10. po sv. Trojici – Ty si ten muž!!!
Written by radovan on aug 10, 2020 in - No Comments
- sv. Trojici (Kajúca nedeľa) – 16.8.2020
„… ty si ten muž! …“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
2 Samuelova 12,1- 10.13- 15a
1 Hospodin poslal Nátana k Dávidovi. Keď prišiel k nemu, povedal: V istom meste boli dvaja mužovia; jeden bol bohatý, druhý bol chudobný. 2 Bohatý mal veľmi mnoho oviec a dobytka. 3 Chudobný však nemal nič, iba jedinú malú ovečku, ktorú si kúpil; choval ju a vyrástla pri ňom s jeho deťmi. Jedávala z jeho skyvy chleba, píjavala z jeho pohára a spávala v jeho lone, akoby mu bola dcérou. 4 K bohatému človeku prišiel pocestný; ale ľúto mu bolo vziať zo svojich oviec alebo zo svojho dobytka, aby niečo pripravil pocestnému, ktorý prišiel k nemu, ale vzal ovečku chudobného človeka, a tú pripravil mužovi, ktorý prišiel k nemu. 5 Vtedy Dávid náramne vzbĺkol hnevom proti tomu mužovi a povedal Nátanovi: Akože žije Hospodin, muž, ktorý to urobil, zasluhuje smrť! 6 Ovečku nahradí štvornásobne, pretože to spáchal a nemal zľutovania. 7 Nato Nátan povedal: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej! 8 Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela a Júdu, a ak by ti to bolo bývalo málo, bol by som ti to alebo ono pridal. 9 Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil si sa toho, čo sa Jemu nepáči? Uriáša Chetejského si zabil mečom, jeho manželku si si vzal za ženu a jeho samého si zavraždil mečom Ammóncov. 10 Preto sa teraz meč nikdy nevzdiali od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Uriáša Chetejského, aby ti bola ženou. 13 Vtedy Dávid povedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi! Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin tiež sňal tvoj hriech, nezomrieš. 14 Ale keďže si týmto zavdal Hospodinovým nepriateľom príčinu rúhať sa, syn, ktorý sa ti narodil, musí zomrieť. 15 Potom Nátan odišiel domov.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Pre mňa osobne jeden z najsilnejších príbehov Starej zmluvy. To, čo sme počuli, sa dá nazvať len jediným spôsobom: Usvedčený v priamom prenose. V krátkosti povedané: Prorok Nátan vysvetľuje kráľovi Dávidovi príbeh. Bohatý muž má mnoho oviec a dobytka. Na druhej strane chudobný muž má iba jedinú maličkú ovečku. Keď k tomu bohatému príde návšteva, nedá zarezať jednu zo svojich mnohých oviec, aby pre hostí pripravil pokrm. Naopak! Ulakomí sa na jedinú ovečku toho chudáka. Takéto podlé správanie bohatého muža kráľa Dávida doslova dvihne z kráľovského stolca a vynáša nad ním ostrý rozsudok: Akože žije Hospodin, muž, ktorý to urobil, zasluhuje smrť! Pritom si však Dávid neuvedomuje, že takto vlastne vynáša súdny výrok – rozsudok sám nad sebou.
