sa v dejinách Izraela malo odohrať niečo prevratné a z Božej milosti sa otvorila nová kapitola dejín, je nám rozpovedaný príbeh o žene, ktorá navzdory svojej neplodnosti privedie na svet dieťa. Nuž a práve toto dieťa hrá potom kľúčovú rolu v Božích plánoch v danom dejinnom období. Neplodnej Sáre sa narodí Izák, z ktorého povstane izraelský národ. Skrze neho sa pravý Boh – Hospodin dá poznať svetu. Neplodnej vo vyššom veku sa narodí Samson, povestný silák, aby nastalo obdobie tzv. sudcov – mužov bojujúcich za slobodu Izraela, v čase ešte pred epochou kráľov. Neplodnej Anne sa neskôr narodí Samuel, budúci veľký prorok v Izraeli, ktorý pomaže prvého kráľa Izraela – Saula. Svojim spôsobom aj evanjelista Matúš kopíruje podobný scenár : keď sa teraz začína mesiášske obdobie, i jemu predchádza zázračné narodenie. Iba tak totiž môže Matúš vyjadriť, akú skúsenosť mali a majú ľudia s Ježišom, a síce, že Ho vnímali a vnímajú ako dar z neba … (Otčenáš)
Mt 1, 18 – 25
18 S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Skôr však, ako sa zišli, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. 19 Jej muž Jozef bol však spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť. 20 Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov. 22 Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka: 23 Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. 24 Keď Jozef precitol zo spánku, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 25 Nepoznal ju však, kým neporodila syna, ktorému dal meno Ježiš.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, drahí bratia a sestry, milí priatelia!
Tak ako tomu bolo na počiatku, keď sa Duch Boží vznášal nad vodami, tak aj teraz, na novom začiatku, mladú pannu v národe Izraelskom zatieni moc Božieho Ducha. Tým, kto splodí Ježiša, nebude Jozef, ale večný Boh. Ježiš, syn Abrahámov a Dávidov, bude rovnako tak Synom Božím. I keď to aj pre mnohých renomovaných teológov znie neuveriteľne, predsa sa dnes nechcem sústrediť na Ježišovo nadprirodzené počatie. Myslím totiž, že na nič neprídeme ani nič neobjavíme. Veď to nakoniec nie je nič iné iba potvrdenie toho, čo vyznávame v 1. článku Viery všeobecnej kresťanskej : Verím v Boha Otca, všemohúceho Stvoriteľa neba i zeme… Nie je to nič iné než potvrdenie biblického konštatovania, že … pre Boha nič nie je nemožné.
Áno, priatelia, ono to všetko znie veľmi krásne, majestátne a vznešene, ale evanjelista Matúš nás rýchlo prenáša do reality, ktorá až taká idylická nie je. Vyzerá to tak, že jedno manželstvo sa rozpadne. V podstate ešte ani poriadne nezačalo, a už sa na scéne rieši otázka, ako ho ukončiť bez zbytočného rozruchu. Bratia a sestry, zdá sa, akoby toto Matúšovo podanie o narodení v chudobe a poníženosti bolo omnoho reálnejšie a skutočnejšie než idylické, vianočné Lukášove jasličky, chlievik a betlehemskí pastieri dokopy.
Jozef je v Matúšovom evanjeliu charakterizovaný ako muž spravodlivý. I to je dôvod, prečo chce Máriu ušetriť pred verejnou hanbou a potupou, keď už ich vzťah skrachoval ešte skôr, než začal. Dnes sa pýtame : Čo to má spoločné so spravodlivosťou? Spravodlivé by možno bolo skôr na Máriin poklesok a hanbu verejne poukázať, a tak hriech odsúdiť. Dať nevernicu na pranier! No namiesto toho Jozef postupuje inak. Spravodlivé pre neho nie je hriešneho človeka odsúdiť a potrestať. Spravodlivé je pre neho preukázať milosrdenstvo. Jozef akoby vo svojom konaní kopíroval samotného Pána Boha. Jozef ako spravodlivý je milosrdný a dobrý. Chce celú intímnu záležitosť riešiť ohľaduplne a v tichosti.
Milí priatelia, ako veľa má ten slávny „idylický“ Vianočný príbeh spoločného s dnešnou dobou a s dnešnými rodinami? Zdá sa, že je to dnes v mnohých rodinách všetko iné, len nie idylka! Koľko nedorozumení, obvinení, nevery i hriechu je v našich rodinách? Koľko manželstiev, koľko rodín, koľko vzťahov skončí v podstate ešte skôr, než začali? Nuž a na druhej strane : Koľko málo Jozefovej spravodlivosti na spôsob milosrdenstva je medzi nami – ako manželmi, rodinnými príslušníkmi, priateľmi i ľuďmi vo všeobecnosti? Dnes je skôr tendencia tých druhých pošpiniť a vykričať to do celého sveta, len aby sme my vynikli ako tí lepší. Ako tí, ktorí nezlyhali! Čo je smutné je to, že takýto postup sa, žiaľ, udomácnil, i v našej drahej cirkvi! Nech teda jedno z poučení Vianoc je v tom, aby sme sa snažili za Jozefovou spravodlivosťou! Spravodlivosťou, ktorá neodsudzuje a netrestá, ale vie byť milosrdná!
