12. po sv. Trojici – Amazing grace
Written by radovan on aug 20, 2015 in - No Comments
12. nedeľa po sv. Trojici – 23. 8. 2015
„Amazing grace“
Piesne : 373, 448, 202, 632 / A – 62 / Mk 7, 31 – 37 / 1M 1, 26 – 28
Sestry a bratia : Pokoj vám!
Sk 9, 1 – 9
1 A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení. Išiel teda ku veľkňazovi 2 a vyžiadal si od neho listy na synagógy v Damasku, aby prívržencov toho učenia, ak tam niektorých nájde, poviazaných priviedol do Jeruzalema, mužov aj ženy. 3 Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; 4 padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? 5 A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 6 Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. 7 A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho. 8 Saul teda vstal zo zeme, ale keď otvoril oči, nič nevidel; i vzali ho za ruky a zaviedli do Damasku. 9 A tri dni nevidel, ani nejedol, ani nepil.
Milí priatelia!
Témou nášho dnešného spoločného zamyslenia, na základe počutého kázňového textu, bude „obrátenie“. Obrátenie je jav, kedy človek pod vplyvom pôsobenia Ducha Svätého začne meniť svoje životné priority, hodnoty, presvedčenie a svetonázor. Z ateistu sa stane kresťan. Z nepresvedčeného sa stane presvedčený. Z pochybujúceho dôverujúci. Z vlažného horlivý. Je to jav, ktorý pri človeku môže trvať dlhší čas. Vtedy hovoríme o obrátení ako o postupnom procese. No takisto to môže byť aj jednorazová udalosť, ktorá sa udeje veľmi rýchlo a pre okolie daného človeka prekvapujúco. My dnes nechceme analyzovať to, ktorá forma obrátenia je lepšia, či nedajbože, kvalitnejšia. Alebo ktorá je opravdivá a ktorá nie. Do tejto roviny totiž túto debatu neraz posúvajú kadejakí náboženskí fanatici, ktorí pri svojich bizarných úvahách akoby pozabudli na jedno. A síce na tú skutočnosť, že za jednou i druhou formou obrátenia stojí nezaslúžená Božia milosť a teda Boh ako taký. Nuž a akú formu pôsobenia Pán Boh pri tom ktorom človeku zvolí, či postupnú, či rýchlu, je len na Ňom samotnom.
My sme dnes mohli počuť, ako obrátenie nastalo pri Saulovi, budúcom apoštolovi Pavlovi a ako jeho život zmenilo. Dalo by sa azda povedať, že tento Saulov zážitok na ceste do Damasku je asi najslávnejším obrátením v celej histórii cirkvi. No pisateľ biblickej knihy Skutky týmto opisom v žiadnom prípade nechce povedať, že kto neuverí a neobráti sa tak ako Pavol, ten nie je kresťan. Ten si nemôže byť istý spasením, večným životom, Božou milosťou, odpustením a pod. To znamená, sestry a bratia, k tomu, aby sme sa obrátili, nemusíme byť nutne zasiahnutí Božím svetlom. Nemusíme z toho všetkého padnúť na zem. Nemusíme počuť hlas volajúci naše meno v aramejčine. Ani nemusíme odcestovať presne na to isté miesto pri Damasku. No a pravdepodobne by to bolo pokúšanie Pána Boha, keby sme chceli, aby sa špeciálne pre nás zjavil vzkriesený Pán Ježiš a povolal nás k apoštolskému úradu tak ako Pavla. No jednu vec môžeme, ba dokonca musíme. Aj my musíme zažiť osobné stretnutie s Ježišom Kristom. Aj my sa Mu musíme odovzdať v pokore a v pokání. Aj my musíme vo viere prijať povolanie do Jeho služby.
Takto teda, milí priatelia, chceme teraz spoločne vidieť dve situácie, o ktorých náš text pojednáva. V nich chceme vidieť samých seba, ale predovšetkým Božie pôsobenie, ktoré sa nedialo len pri Saulovi, ale deje sa i dnes pri nás.
