13. po sv. Trojici – dávanie s radosťou
Written by radovan on sep 11, 2019 in - No Comments
13. po sv. Trojici – 15.9.2019
„… dávanie s radosťou …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 6, 1 – 4
1 Dávajte si pozor, aby ste nekonali svoju spravodlivosť pred ľuďmi len preto, aby vás obdivovali; inak nemáte odmenu od vášho Otca, ktorý je v nebesiach. 2 Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu. 3 Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá ruka, 4 aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.
Milé sestry, milí bratia v Pánovi!
Azda hneď na úvod by som vám položil otázku : Aký je váš postoj k dávaniu? Ako sa zachováte, keď vás osloví skupinka mladých študentov na Deň narcisov, ktorí ako riadne označení a poverení zbierajú peniaze na pomoc postihnutým rakovinou? Alebo čo spravíte, keď sa toto opakuje v deň tzv. Bielej ceruzky, keď sa zbierajú peniaze na pomoc slabozrakým a nevidomým? Dokážete vziať telefón a poslať sms, keď v televízii sledujete galakoncert, ktorého cieľom je vyzbierať nejaké prostriedky pre ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou počas prírodnej – živelnej pohromy? Myslím si, že v podobných otázkach a príkladoch by som mohol ešte pokračovať. Ale bolo by to zrejme zbytočné, nakoľko vy veľmi dobre viete o čom hovorím …
Áno, človek si veľakrát pri týchto zbierkach pomyslí alebo aj povie : Opatrnosti nikdy nie je dosť. Kto vie, kde tie peniaze skončia? Kto sa na tom opäť nabalí? Kto vie, koľko z tých vyzbieraných peňazí sa aj reálne dostaví k tým, ktorí ich naozaj potrebujú a kvôli ktorým sa organizuje zbierka? Žiaľ, spoločnosť, v ktorej sa kradne takmer všade, nám niekedy nedáva na výber a človek, pokiaľ nechce naletieť kadejakým podvodníkom a darebákom, si ešte aj pri charite musí dávať pozor…
V dnešnom prečítanom evanjeliovom texte nám zazneli slová, ktoré Pán Ježiš vyslovil ako súčasť svojej kázne na hore. Na začiatku 6. kapitoly, tak ako nám ju pre nás zapísal evanjelista Matúš, sa pritom Ježiš zaoberá troma základnými povinnosťami, ktoré mal robiť každý Žid. Boli to už spomínané almužny, ale rovnako tak modlitby a pôst. Vo svojej kázni pritom Ježiš poukazuje na to, ako postupom času človek dokázal sprzniť to, čo pôvodne malo slúžiť na dobro a pomoc blížnemu a na slávu Božiu a ako to v konečnom meradle poslúžilo na oslavu konkrétneho človeka, ktorý dáva almužny, vedie modlitebný život a postí sa. Človek postupom času obrátil zmysel toho všetkého. To, čo malo pomôcť druhému, sa zmenilo na prezentáciu a oslavu vlastnej štedrosti a obetavosti. To, čo malo osláviť Boha, sa zmenilo na oslavu vlastnej zbožnosti. Nuž a to, čo malo byť posilnením pre vlastný duchovný život sa stalo predmetom obdivu vnútornej sily a sebatrýznenia.
Človek to už akosi má v povahe pokaziť to, čo bolo dobré, čo bolo plánované ako dobré. Svoju „odbornosť“ dokázal hneď v rajskej záhrade. Túto svoju „odbornosť“ dokázal v dobe Ježišovej, keď v Ježišovi nespoznal zasľúbeného Mesiáša. A tento človek ani dnes vo svojej „odbornosti“ nijako nezaháľa, keď zlo nazýva dobrom a dobro zlom … keď hriech nazýva ako prirodzený vývoj spoločnosti a pod.
V každom prípade, Pán Ježiš vo svojom učení predpokladá, že kresťania dávajú núdznym, chorým, slabým, vdovám, sirotám, postihnutým a navštíveným rôznymi nešťastiami. On predpokladá, že kresťania nielen dávajú, ale dávajú aj radi a štedro. Robia tak preto, nakoľko to robia z lásky a vďačnosti. Uvažujú totiž takto : Pán Boh sa o nás deň čo deň stará, zaopatruje nás všetkým, čo potrebujeme. Preto sa i my delíme s tými, ktorí hladujú. Žijeme z toho, že nám Kristus deň čo deň naše hriechy štedro odpúšťa a obnovuje náš život. Celkom prirodzene túžime po tom, aby túto pravdu poznali čím viacerí, a preto radi podporujeme misijné aktivity cirkvi, dištriktu, seniorátu i svojho vlastného zboru. Keďže sme milovaní, odovzdávame lásku ďalej. Túto lásku môžeme ďalej odovzdávať tak mincami ako aj prostredníctvom trvalých platobných príkazov. V tomto smere a na tomto mieste týmto ďakujem všetkým, ktorí aj takouto formou prispievajú pravidelne na chod nášho cirkevno – zborového spoločenstva. Robia tak neraz v absolútnej tichosti bankových prevodov. Ich mená nezaznievajú z kazateľníc. Viem o nich možno iba ja, ktorý otváram obálky s výpismi z účtu. Vie o nich sestra účtovníčka, ktorá to spracováva a snáď aj sestry z revíznej komisie. Ale vie o nich ešte aj niekto iný. Ten, lásku ktorého a vďačnosť voči ktorému oni takýmto spôsobom zdieľajú a šíria.
