11. po sv. Trojici – vidíš túto ženu?
Written by radovan on aug 27, 2019 in - No Comments
11. po sv. Trojici – 1.9.2019
„… vidíš túto ženu? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 7, 36 – 50
36 Jeden z farizejov ho pozval, aby s ním jedol. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. 37 V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom. 38 S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.“ 40 Ježiš mu povedal: „Šimon, chcem ti niečo povedať.“ On mu odpovedal: „Učiteľ, povedz.“ 41 „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ 43 „Myslím si,“ odpovedal Šimon, „že ten, ktorému odpustil viac.“ Ježiš odpovedal: „Správne si povedal.“ 44 Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. 45 Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. 46 Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. 47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.“ 48 A jej povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“ 49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ 50 On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Poznáme tie situácie, tie momenty, keď sa napätie vo vzduchu dá priam krájať. Myslím, že svedkami niečoho podobného sme aj dnes pri počutí kázňového evanjeliového textu. Izba je v jednej chvíli naplnená vôňou oleja, ktorým žena natiera Ježišove nohy. „Ale veď to je celé zle!“ – domnieva sa mužské osadenstvo. Táto žena s vykričanou povesťou v danej chvíli na celej čiare porušuje zaužívané normy správania! Jednak bez pozvania vstupuje do mužskej spoločnosti, dokonca do domu farizeja. Jednak jej povesť je pošramotená. Čítame o nej ako o hriešnici. Zrejme sa venovala tzv. najstaršiemu remeslu. Tým, čo robí, veľmi ľahko môže zdiskreditovať Ježiša a Jeho povesť ako aj Jeho dobrý morálny profil ako učiteľa. Tým, čo robí, znečisťuje dom samotného farizeja! To, čo táto žena robí, patrí skôr do sveta intimity, ale nie sem! Toto je celé zle! …
Šimon ako Ježišov hostiteľ a spolu s ním ďalší farizeji a prítomní sú pohoršení z toho, čo sa to pred ich očami deje. Sú pohoršení z tej ženy : „Čo si to táto dovoľuje?“ A snáď sú pohoršení aj zo samotného Ježiša : „Toto má byť prorok? Keby tento bol prorok, nedovolil by takejto žene, aby robila to, čo robí!“ Žiaden farizej by totiž neudržiaval kontakt s hriešnym človekom. Šimon si je istý, že rovnako tak by sa zachoval aj skutočný prorok. Kontakt s takýmto človekom podľa vtedajších náboženských predstáv totiž predstavoval náboženské – kultické znečistenie. Nakoľko Ježiš túto ženu neodohnal, Šimon uvažuje asi takto : Tento buď nevie, čo je to za ženu. Alebo to vie, ale je mu to jedno. Tak či onak : v Šimonových očiach Ježiš nie je pravý prorok …
Bratia a sestry, po našom by sme povedali, že to začína byť pekne „husté“. Napätie v tej izbičke už snáď nemôže byť ani väčšie. Ježiš to vie. Dobré pozná myšlienky tzv. zbožných, lepších, oddelených Izraela (farizej = oddelený). A tak upriami svoj zrak na svojho hostiteľa Šimona a pýta sa : Vidíš túto ženu? – a ukáže na ňu. Akoby aj nie? Veď po tom, čo predviedla, na ňu teraz zízajú všetci! Jej správanie je dozaista nedôstojné, nevhodné a pohoršujúce. A ešte k tomu sa to deje na takomto mieste! V dome váženého farizeji, medzi spoločensky významnými ľuďmi a Ježišom! Teda v mužskej spoločnosti, do ktorej si hocaká žena nemohla dovoliť len tak nabehnúť. Tobôž nie žena s takouto povesťou! Ako jej len niečo také mohlo napadnúť? Ako len niečo také mohla urobiť? Veď je to príliš intímne : zvlažiť Ježišove nohy slzami a potom Mu ich osušiť vlasmi. A nakoniec ich ešte potrieť drahým olejom …
Vidíš túto ženu? – pýta sa Ježiš farizeja Šimona. Aj keď nie je pozvaná, napriek všetkým konvenciám vstupuje do domu a kľaká Ježišovi pri nohách. V tých časoch bolo zvykom, že hostia počas stolovania ležali na pohovkách. Ľavou rukou sa podopierali a pravou si brali zo stola. Nohy pritom mali natiahnuté za sebou smerom od stola. Žena takto mohla Ježišove nohy ľahko pomazať bez toho, aby musela ísť až k samotnému stolu. Je azda dobré vedieť, že keď spolu jedli vysokí hodnostári alebo spoločensky vysoko postavení ľudia, nedialo sa tak „za zatvorenými dverami“, akoby sme to dnes povedali my. Naopak! Mohli sa na nich prísť pozrieť aj obyčajní ľudia. Nikto však zrejme neočakával, že by prišla aj prostitútka. V každom prípade príchod od tej ženy vyžadoval veľkú dávku odvahy. No odhalil aj niečo viac : hlboké zúfalstvo, s akým hľadala odpustenie. Slzy, ktorými pokropila Ježišove nohy, sú dôkazom jej skutočného pokánia. Nie je to len nejaké nevydarené, trápne herecké predstavenie, čo tam tá žena robí. Je to ozajstný a úprimný akt pokánia.