A tak mu prorok Nátan adresuje azda jedno z najzdrvujúcejších posolstiev v živote: Ty si ten muž! Áno, Dávid bol ako kráľ bohatý muž. Presne ako ten boháč z Nátanovho príbehu. Hospodin mu ústami proroka odkazuje a pripomína: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej! 8 Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela a Júdu, a ak by ti to bolo bývalo málo, bol by som ti to alebo ono pridal. No Dávid, presne ako ten boháč z príbehu, sa ulakomil na jedinú ovečku svojho chudobného suseda, obrazne povedané. Bola ňou Batšeba, žena Uriáša Chetejského, vojaka Izraelskej armády. Dávid mohol mať toľko žien, koľko chcel. No on sa doslova ulakomil na manželku svojho suseda. A keď Batšeba otehotnela, podnikol všetko preto, aby hriech smilstva, ktorého sa dopustil, nevyšiel na svetlo. Uriáša dal nasadiť do prvej bojovej línie, kde je najvyššie riziko straty života. Čo sa napokon aj stalo. Následne si vdovu po Uriášovi, Batšebu, skoro vzal za svoju manželku, aby zakamufloval jej tehotenstvo a zlegalizoval dieťa, ktoré sa malo narodiť z hriechu smilstva. Tým sa však Dávid dopustil vraždy. Uriáš síce nezomrel priamo Dávidovou rukou, avšak Dávid všetko zariadil tak, aby manžel Batšeby v boji padol. A tak mu prorok Nátan adresuje slová: 9 Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil si sa toho, čo sa Jemu nepáči? Uriáša Chetejského si zabil mečom, jeho manželku si si vzal za ženu a jeho samého si zavraždil mečom Ammóncov.
Ba dokonca pokračuje. A tak si kráľ Dávid musí vypočuť tvrdý verdikt. Kráľ – nekráľ, i on sa za svoj život a svoje činy musí zodpovedať Pánu Bohu: keďže si týmto zavdal Hospodinovým nepriateľom príčinu rúhať sa, syn, ktorý sa ti narodil, musí zomrieť … Podlý skutok, ktorý Dávid vykonal, by zrejme bolo možné zamaskovať pred svetom a pred ľuďmi. Pred ľuďmi sa totiž dá hocičo zatajiť a ukryť. Nie však pred Hospodinom, ktorý vidí všetko a pred zrakom ktorého sa nedá uniknúť.
Drahí priatelia, dejiny stále dookola potvrdzujú jednu múdrosť: peniaze a moc kazia charakter. Zdá sa, že i kráľ Dávid postupom času stratil citlivosť voči vlastnému hriechu. Vôbec si totiž neuvedomil, že tým ničomníkom z Nátanovho príbehu je on sám. Áno, sestry a bratia. Mnohokrát je to tak: kritizujeme svojich priateľov, príbuzných či spolupracovníkov a je nám zaťažko prijať ich takých akí sú. Ich chyby sú pre nás tŕňom v oku. Ale že často robíme to isté, ba možno ešte horšie, to už nevidíme. Chceli by sme zmeniť všetkých naokolo, ale voči svojim vlastným chybám sme slepí.
Bratia a sestry, my sami sme neraz pohoršení, keď vidíme nespravodlivosť vo svete a podlé správanie sa druhých ľudí. Podobne ako kráľ Dávid. Ako to však súčasne vyzerá s našou vlastnou vinou a hriechom? Ako to vyzerá s našou láskou voči Bohu a voči druhým ľuďom? Nie sme náhodou my sami veľkými a podlými dlžníkmi lásky? Neboli by sme aj my sami radi, keby sa na náš dlh lásky zabudlo? Radšej sa preto snaž druhých pochopiť a byť citlivým k poznávaniu svojich vlastných chýb! Možno sa ti potom otvoria oči a zistíš, že máš na sebe presne tú istú chybu, za ktorú si druhých odsudzoval.
V každom prípade pred Bohom nemožno nič zatutlať ani vytesniť. Nie! Dnešnou 10. nedeľou po sv. Trojici, ktorú v rámci cirkevnej tradície nazývame ako „Kajúcu nedeľu“, Boh i nás vedie k zodpovednosti. K zodpovednosti tak za naše myšlienky, slová ako aj skutky. A preto, tak ako voľakedy dávno skrze slová proroka Nátana kráľovi zaznelo ono obviňujúce konštatovanie: Ty si ten muž – tak dnes rovnaké obvinenie zaznieva tebe i mne, milá sestra, drahý brat: Ty si ten muž! Ty si tá žena!
