12. po sv. Trojici – ale čo mám, to ti dám …
Written by radovan on aug 15, 2018 in - No Comments
12. po sv. Trojici – 19.8.2018
„…ale čo mám, to ti dám…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 3, 1 – 10
1 Peter a Ján vystupovali o deviatej hodine na modlitbu do chrámu. 2 Práve prinášali istého muža od narodenia chromého; denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. 3 Keď videl vstupovať Petra a Jána do chrámu, prosil si od nich almužnu. 4 Peter spolu s Jánom upreli na neho zrak a povedali: Pozri na nás! 5 Muž sa na nich zahľadel v očakávaní, že od nich dačo dostane. 6 Peter však povedal: Striebro ani zlato nemám, ale čo mám, to ti dám. V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! 7 Chytil ho za pravú ruku a zodvihol. V tej chvíli chromému spevneli nohy a členky, 8 vyskočil, postavil sa a chodil; vošiel s nimi do chrámu, prechádzal sa, skákal a chválil Boha. 9 Všetci ľudia ho videli, ako sa prechádza a chváli Boha. 10 Keď spoznali, že je to ten, čo sedával a žobral pri Krásnej bráne chrámu, naplnil ich úžas a ohromenie z toho, čo sa prihodilo.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Áno, jednoducho je to tak! My ľudia máme radi príbehy, ktoré sa končia „happyendom“ – teda také, ktoré majú dobrý koniec. A príbeh, ktorý sme si dnes vypočuli takým dozaista je. Lepšie skončiť azda ani nemôže. Uzdravením postihnutého a oslavou Pána Boha. Pri jeho výklade by sme sa snáď mohli sústrediť na to, prečo sú na svete aj ľudia, ktorí sa narodia ako postihnutí. Raz je pred takúto situáciu postavený aj samotný Pán Ježiš, keď k Nemu privedú človeka slepého od narodenia a pýtajú sa Ho podľa vtedajších zaužívaných predstáv : Majstre, povedz nám : Kto zhrešil? Tento? Alebo jeho rodičia, že sa slepý narodil? Staroveký orientálny človek totiž veril, že choroba a akékoľvek telesné postihnutie je dôsledok nejakého ťažkého hriechu, ktorého sa konkrétny postihnutý človek alebo niekto z jeho rodiny dopustil. Na takúto otázku odpovedá Pán Ježiš celkom nečakane : Ani tento, ani jeho rodičia. Stalo sa to preto, aby na ňom boli zjavené skutky Božie. A to sa vzápätí aj deje, keď ho Ježiš uzdraví, prinavráti mu zrak a všetci za tento skutok velebia Boha.
Zdá sa, priatelia, že podobný scenár sa odohráva aj v dnešnom prečítanom texte. V každom prípade, nie to je na dnešnom príbehu podstatné, prečo sa na svet rodia aj postihnutí ľudia. Akokoľvek sa budeme snažiť, uspokojujúcu odpoveď nám nedá nikto. Až raz On – vo večnosti… To, na čo sa nám treba sústrediť je skôr Ježišova moc, v ktorej sa odohráva samotný zázrak uzdravenia a následná reakcia uzdraveného: 6 Peter však povedal: Striebro ani zlato nemám, ale čo mám, to ti dám. V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! V tej chvíli chromému spevneli nohy a členky, 8 vyskočil, postavil sa a chodil; vošiel s nimi do chrámu, prechádzal sa, skákal a chválil Boha.
Peter a Ján prichádzajú popoludní o tretej hodine do chrámu, aby sa tam zúčastnili podvečernej modlitby. Keď prichádzajú k tzv. Krásnej bráne, ktorá zrejme viedla z nádvoria pohanov na nádvorie žien, vidia, že je k bráne prinesený chromý od narodenia. Spomínaná krásna brána bola cca 23 metrov vysoká a vyplnená bola mohutnými dvojdielnymi dverami. Bol to na jednej strane majstrovský umelecký kus hodný obdivu. Na strane druhej je tu vedľa nej chromý žobrák hodný poľutovania. Podľa ustanovenia Mojžišovho zákona nesmel chromý a vôbec žiaden človek postihnutý telesnou vadou vstúpiť do chrámu, aby ho neznesvätil. Tento chromý človek je tak odkázaný na žobranie, na almužny. A tak žobre, aby prežil. Prosí aj Petra a Jána o almužnu…
Bratia a sestry, i my často Pána Boh prosíme o vyriešenie nejakého konkrétneho problému. On nám však chce dať nový život a pomôcť nám so všetkými našimi problémami. Keď Boha prosíme o pomoc, možno odpovie : „Mám pre teba niečo lepšie.“ A tak, drahý priateľ, pros Boh o to, čo chceš. Nebuď však prekvapený, keď ti dá to, čo skutočne potrebuješ!