Vidíš túto ženu? – pýta sa Ježiš farizeja Šimona. Opäť raz sú farizeji porovnaní s hriešnikmi. Nuž a z tohto porovnania opäť raz vychádzajú lepšie hriešnici. Šimon ako hostiteľ sa dopustil spoločenského priestupku, pretože Ježišovi neumyl nohy. Toto sa pokladalo ako zdvorilosť voči hosťom, pretože nohy v sandáloch sa ľahko zaprášili a zašpinili. Pokiaľ človek neponúkol prichádzajúcemu vodu na umytie nôh, svojim spôsobom ho tým urazil. Podobne akoby urážkou v našej kultúre bolo hosťovi neponúknuť, že mu odložíme a zavesíme kabát. Okrem toho Šimon Ježišovu hlavu nepomazal olejom a nepobozkal ho na privítanie. Kto vie prečo Šimon toto všetko odignoroval … Možno sa cítil byť príliš dobrý na to, aby s Ježišom jednal ako so seberovným. Hriešna žena na rozdiel od neho zahrnula svojho Spasiteľa slzami, drahocenným olejom a bozkami. V tomto príbehu sú tak štedrej prostitútke hriechy odpustené, zatiaľ čo lakomý náboženský predstaviteľ zostáva bez odpustenia. Hriešnici, ktorí hľadajú odpustenie, budú prijatí do Božieho kráľovstva. Zatiaľ čo tí, ktorí o sebe majú príliš vysokú mienku a myslia si, že nehrešia, prijatí nebudú.
Vidíš túto ženu? – pýta sa Ježiš dnes i teba. Pýta sa tak preto, lebo On ju vníma a vidí Božím zrakom, Božími očami. On sa nepozerá len na vonkajšok. V danej chvíli nemá pred očami len ženu so skazenou povesťou, ktorá pohoršuje svojim životným štýlom. Ježiš vidí predovšetkým osobnosť. Vidí človeka – so všetkým, čo k tomu patrí. Vidí minulosť, vidí všetky dobré veci, ale aj zlyhania. Vidí pokánie, ale aj pády. Vidí lásku, ale aj hriech.
Bratia a sestry, aká to lekcia dnes pre nás?! Pre nás, ktorí tiež máme tendenciu z času na čas pozerať sa na iných ľudí „zhora“! Pozeráme sa na nich ako na nie dosť hodných svojej prítomnosti a blízkosti. Pozeráme sa na nich ako na nie dosť hodných svojho času a záujmu. Tá lekcia spočíva v tom, že práve takíto, pre nás nie dosť hodní, môžu byť v konečnom meradle Pánu Bohu milší než my. Možno v sebe majú oveľa viac úprimnosti, skutočnej lásky a skutočného pokánia než my! Áno, neradi to počujeme, nakoľko takéto slová nás obviňujú! Ale i toto vyplýva z dnešného príbehu, ktorý pekne ilustruje tému dnešnej nedele : Pýcha a pád. Opäť nanovo sa potvrdzujú slová Písma, kde čítame : Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť (Jakub 4,6).
Avšak lekcia počutého príbehu spočíva aj v niečom inom : Vždy keď sa ty sám cítiš tak, že by si sa najradšej od hanby prepadol pod zem, tak ako aj tá žena z dnešného evanjelia, spomeň si na túto udalosť! Ježiš nikoho nestavia na pranier. Nemá záľubu vo vypočítavaní všetkého zlého, čo si počas života stihol urobiť. On nemá potrebu nikoho kompromitovať ani blamovať. Pri Ňom je pre každého možný nový začiatok. To, čo si porobil, akoby sa zrazu nepočítalo. Akoby sa to zrazu nebralo v úvahu. Zaznievajú totiž slová, ktoré pre naše uši znejú ako balzam : „Odpúšťajú sa ti hriechy.“
Bratia a sestry, aká úžasná výmena! Žena hriešnica Ježišovi na nohy vylieva nielen vzácny olej. Ním Mu na nohy vylieva i svoju lásku. Ním Mu na nohy vylieva svoju hriešnosť a nedostatočnosť na jednej strane a Kristovu svätosť a bezhriešnosť na strane druhej. Tým olejom Mu na nohy vylieva ľútosť nad svojim doterajším plytkým, povrchným a prázdnym životom. Sú to akoby slzy a olej jej osobného pokánia. A na oplátku sa jej od Ježiša dostáva iného balzamu. Je to balzam odpustenia a prijatia. Je to balzam, ktorý sa nedá kúpiť ani zaplatiť. Možno ho len prijať, a to vierou v nekonečnej vďačnosti, pokore a radosti : „Odpúšťajú sa ti hriechy.“
Teraz už neostáva nič iné, len tomu veriť. Dôverovať Ježišovmu prísľubu, že je to naozaj tak. Že odpustené hriechy sa už viac nebudú spomínať. Že už viac nebudú použité ako argument proti nám. Ten balzam, ktorý potešil uši ženy, ktorej meno dokonca ani nepoznáme, dnes chce potešiť aj teba, drahý priateľ : Odpustenie tvojich hriechov je možné, lebo ti ho ponúka samotný Boh a ty toto odpustenie smieš prijať prostredníctvom svojej viery. Aby tak ako tej žene napokon i tebe mohlo zaznieť : „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
Drahý brat, milá sestra, prirodzenou reakciou na odpustenie je láska voči Tomu, kto nám odpustil. Avšak iba ľudia, ktorí si uvedomujú hĺbku svojho hriechu, dokážu oceniť ponúkané a dokonalé odpustenie. Ježiš prišiel, aby zachránil všetkých svojich nasledovníkov pred večnou smrťou, či už boli predtým zlí alebo v podstate dobrí ľudia. Milý priateľ, dnes sme ty i ja pozvaní k tomu, aby sme si uvedomili, aká široká a hlboká je Božia milosť. Sme pozvaní k vďačnosti za odpustenie. Sme pozvaní k novému začiatku. Spravme tak teraz hneď! Amen.