Do celého skrachovaného Vianočného príbehu však vstupuje sen. Nuž a ten dáva všetkému nový rozmer a smerovanie. Objavuje sa riešenie, ktoré predtým ani Jozef ani Mária nevideli. Predsa však, je to riešenie, ktoré je na nich oboch. Zariadia sa podľa toho, čo sa im snívalo, alebo dajú radšej prednosť racionálnemu úsudku? Sen Jozefovi otvára oči, aby sa na realitu so svojou snúbenicou Máriou začal pozerať inak. V jednej chvíli všetko začína byť naruby.
Drahí priatelia, verme, že i do nášho života môže prísť riešenie našich problémov celkom zvláštnym, priam až nečakaným spôsobom! Niekedy asi treba viac veriť srdcu a emóciám než rozumu a logike! Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu! Nebojme sa ani my dôverovať Pánu Bohu a Jeho plánu pre nás, pre naše manželstvá, naše rodiny, naše vzťahy! Veľakrát je to totiž o našom strachu. Bojíme sa bojovať, bojíme sa ísť do rizika, a tak radšej všetko ukončíme ešte skôr než by sa to mohlo rozvinúť do svojej plnej krásy. Dnes nám všetkým teda zaznieva ono Vianočné : Neboj sa! Neboj sa zariskovať! Neboj sa Bohu dôverovať a spoľahnúť sa na Neho! Neboj sa pristúpiť na Jeho plán a riešenie!
Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov. 22 Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka: 23 Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. Evanjelista Matúš prvýkrát čitateľom svojho evanjelia ponúka prepojenie medzi udalosťami Ježišovho života a posolstvom starozmluvných prorokov. Zaznieva citát z Izaiášovho proroctva : Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel (Iz 7, 14).
Bratia a sestry, je to zvláštne, ale dieťa, ktoré sa má narodiť, bude mať nie jedno, ale rovno dve mená : Ježiš a Emanuel. I jedno i druhé pritom krásne opisuje podstatu Ježišovho života, pôsobenia i diela. Ježiš (Jošua, Józua) bolo v tej dobe veľmi rozšírené, takmer tuctové meno. Jeho význam je : Hospodin spasí, resp. Hospodin zachraňuje. Matúš to aj vyslovene pripomína : lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov. Toto meno nám súčasne pripomína iného Józuu, syna Núnovho, biblického nástupcu Mojžiša, ktorý voviedol Izraelcov do zeme zasľúbenej. Tým akoby sa chcelo povedať to, že to bude práve Ježiš, syn Márie, ktorý v Neho veriacich raz vovedie do zasľúbenej zeme života večného. On bude osloboditeľom a záchrancom svojho ľudu zo všetkej biedy, do ktorej sa dostal kvôli hriechu. On zachráni svoj ľud z otroctva, strachu a smrti.
Je tu aj druhé meno – Emanuel – ktoré znamená : Boh je s nami. Matúš nás tým všetkým akoby nútil, aby sme premýšľali nad tým, akým spôsobom jedno meno dopĺňa to druhé. Riešenie je asi takéto: To, že Boh zachraňuje, že aj dnes ponúka spásu, je dôkazom toho, že Emanuel = že Boh je s nami. Pomoc, ktorú možno od Boha čakať, spočíva v tom, že je blízko.
24 Keď Jozef precitol zo spánku, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 25 Nepoznal ju však, kým neporodila syna, ktorému dal meno Ježiš.
Spravodlivosť Jozefova, drahí priatelia, sa neprejavila len v jeho milosrdenstve, ale i v jeho poslušnosti voči hlasu, ktorý započul v sne. Jozef nielen začul, ale aj poslúchol. Svojim spôsobom zachránil rozpadajúce sa manželstvo. A pokiaľ to dotiahneme ešte ďalej : zachránil aj samotný Boží plán záchrany a spásy hriešneho ľudstva!!! Či to nie je úžasné, priatelia?! Človek pri tom všetkom od úžasu ani nedýcha! Pán Boh, ktorý mohol „lusknúť prstami“ a bolo by po hriechu a problémoch, radšej volí iný postup. Svojim spôsobom ide do nevídaného rizika. Chce, aby na spáse participovali aj tí, ktorí sa o ňu pripravili – teda ľudia. Veď vo viacerých momentoch spása sveta stojí takpovediac na vode, správnom rozhodnutí človeka. Najprv všetko spočíva na tom, ako sa k veci postaví Mária. Teraz všetko záleží od toho, ako sa k vzniknutej situácii postaví Jozef. Neskôr všetko spočíva od toho, či Jozef opäť uposlúchne sen a ujde s dieťatkom i s Máriou do Egypta pred besniacimi vojakmi kráľa Herodesa, aby malého Spasiteľa zachránil. A neskôr všetko záleží od toho, či sa z Egypta všetci vrátia.
Milí priatelia, prajem nám všetkým, aby sme v tom všetkom lesku a trblietaní, darčekoch a stromčekoch, ktoré sa s Vianocami spájajú, nezabudli na konkrétne ľudské príbehy, na správne rozhodnutia konkrétnych ľudí, vďaka ktorým môžeme sláviť Vianoce. Dnes ďakujeme Bohu za Jozefa. Je nám príkladom v tom, ako byť Vianočným človekom. Znamená to byť spravodlivým. To jest : vedieť prejaviť milosrdenstvo blížnemu a poslušnosťou reagovať na Boží hlas vo svojom živote. Nech nám v tom všetkým Pán Boh pomáha! Amen.