Peter mu odpovedá, že oni sú len obyčajní ľudia. Nemajú striebro ani zlato. Ale niečo predsa len majú a to mu dajú : V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! 7 Chytil ho za pravú ruku a zodvihol. V tej chvíli chromému spevneli nohy a členky, 8 vyskočil, postavil sa a chodil; A keďže už nie je postihnutý žiadnou telesnou vadou, vchádza spolu s Petrom a Jánom chrámu. Vchádza doň po prvý raz v živote! Po svojich! Plný radosti chodí sem a tam, skáče a chváli Boha. 9 Všetci ľudia ho videli, ako sa prechádza a chváli Boha. 10 Keď spoznali, že je to ten, čo sedával a žobral pri Krásnej bráne chrámu, naplnil ich úžas a ohromenie z toho, čo sa prihodilo. Bratia a sestry, ako vyzerá naše chodenie do chrámu? My, ktorí do neho prichádzame celý život, to ani nepočítame, koľkokrát sme jeho bránami už prešli. Nevytratila sa však postupnými rokmi a aj naša radosť z návštevy tohto priestoru? Neochladlo naše chválenie Pána Boha? Skúsme si preto dnes okrem iného aj zobrať príklad z reakcie uzdraveného a napodobňujme jeho vďačnosť a radosť! Je to niečo, čo celkom určite dokáže upútať nášho okolia a osloviť, tak ako o tom čítame : 10 Keď spoznali, že je to ten, čo sedával a žobral pri Krásnej bráne chrámu, naplnil ich úžas a ohromenie z toho, čo sa prihodilo.
Drahí priatelia, dnešný príbeh je jedným z mnohých novozmluvných príbehov, ktoré pojednávajú o zázrakoch. Evanjeliá ako protagonistu zázrakov vnímajú predovšetkým Ježiša Krista. Teraz ich však konajú aj apoštolovia. Je azda dobré vedieť, bratia a sestry, že takéto príbehy nemajú ani spravodajský, ani dejepisný zmysel. Naopak! Ich zmysel je zvestný (kérygmatický) a vieroučný. Sú výrazom viery v Božiu moc, v mocné skutky, ktoré zachraňujú človeka od všetkého, čo odporuje Božej vôli. Sú konané v mene Ježiša Krista prostredníctvom Jeho poslov v moci Božieho Ducha.
Je fakt, že učeníci už za Ježišovho života dostávajú splnomocnenie konať nielen službu slova, ale aj plnú moc konať znamenia, ktoré ich slovo budú sprevádzať a potvrdzovať. Zoslanie Ducha Svätého teraz apoštolov uschopňuje k ďalším mocným slovám a skutkom. Nekonajú ich pritom sami od seba, ale v mene Ježiša Krista, vzkrieseného a osláveného Pána, ktorému bola daná všetka moc na nebi i na zemi, aby kraľoval.
Áno, bratia a sestry, tak to fungovalo na začiatku kresťanskej cirkvi. Nás však dnes znepokojuje niečo celkom iné. A síce : Prečo to tak nefunguje dnes? Prečo dnes akoby sme neboli svedkami takýchto zázrakov? Isteže, zázraky sa dejú i dnes a pozorné, všímavé oko ich vníma, eviduje a chváli za ne Boha. Veď nie je to nič iné ako zázrak, keď človek začne hľadať Boha, keď v Neho uverí, keď Ho prijme do života. Je to zázrak, keď sa v tele človeka stratí nádor. Prečo však nedokážeme pomôcť všetkým chorým? Prečo nedokážeme pomôcť všetkým ľuďom s rakovinou? Prečo neboli vypočuté moje modlitby, keď som prosil za uzdravenie otca? Čo som robil zle? A prečo nedokážeme pomôcť ľuďom s Dawnovým syndrómom? Veď majú také čisté, úprimné a priateľské duše! Sú to najčistejší ľudia, akých poznám. A prečo nedokážeme pomôcť ľuďom so sklerózou multiplex? Bol som minule doma na východe, kde žije môj rovesník a spolužiak, s ktorým som chodil do tej istej triedy prvých osem rokov základnej školy. Asi pred 12 rokmi mu diagnostikovali túto chorobu. Dnes je už len na vozíku, úplne odkázaný na opateru svojich starnúcich rodičov. Musel sa vzdať všetkých svojich životných plánov, snov, snúbenice. A neostáva mu svojim spôsobom nič iné len čakať na postupne sa blížiaci koniec. Ako rád by som mu pomohol, ale akosi si netrúfam povedať mu to, čo vtedy Peter tomu ochrnutému : V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! Bojím sa, žeby to nefungovalo. Len by som sa strápnil a on by mal pocit, že si z neho robím blázna … Viem si však celkom dobre predstaviť, že by som mu dokázal povedať niečo iné : Plnú moc v Ježišovi Kristovi, tú ja nemám. Ale čo mám, to ti dám : nejaké tie našporené eurá, za ktoré si budeš môcť zaplatiť zopár procedúr v kúpeľoch L
