1. sviatok Vianočný – Reakcie na evanjelium
Written by radovan on dec 18, 2013 in - No Comments
1.sviatok Vianočný – 25. 12. 2013
„Reakcie na evanjelium“
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v narodenom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Ak dovolíte, začal by som dnešnú sviatočnú kázeň trochu skepticky. Zdá sa mi, že pre mnohých kresťanov sú cirkevné sviatky, ktoré počas roka slávime a svätíme, len dávnou, zašlou, uzavretou udalosťou, ukončenou históriou. Niečím, čo sa nás dnes už bezprostredne nedotýka, nakoľko my žijeme v inej kultúre, v inej dobe, v iných problémoch a iných očakávaniach. Ak to takto vnímame, potom je to veľké nepochopenie všetkých významných kresťanských sviatkov, Vianoce nevynímajúc. Pravda je totiž taká, že udalosti v dejinách spásy, ktoré sa odohrali v konkrétnom historickom kontexte tohto sveta a ľudských dejín, na nás nielenže chcú, ale aj majú vplývať a pôsobiť i dnes. Sú to všetko udalosti, ktoré by sme fyzikálne mohli vyjadriť ako „Božiu akciu“. Nuž a tá si vyžaduje našu – ľudskú reakciu. Našu odpoveď viery. Nie ináč je tomu aj počas sviatkov Vianočných. Tuná nejde len o pripomenutie si Vianočného príbehu. Nejde len o pripomenutie si narodenia Syna Božieho. I keď samozrejme, toto je podstata a základ. Pri tebe i pre mne však ide ešte aj o niečo navyše : Čo si s novorodeným Synom Božím počneš ty? Čo si s Ním počnem ja? Ako s Ním naložíš ty? Ako s Ním naložím ja? Nájde v tebe a vo mne, v tvojom a mojom živote miesto, aby v nás mohol prebývať? Aká bude tvoja i moja, naša reakcia na Božiu akciu v podobe príchodu Božieho Syna v tele na tento svet?
Biblický text, ktorý nám dnes chce poslúžiť ako inšpirácia pre naše spoločné uvažovanie je v podstate klasické starocirkevné evanjelium dnešného sviatku a je pokračovaním včerajšieho Vianočného príbehu. Vianočný príbeh totiž musí mať svoje pokračovanie. Vianočný príbeh si žiada našu odpoveď a reakciu. Pozrime sa teda na to, ako na správu o narodení Spasiteľa sveta reagujú zainteresované postavy evanjelia! Z úcty naproti slovám Písma svätého, prosím, povstaňte a vypočujte si slávnostné evanjelium dnešného dňa, ako vám ho prečítam z :
Lk 2, 15 – 20
15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. (Otčenáš …)
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
To, od čoho sa dnes chceme odpichnúť, odraziť, to je predovšetkým oznámenie evanjelia anjelskými bytosťami. Evanjelium, dobrá správa, spočíva v tom, že narodený Ježiš je Spasiteľ, Kristus a Pán. Chór rytierstva nebeského, akýsi anjelský nebeský spevokol, dopĺňa toto evanjelium, túto konkrétnu dobrú správu, o nasledovný komentár: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! /ek. preklad : … pokoj ľuďom, ktorých On miluje./ Akoby tým chceli povedať : Boh si zaslúži slávu za to, čo pre ľudstvo robí. Iba keď ľudia budú viac sláviť, oslavovať Boha na výsostiach ako samých seba, iba vtedy nastane na zemi pokoj. Ten pokoj prichádza v narodenom betlehemskom dieťati. Prichádza z neba na túto zem. Je k dispozícii pre každého, pretože Boh miluje rovnako všetkých ľudí, všetky svoje deti.
Toto je teda evanjelium. Toto je bezpochyby dobrá správa. Aké reakcie však vyvolá pri ľuďoch, ktorí s ňou majú priamo do činenia. Do úvahy prichádzajú tri skupiny postáv : pastieri; všetci, čo to počuli a Mária
Pastieri – sú vôbec prví, ktorí túto úžasnú správu z neba určenú zemi a ľuďom na nej môžu od Božích poslov – anjelov počuť. Anjeli odchádzajú a pastieri sa rozhodnú konať. Zanechajú svoju prácu a idú až do Betlehema. Neostanú stáť v úžase zízajúc do neba ako Ježišovi učeníci po tom, ako ich Majster vstúpil do neba. Chopia sa aktivity. Ponáhľajú sa a nachádzajú Máriu, Jozefa a dieťatko. Hovoria (svedčia) o zážitku s anjelmi. A nakoniec sa vracajú k svojej práci, chváliac a oslavujúc Boha. Bratia a sestry, akú reakciu nám teda sprostredkujú jednoduchí pastieri?