My dnes vieme, milí priatelia, že po tejto udalosti kráľ Dávid napísal 51 žalm. V ňom akoby nám dal nahliadnuť do svojho vnútra. Škoda len, že aj pred tým neuvažoval ako sa na kráľa patrí. Keby totiž Dávid bol tušil, čo všetko ho čaká, možno by si bol chvíľkový pôžitok odoprel. Hrozby vyslovené prorokom Nátanom sa totiž splnili. Pretože Dávid dal zavraždiť Uriáša a ukradol mu jeho manželku, v jeho vlastnej rodine došlo k niekoľkým vraždám. Jeho syn sa proti nemu vzbúril a pred zrakmi verejnosti sa vyspal s jeho ženami. Takisto dieťa, ktoré sa narodilo Batšebe, zomrelo. A preto, drahý priateľ, nezabúdaj, že tvoje činy majú omnoho ďalekosiahlejšie účinky ako to ty sám dokážeš predvídať. Preto nám Boh dal zákony, aby nás pred hriechom a jeho následkami ochránil.
Predsa len, milý priateľ. Nech už sa kvôli svojmu hriechu cítiš akokoľvek biedne, nech už je tvoj hriech akokoľvek vážny, vždy je tu nádej. Vždy môžeš svoje srdce otvoriť pred Hospodinom a prosiť Ho o odpustenie ako Dávid. Dávid neskôr napísal aj iný žalm, ktorý je zaradený pod číslom 32, v ktorom sa raduje z toho, že mu Hospodin odpustil.
V každom prípade, odpustenie je jedna vec, následky hriechu a reakcia, ktorú hriech vyvolá, je vec druhá. A na to, prosím, nezabúdajme! Čo tým chcem povedať? Dávid činil pokánie, ale dieťa nakoniec predsa len zomrelo. Dávid ani svojim pokáním a ľútosťou už nemohol zvrátiť všetky dôsledky svojho hriechu. Už nevedel zastaviť negatívnu reakciu, ktorú rozpútal. Ľútosť nad zlým činom je síce potrebná a dôležitá pre samotné odpustenie, ale veľakrát nenapraví všetko. Keď nám Boh odpustí a obnoví náš vzťah so sebou, neznamená to vždy, že všetko sa vráti do pôvodného stavu, ako keby sa nič nestalo. Ani Boh sa nemôže tváriť, že sa nič nestalo, keď sa stalo. No môže urobiť jedno a On to aj robí: Už to viac nepripomína a nepoužije to ako argument či dôkaz proti nám. A preto pamätajme: Tak ako Boh odpustil Dávidovi hriech po tom ako činil pokánie, tak ho ochotne odpustí i nám dnes, pokiaľ budeme činiť pokánie. No tak ako Boh pri Dávidovi neodstránil negatívne následky hriechu, tak ich neodstráni ani pri nás. Stále totiž platí biblická pravda: Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Resp. ľudová múdrosť: Božie mlyny melú pomaly, ale isto …
… Ty si ten muž! Ty si tá žena! Áno, bratia a sestry! S tým nič nenarobíme. Stojíme pred Bohom ako dlžníci. Naše hriechy sú našimi dlhmi pred Bohom. Táto naša dlžoba deň čo deň narastá. Áno, my sme tí muži! My sme tie ženy! My sme tí dlžníci! Tak o tom spievame aj v pôstnej piesni 89 v našom Evanjelickom spevníku: My sme tí hriešnici, veľkí dlžníci. Ty si však, Pane náš, zaplatil za nás. Nie striebrom nie zlatom, ale krvou svätou, čo nás očistila, hriechov zbavila. (ES 89,3).
Drahý priateľ, pokiaľ si v stave toto vyznať pred Bohom a uznať svoje zlyhanie, potom i ty môžeš prosiť ako colník v evanjeliovom príbehu: Bože, buď milostivý mne, hriešnemu! Nuž a potom budeš môcť aj ty zažiť niečo úžasné: ospravedlnenie hriešnika z milosti pre zásluhy Krista a vieru v Neho. Iba viera v Krista a Jeho dielo zmierenia ťa totiž v Božích očiach robí spravodlivým, Ním milovaným. Tvoje hriechy sú odpustené. Amen.
