10. po sv. Trojici (Kajúca) – L´šaná habbá birušalajim
Written by radovan on júl 30, 2024 in - No Comments
- po sv. Trojici – 4.8.2024
„… L´šaná habbá birušalajim – Na ďalší rok v Jeruzaleme …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Zachariáš 8, 20 – 23
20 Takto hovorí Hospodin zástupov: „Ešte prídu národy a obyvatelia veľkých miest 21 a obyvatelia jedného mesta pôjdu do druhého a povedia: ‚Poďme, vyberme sa uzmieriť Hospodinovu tvár a hľadať Hospodina zástupov; pôjdem aj ja!‘ 22 Pôjdu mnohí ľudia a mocné národy hľadať Hospodina zástupov do Jeruzalema a uzmieriť Hospodinovu tvár.“ 23 Takto hovorí Hospodin zástupov: „V tých dňoch sa chopí desať mužov z národov všetkých jazykov obruby odevu judského muža, pevne ho uchopia a povedia: ‚Chceme ísť s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh.‘“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V dnešnú 10. nedeľu po sv. Trojici, ktorú zvykneme nazývať aj ako nedeľu „kajúcu“, sme zvyknutí hľadieť na Jeruzalem ako na mesto dobyté Rimanmi v roku 70 n.l. – presne tak ako to predpovedal aj samotný Pán Ježiš, keď svojim učeníkom povedal: Amen, hovorím vám, že tu neostane kameň na kameni, všetko bude zničené (Mt 24,2). Alebo tiež na inom mieste: 41 Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním 42 a povedal: „Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami. 43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. 44 Zrovnajú ťa so zemou a s tebou aj tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia (L 19, 41 – 44).
Máme akúsi vnútornú tendenciu neľutovať toto mesto ani jeho židovských obyvateľov. Veď Židia žijúci v ňom zavrhli Spasiteľa – Božieho Syna. Toto je inak stále bežný, klasický model uvažovania. Uvažujeme asi takto: Sami si za to mohli. Sami si za to môžu. Tak im treba. Dostali len to, čo si zaslúžili. Predsa len! Dovolím si povedať, že to asi nie je celkom správne a šťastné uvažovanie. Veď pravda je taká, že na likvidácii Krista participovali nielen Židia, ale aj Rimania ako predstavitelia pohanského sveta. Teda aj nás. Dnes, paradoxne, na Kajúcu nedeľu, kedy si kresťanská cirkev pripomína zničenie mesta Jeruzalem, sa ja vo svojom príhovore chce sústrediť skôr na Jeruzalem, ktorý ešte, takpovediac, nepovedal posledné slovo. Chcem sa sústrediť na Jeruzalem, s ktorým má Hospodin ešte svoje plány. Nuž a prostredníctvom tohto pozemského Jeruzalema sa chceme presunúť ešte ďalej. A síce: do Jeruzalema nebeského, do Jeruzalema večného – tak ako nám o ňom píše autor poslednej biblickej knihy – Zjavenie Jána.
„L´šaná habbá birušalajim“ – Na ďalší rok v Jeruzaleme. Takto sa voľakedy zdravili ortodoxní Židia žijúci vo východnej Európe. Týmto pozdravom v podstate deklarovali svoju túžbu po zemi svojich otcov. Ich srdce bilo pre Jeruzalem. Dúfali a verili, že práve tam sú k Bohu bližšie. Dnes ich vídavame pri tzv. Múre nárekov, ktorý ako jediný sa zachoval zo zničeného Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme. Vrúcne sa pri ňom modlia a svoje modlitebné lístočky vkladajú do škár, do štrbín spomínaného múra nárekov. Tak či onak: je to miesto navštevované turistami z celého sveta. Títo prichádzajú ako návštevníci a turisti do tohto svätého mesta, ktorého preklad z hebrejčiny – „Jerušalajim“ – znamená: „mesto pokoja“. Prichádzajú, aby tu hľadali a našli Boha. Otázka je, či sa to aj všetkým podarí. Drahí priatelia! Hospodin Izraelcom zasľúbil: Keď ma budete hľadať z celého srdca, dám sa vám nájsť. Tento prísľub platí aj pre nás dnes. Kde však možno nájsť Boha skutočne?
Prorok Zachariáš vo svojej vízii píše o Jeruzaleme ako o strede sveta, pretože v ňom sídli samotný Boh. Stredoveká kresťanská cirkev nie náhodou pokladala toto mesto za stred zeme ako takej. I keď vieme, že po geografickej stránke je to nezmysel, predsa len kresťanská cirkev takýmto spôsobom chcela vyjadriť jedinečnosť a význam tohto mesta, ktoré zohráva významnú rolu nielen v samotnom judaizme – židovstve, ale tiež v kresťanstve a napokon aj v islame. Aj preto sa v stredoveku odohrávali mnohé boje o to, kto bude mať nad týmto mestom nadvládu, dominanciu – či kresťania alebo moslimovia. Tie boje poznáme pod názvom „križiacke výpravy“. Áno, dnes je na mieste pýtať sa, či prelievanie krvi v mene Krista, Syna Božieho, bolo naozaj to, čo od svojich nasledovníkov žiadal Ježiš. Ani nie. Tak či onak: zrejme nie je až tak dôležité, či je Jeruzalem rozdelený na nejaký sektor židovský, kresťanský a moslimský – niečo podobné ako voľakedy Berlín. Oveľa podstatnejšie zrejme bude, aby každý z nás mal Jeruzalem vo svojom srdci. To znamená, aby každý z nás mal pokoj a zmierenie s Bohom vo svojom živote. A to znamená: každý z nás aby bol chrámom, v srdci a mysli ktorého prebýva a vládne Boh.