Bratia a sestry, ako veľmi sa spoznávam v Ježišových slovách : Dokedy vás budem trpieť, ľudia malej viery?! Alebo : Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, ktoré je úplne maličké, a povedali by ste tomuto vrchu : Pohni sa! – pohol by sa. Ale moja viera nie je zrejme ani taká veľká ako to drobulinké zrnko. Preto sa nedovážim prikázať vrchu, aby sa pohol. A už vôbec sa neodvážim povedať môjmu chorému rovesníkovi : Vstaň a chod! Namiesto toho velebím Pána Boha za to, že podobný kríž nepostretol mňa. Musím vám vyznať, bratia a sestry, že sa hanbím za to, aký slabý som vo viere…
Áno, ja viem, človek v tom všetkom musí brať na vedomie ešte aj iný faktor, ktorý nie je zanedbateľný, a tým je Božia vôľa. Je to tak, ako aj Pán Ježiš vyznáva vo svojej modlitbe v Getsemanskej záhrade : Nie však ako ja chcem, ale ako ty chceš. Nech sa stane nie moja, ale Tvoja vôľa. No priznajme sa, priatelia : Niekedy sa ani nesnažíme modlitebne bojovať za svojich nemocných bratov a sestry. A namiesto toho v akejsi pseudo – zbožnosti iba zbožne vyznáme : „Poručeno Pánu Bohu“. Ja si myslím, že Pán Boh nás chce vidieť minimálne modlitebne bojovať. Bojovať o Jeho priazeň. Usilovať sa o Jeho požehnanie. Snažiť sa o zmenu Jeho rozhodnutia, presne tak ako aj dávno pred nami Abrahám, keď sa prihováral za osud mesta Sodoma a s Hospodinom zjednal počet spravodlivých z 50 na 10. To musel byť zápas, priatelia! A to nie s hocikým, ale so samotným Pánom Bohom! Alebo taký Jákob, keď bojoval s neznámym bojovníkom pri potoku Jabbok vyznajúc : Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš. A nakoniec dosiahol svoje. I keď s vykĺbeným bedrovým kĺbom, ale požehnaný!
My sa namiesto toho rýchlo púšťame nádeje. Nevieme s Pánom Bohom zjednávať tak ako Abrahám. Zdá sa nám to neslušné, či nezdvorilé. A pritom akoby sme zabúdali na zasľúbenie, ktoré nachádzame v Písme svätom : Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého. Akoby sme zabúdali na to, že Otec nebeský dá svojim deťom rád dobré dary, pokiaľ Ho o ne prosia. Áno, ja viem, že Božie cesty nie sú naše cesty a Jeho myšlienky nie sú naše myšlienky a niekedy nám neostáva nič iné, len vyznať spolu s Jóbom : Či len dobré veci máme prijímať od Boha a zlé nie? Hospodin dal, Hospodin aj vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo! Ide len o to, aby sme sa aspoň snažili a nehádzali „flintu do žita“ ešte pred samotným duchovným zápasom.
V každom prípade : dejiny cirkvi dosvedčujú, že meno Ježiša Krista prináša nielen časné zdravie, ale aj večnú záchranu a spásu. Medzi nami sú stále nie len telesne hendikepovaní. Omnoho viac je tých, ktorí sú duchovne chromí od narodenia. A to je ešte vážnejší problém! Pretože kvôli telesnému hendikepu, ktorý trvá len počas časnosti, človek nemusí stratiť celú spásu vo večnosti. Ale kvôli nevyriešenému duchovnému hendikepu v časnosti môže človek stratiť celú večnosť. Kristova cirkev i dnes prichádza k týmto duchovne hendikepovaným a v mene Ježiša Krista ich pozýva : Vstaňte a choďte! Vstaňte z tmy a choďte vo svetle! Vďaka Bohu za všetkých tých, ktorí naozaj v moci a sile Božieho Ducha vstanú a chodia, radujú sa a velebia Boha za dar spásy a záchrany. Veď cieľom samotného zázraku napokon nie je nič iné ako oslava Pána Boha. Drahý brat, milá sestra, nezabúdaj poďakovať ľuďom, ktorí ti pomohli! Nezabudni však ani chváliť Boha za Jeho požehnanie! A napokon nezabúdajme ani na tých, ktorým sa pomoci zatiaľ ešte nedostalo! Či už trpia telesným alebo duchovným postihnutím. Nesme ich vo svojich modlitbách spoliehajúc sa pritom na plnú moc Krista Pána, a to v zmysle slov, ktoré voľakedy dávno vyslovil rímsky stotník : Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Povedz len slovo a tvoj sluha ozdravie! Amen.