Počuté Božie posolstvo vedie ku konaniu. Pastieri sa vydávajú na cestu, hľadajú v Betleheme ohláseného Spasiteľa a vydávajú o Ňom svedectvo. Následne ich počuté posolstvo anjelov vedie k oslave a radosti, takej istej, ako bola v nebesiach. Takto, milí priatelia, na príklade pastierov sme dnes i my pozvaní k podobnej reakcii. To, čo sa od nás očakáva nie je : pasivita, nedôvera, pochybnosti, ľahostajnosť, pohodlnosť, či lenivosť. Dnešná zvesť o narodenom Božom Synovi nás dnes pozýva práveže k aktivite. Vydajme sa teda na cestu, ktorá vedie najprv k nám samým a vo svetle narodenia Božieho Syna poznávajme to, akí sme! Čo všetko v našom živote nie je na oslavu Pána Boha! Vydajme sa však na cestu aj k nášmu blížnemu a odovzdajme mu svedectvo o narodenom Spasiteľovi, Kristovi a Pánovi! Hľadajme vo svojom živote deň čo deň narodeného Spasiteľa! Hľadajme Ho v každodennom stíšení, v Božom slove, v modlitbe, v spoločenstve rovnako veriacich, v cirkvi, vo sviatostiach i v daroch Ducha Svätého! Nuž a neostaňme len pri akejsi náboženskej eufórii! Vráťme sa do každodenného života, do našich prác, do našich rodín a príbytkov, a tam šírme radosť z toho, že máme nádej! Že máme Božiu lásku, odpustenie hriechov, Božiu milosť i prijatie! To všetko máme na dosah! Stačí sa toho len chopiť!
Je určite zaujímavé, že v súvislosti s konaním pastierov sa nikde nespomína viera. Dôraz je položený skôr na viditeľné prejavy: konanie, svedectvo a hlavne radosť. I to je pre nás dobrá škola. Nehovorme ani my v živote až príliš veľa o viere! Namiesto toho ju radšej žime a dosvedčujme ju pred ostatnými svojim konaním, svojim reakciami a postojmi!
Posledná vec, ktorú si s vami na pastieroch chcem všimnúť je tá skutočnosť, že kvôli zvesti anjelov boli pastieri ochotní zanechať svoje stáda – teda svoje živobytie, svoje sociálne istoty, svoju existenciu. Mali tú odvahu podstúpiť aj riziko, všetko nechať tak a ísť si preveriť, čo je to všetko pravda. Niekto raz povedal, že ak nás viera nestojí nič, potom nestojí za nič. Správa evanjelia, bratia a sestry, je nielenže dobrá, ale aj naliehavá. Neznesie odklad. Naučme sa preto okrem toho, čo som už doteraz povedal od pastierov ešte aj to jedno : Buďme tak rozhodní ako aj oni! Poďme kvôli Kristovi aj do rizika! Ak nie sme pre Krista ochotní zanechať aj to, čo je pre nás vskutku dôležité, áno, aj samotnú existenciu a život, potom nie sme Krista hodní. Veď tak to napokon učí aj samotný Ježiš : „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.
Ďalšiu skupinu osôb z prečítaných slov evanjelia tvoria všetci, ktorí to počuli. Zdá sa, že návštevy pastierov pri malom dieťati, Márii a Jozefovi sa zúčastnili ešte aj ďalší ľudia. Avšak o ich identite sa nič viac nedozvedáme. Ich reakcia: divili sa tomu, čo hovorili pastieri znamená len toľko, že zatiaľ ešte ničomu neporozumeli a nič nechápu. Napriek tomu, že evanjelista Lukáš o tejto skupine nič viac nehovorí, predsa len sa niečomu smieme priučiť aj od nich : Mnohí ľudia počujú evanjelium, ale môžu ostať len pri tom, že sa budú diviť, nadchýňať, špekulovať a pod. No nikdy nezariskujú ako pastieri a nezačnú konať. Nikdy ich udivenie neprejde do oslavy a neskončí v nebeskej radosti. Bratia a sestry, to je nebezpečenstvo, v ktorom sa ocitajú mnohí aj v dnešnej dobe. My sa dokážeme ešte nadchnúť z narodenia Syna Božieho tak na tri dni. Ale to nám mnohým asi tak aj stačí. Pokiaľ to s Kristom Pánom „neriskneš“, neskúsiš to s Ním naozaj, potom si naozaj nič nepochopil. Ostal si len na úrovni toho, kto sa diví. Divné však je, že nič viac sa už pri tebe nedeje. A preto, milí priatelia, poďme k aktivite, hľadajme, nachádzajme, oslavujme a radujme sa už tu na zemi nebeskou radosťou z príchodu Syna Božieho!
Posledná postava, ktorú si evanjelista Lukáš všíma viac, je Ježišova matka – Mária. Mária si počuté svedectvo pastierov zachovala v srdci a rozvažovala a premýšľala o tom v srdci. My by sme dnes povedali, že o tom uvažovala v mysli. Treba však vedieť, že pre starovekého človeka bolo centrom uvažovania práve srdce. Srdce bolo centrom bytia, života, existencie. Uvažovať o niečom v srdci potom znamená, rozmýšľať o niečom celou svojou bytosťou a existenciou. Nie je to len tak, že mi nejaká myšlienka letmo preletí hlavou a hneď je aj preč. Nie! Božia akcia v podobe zoslania Syna na tento svet si vyžaduje nielen letmý okamih. Do toho človek musí vložiť a vkladať seba samého. Vkladať počas celého roka, nielen zopár krát do roka.
Drahí bratia, milé sestry, prečítaná biblická stať evanjelia sa končí poukázaním na radosť a oslavu, ktoré narodenie Ježiša v pastieroch i v Márii a Jozefovi vyvolali. Oslava a radosť sú vskutku náležitou a žiadanou reakciou na evanjelium. Avšak nesmieme ostať len pri povrchnom veselení sa. Na pastieroch, na Márii i na Jozefovi pozorujeme exitenciálnu zmenu – zmenu srdca. Nuž a tá je nutnosťou pri nás všetkých. Práve táto existenciálna premena je najlepšou reakciou na Vianočnú betlehemskú udalosť. K nej sme aj v tomto roku pozvaní. Vy i ja! Amen.
Použité materiály : Kázňová prípravka Dr. Adriána Kaciána