Prvá situácia pojednáva o samotnom Saulovi ešte pred Jeho obrátením. Hneď na úvod musíme povedať, že Saul sa nerozhodol pre Krista. Naopak, Krista prenasledoval. Bol to práveže Kristus, kto sa rozhodol pre neho a zasiahol do jeho života. To znamená, príčinou Saulovej konverzie nebolo nič iné ako zvrchovaná Božia milosť. Saul sa nachádzal v takom stave mysle, že kresťanov, cirkev a Krista nenávidel. Túžil iba po jednom – všetkých nasledovníkov Krista zhromaždiť do Jeruzalema, a tam sa ich navždy zbaviť ako kacírov. Takto sa samozvaný inkvizítor púšťa z poverenia jeruzalemského veľkňaza do Damasku, nakoľko práve tam mnoho kresťanov z Jeruzalema zo strachu pred Saulovým prenasledovaním utieklo. Opis, ktorý evanjelista Lukáš ako autor tejto knihy, na Saula používa sa pritom skôr hodí na dravé a besniace zviera ako na človeka. Taký teda bol človek, resp. skôr divoké zviera, ktorý sa mal o niekoľko dní stať obráteným a pokrsteným kresťanom. Bol to človek plný nenávisti, ktorého myseľ bola otrávená zaujatosťou. No a keby mu bol niekto povedal, že ešte predtým, než dôjde do Damasku sa z neho stane Kristov prívrženec, bol by sa mu vysmial. No a práve to sa stalo. Saul nepočítal so zvrchovanou Božou milosťou. Takto, bratia a sestry, vidíme, že pre Pána Boha je v podstate použiteľný ktokoľvek, s akoukoľvek minulosťou, so zdeformovaným charakterom. Jeho moc a milosť dokážu zmeniť každého.
Takto sa dostávame do druhej situácie, v ktorej sa Saul stretáva so vzkrieseným Ježišom. Tu zrazu, blízko pred cieľom cesty, Saula oslepuje mohutné svetlo. A on oslepený padá na zem. Padá k nohám svojho premožiteľa. Takto padnúť v bázni a pokore pred Kristom musíme i my. Padnúť a uvedomiť si svoju slabosť, hriešnosť a závislosť na Tom, ktorý ma nekonečne prevyšuje. Ten, ktorý chcel vojsť do Damasku v celej svojej pýche a hrdinstve ako sebavedomý nepriateľ Krista, je do neho v skutočnosti privedený ako ponížený a slepý. Ako zajatec práve toho Krista, proti ktorému bojoval. Nebolo pochýb o tom, čo sa stalo. Saulovi sa zjavil vzkriesený Pán. Svetlo, ktoré Saul videl, to bola Kristova sláva. A hlas, ktorý počul, to bol Kristov hlas. No a pred nimi človek môže len ležať na zemi, v bázni, pokore, v ponížení a v uvedomení si svojej slabosti, závislosti a hriešnosti.
Bratia a sestry, tak ako vtedy Saula, tak i dnes nás Pán Ježiš osobne volá po mene. A pýta sa. Pýta sa vždy vtedy, keď proti Nemu bojujeme svojou samo spravodlivosťou. Pýta sa, keď sme zatvrdilí, tvrdohlaví a v žiadnom prípade o Bohu nič nechceme počuť. Pýta sa : Prečo? Pýta sa i vtedy, keď už ako veriaci ľudia s Ním strácame kontakt – tak modlitebný, ako aj kontakt s bratmi a sestrami v cirkevnom spoločenstve. Pýta sa : Prečo? Pýta sa tak preto, aby nám poukázal na bláznivosť, nerozumnosť a neuváženosť nášho konania. Bláznivosť svojho konania z toho všetkého vyrozumel aj samotný Saul, ktorý odpovedá protiotázkou : Kto si, Pane? Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. To znamená : Ak prenasleduješ tých, ktorí mňa uctievajú, prenasleduješ akoby aj mňa samého. Áno, vždy vtedy i my máme do činenia s Ježišom, so vzkrieseným Božím Synom, o ktorom nechceme nič vedieť, ktorý je nám ľahostajný. Vždy vtedy s Ním máme do činenia, keď s Ním strácame kontakt. Vždy vtedy sme postavení pred otázku : Prečo?
Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu. Iný variant prekladu slova osteň je „bodec“, s ktorými vtedajší poľnohospodári ujarmovali a krotili svoje ťažné zvieratá. Pán Ježiš akoby tým chcel Saulovi povedať : Kamarát, akokoľvek sa mi protivíš, akokoľvek sa mi budeš spriečať, ja ti nedám pokoj. Budeš na mňa musieť myslieť a pochybnosti v tvojom vnútri ti nedajú pokoj. A naozaj, Saul na kresťanoch videl, že sú iní ako ostatní. Samého seba sa pýtal : Aká moc týchto ľudí zmenila? Kto za tým všetkým stojí? A ako odpoveď vždy prichádzala jediná možnosť : Ježiš. Možnosť, ktorú sa za každým snažil zo svojej hlavy odstrániť.
Ďalším bodcom bol zrejme Štefan, ktorého ukameňovania sa Saul zúčastnil. Na vlastné oči videl, ako Štefanova tvár žiarila ako tvár anjela. Ako neodporoval, keď ho kameňovali. Na vlastné uši počul jeho modlitbu za odpustenie pre svojich protivníkov. A opäť si musel klásť otázku : Čo viedlo tohto muža k tomu, aby takto pokojne a v zmierení odišiel z tohto sveta? A opäť sa núkala iba jediná možná odpoveď : Ježiš a Štefanova viera v neho.
Takto rástol a postupne sa zväčšoval Saulov vnútorný nepokoj. A práve to ho viedlo k fanatizmu, s akým kresťanov nivočil. Podobne to poníma i psychológ Jung, ktorý tvrdí : fanatizmus sa vyskytuje len u jednotlivcov, ktorí si ním vyvažujú svoje skryté pochybnosti.
Ak si to teda teraz zhrnieme, vidíme, že príčinou Saulovho obrátenia bola Božia milosť. Tá je však zároveň postupná a láskavá. Pomaly a bez donucovania zabodával Ježiš do Saulovej mysle i svedomia svoje bodce. No a potom sa mu sám zjavil skrze svetlo a hlas. Nie, aby ho premohol. Ale aby mu umožnil dať slobodnú odpoveď. Božia milosť totiž nepošliapava ľudskú osobnosť. Práve naopak. Dáva ľuďom možnosť stať sa skutočnými ľuďmi. Hriech spútava. Milosť oslobodzuje.
Drahý brat, milá sestra – Božia milosť i teba chce oslobodiť z otroctva pýchy, predsudkov a egocentrizmu, aby si bol schopný konať pokánie a veriť. Dnes preto nemôžeme nič iné len chváliť Božiu milosť za to, že sa zľutovala nad takým fanatikom, akým bol Saul z Tarzu. Dnes nemôžeme nič len chváliť Božiu milosť za to, že sa zľutovala nad takými pyšnými, spurnými a tvrdohlavými bytosťami, akými sme boli i my sami. Dnes, keď počujeme Boží hlas volajúci nás po mene, je dobrá chvíľa na to, aby sme padli pred majestátom Krista. Aby sme videli mnohé bláznivé rozhodnutia svojho života a túžili po zmene. Túžili po skutočnom živote s Kristom, založenom na opravdivých hodnotách – na viere, láske, nádeji, pokoji, zmierením a odpustení. Lebo práve ten kto takto žije, je slobodný. Na prvý pohľad sa možno zdá, že práve takýto človek je spútaný náboženskými predpismi. Ale nie je to tak. V Bohu je sloboda. Na druhej strane ten, kto si myslí, že je slobodný a nezávislý na predpisoch je otrokom. Otrokom svojich túžob a závislostí.
Milý priateľ, príbeh Saulovho obrátenia sa dnes môže stať i tvojim vlastným príbehom. A to príbehom každodenným. Príbehom, v ktorom Kristovi dovolíš každý deň nanovo prevziať kontrolu, vládu a dominanciu nad tvojim životom. Príbehom, v ktorom Kristovi dovolíš, aby ťa našiel, aby ti dal poznať tvoj skutočný stav pred Ním, aby ťa nanovo povolal do svojich služieb a tak ti dal pocítiť svoju milosť i svoju lásku. Amen.