Vo vízii proroka Zachariáša sa Hospodinovi nemôže rovnať žiaden iný Boh a pohania to skôr či neskôr spoznajú. Budú prichádzať do Jeruzalema, aby si tam uzmierili Boha. Podľa iných prekladov, aby hľadali Jeho priazeň, resp. aby si udobrili Jeho tvár. Alebo tiež: pokorne sa modliť pred tvárou Hospodinovou a hľadať Hospodina Zástupov! Rozhnevaný Boh je totiž Bohom vzdialeným, nedosiahnuteľným. Na druhej strane Boh zmierený s človekom je na dosah. Skláňa sa k svojim vyvoleným a býva uprostred nich.
Bratia a sestry! Je vskutku priam až prekvapujúce, aký postoj k tomuto všetkému zaujme samotný prorok, ktorý o tomto pojednáva a píše: Poďme, vyberme sa uzmieriť Hospodinovu tvár a hľadať Hospodina zástupov. Jeho reakcia na jeho vlastné proroctvo je v slovách: pôjdem aj ja! Možno nás na tomto mieste prekvapuje jednotné číslo. Ale je to pochopiteľné. Veď konečné rozhodnutie môže urobiť iba každý sám za seba, osobne.
Pôjdem aj ja! – dnes síce nie priamo do Jeruzalema, niekam k múru nárekov. Stačí, aby si dnes prišiel k tomuto oltáru a prijal ten najvzácnejší pokrm a nápoj – telo a krv nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Aj toto rozhodnutie je dnes len a len na tebe. Tak ako aj na spovedné otázky bude každý jeden z nás odpovedať sám za seba. Tak ako napokon raz každý z nás sám za seba bude stáť aj pred Pánom Bohom, najvyšším Sudcom. No my veríme, že pre zásluhy Krista Ježiša a pre našu vieru v Neho sa s Ním stretneme nielen ako s našim Sudcom, ale predovšetkým ako s našim Vykupiteľom, Spasiteľom, Záchrancom a nebeským Otcom.
Kde teda možno nájsť Boha skutočne? To je otázka, ktorá už v kázni bola nastolená, ale zatiaľ sme si na ňu ešte nedali načisto uspokojujúcu odpoveď. Pán Ježiš hovorí: Spása je zo Židov. Ježiš rovnako tak vzišiel zo židovského národa, ako od Boha poslaný Spasiteľ všetkých ľudí. On je ten Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta – presne tak ako Ho identifikuje a označuje aj Ján Krstiteľ. To znamená: pri Ňom a v Ňom nachádzame Boha. Veď On sám o sebe hovorí: Ja a Otec sme jedno. Je to On, Ježiš Kristus, kto nás zmieril s Bohom. Svoj život obetoval na kríži za nás. Vždy keď si čítame Božie slovo, nachádzame Krista, a tým nachádzame aj Boha. V tejto viere v Boha je nám súčasne darovaný pokoj, ktorý nám nemôže dať nikto z ľudí. Nuž a tento pokoj je viac ako všetko šťastie tohto sveta. Tento pokoj nemusíš hľadať až vo vzdialenom Jeruzaleme – ako v meste pokoja, v ktorom sa, akoby až paradoxne, odohralo množstvo teroristických útokov a ja osobne si nemyslím, že je viac pokojnejším a bezpečnejším miestom na život ako hociktoré iné mesto na tejto zemi. V každom prípade: Tento pokoj dnes môžeš zažiť vo sviatosti Večere Pánovej. Pokoj, ktorý spočíva v tom, že sme s Bohom zmierení. Pokoj v tom, že je nám odpustené. Pokoj v tom, že Boh sa na nás nehnevá, ale prijíma nás nanovo za svojich synov, za svoje dcéry, za svoje dietky.
Drahí bratia, milé sestry! Dnes, aby sme našli Boha a boli Mu blízko, nemusíme podnikať nejakú púť do Jeruzalema. I keď, samozrejme, nikto nám v tom ani nebráni Ako kresťania však hľadíme omnoho ďalej. A síce: do toho Jeruzalema nebeského, kde Boha uvidíme tvárou v tvár. Tam očakávame večný pokoj v nepominuteľnej radosti. Táto skutočnosť, táto istota nech dnes mocne teší naše srdcia a nech nás zmocňuje k tomu, aby sme túto dobrú správu evanjelia ďalej šírili! Amen.
Nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si svojho Syna Ježiša Krista poslal ako Spasiteľa všetkých národov. Pomôž, prosíme, aby čím viacerí túto spásu hľadali a pri Tebe aj pokoj nachádzali. Amen.