Apoštol Pavol svojho času napísal, že máme dávať s radosťou. To znamená : nemáme to robiť ako povinnosť. A už vôbec to nemáme robiť naplnení mrzutosťou. Tiež to nemáme robiť so strachom, že teraz nám to bude chýbať a ako budeme žiť. Dávanie, to je totiž nielen vecou lásky a vďačnosti voči Pánu Bohu a blížnemu. To je aj vecou dôvery voči Pánu Bohu. Dôvery, že to, čoho som sa vzdal, čo som obetoval, mi chýbať nebude. Že kvôli tomu neschudobniem a nebudem trieť núdzu. Ale že moju štedrosť mi Pán Boh mnohonásobne vynahradí iným spôsobom.
Dnes tak od Pána Ježiša ohľadom dávania dostávame aj ďalšiu inštrukciu. Máme dávať diskrétne. Povedané slovami Písma : ľavá ruka nemá vedieť o tom, ako hlboko do vrecka siahla ruka pravá. To dnes človeka zrejme prekvapí. Dnes totiž skôr platí niečo iné : Sprav dobro, ale daj o tom hneď aj všetkým vedieť! Vystavuj pred televíznymi kamerami obrovské šeky, ktorými prispievaš na zariadenie odborného oddelenia v nemocnici! Šťastne sa pritom tvár a pretŕčaj ten svoj „štedrý ksichtík“ kde sa len dá! Zdieľaj to na sociálnych sieťach! Získaš si takto minimálne politické body alebo aspoň uznanie, pochvalu, obdiv a priazeň svojho okolia. Veď i to je niečo! I to sa počíta!
Bratia a sestry, človek si i takéto jednanie vie ospravedlniť a povie : Ale veď čo je na tom zlé? Veď možno to bude motivovať aj ostatných, aby prispeli a pomohli dobrej veci. Prečo by sa to malo hneď zavrhnúť? Milí priatelia, tým sa teraz určite nechce naznačiť, že keď v cirkevnom zbore prinášate milodar, odteraz už nemôžete žiadať, aby vaše meno, či meno vašej rodiny bolo konkrétne spomenuté alebo vyhlásené. To iste nie. Verím, že rozumiete, v akom kontexte to hovorím a myslím … celkom originálne to svojho času urobil môj už nebohý strýko z druhého kolena, ktorý tiež túžil priniesť milodar, ale nevedel celkom ako to chodí. A tak pánovi farárovi nadiktoval niečo v tom zmysle, že milodar dáva bohuznámy brat. Ale potom si to rozmyslel a hovorí ďalej: Pán farár, ale povedzte, že bohuznámy brat Tomáš Gdovin, Hankovce č.d. … J … často sme na to potom doma smiali J
Dávajte si pozor, aby ste nekonali svoju spravodlivosť pred ľuďmi len preto, aby vás obdivovali; – napomína nás čo sa almužien týka, Pán Ježiš. Je azda dobré vedieť, že slovo „spravodlivosť“ sa dá rovnako tak dobre preložiť aj ako „zbožnosť“. To znamená, Ježišova výpoveď by sa rovnako tak dobre dala pochopiť aj takto : Dávajte si pozor, aby ste nekonali svoju zbožnosť pred ľuďmi len preto, aby vás obdivovali;
Akoby nám Pán Ježiš chcel povedať : Dávanie je predovšetkým vyjadrením vášho vzťahu s Pánom Bohom. V žiadnom prípade to nie je prostriedok na pestovanie a budovanie vášho dobrého „imidžu“ pred ľuďmi. My nedávame preto, aby sme pred druhými ľuďmi dobre vyzerali. Nedávame ani preto, aby sa druhí voči nám cítili nejako zaviazaní. Dávame preto, lebo to tak cítime. Dávame preto, lebo je to vyjadrením našej lásky tak k Bohu ako aj k blížnemu. Dávame preto, lebo je to vyjadrením našej vďačnosti za všetko, čo od Pána Boha deň čo deň dostávame, a to celkom bez našich zásluh a hodností … a preto dávame diskrétne. Ani Pán Boh do celého sveta neroztrubuje, čo všetko pre nás v tento deň urobil. Ale robí to. A robí to veľakrát tak diskrétne, že mnohí si Jeho pôsobenie ani neuvedomujú a všetko berú ako samozrejmosť.
… preto i my dávame a dávajme diskrétne! Pán Boh to všetko vidí a vie o tom : tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. – hovorí Pán Ježiš v prečítaných slovách. On však nevidí iba hŕstku peňazí v našich rukách. On vidí najmä do nášho srdca. Pozná dôvody nášho dávania. Vidí, či dávame z lásky alebo vypočítavosti. A preto, keď robíme dobro, nech ľavica nevie, čo robí pravica. A hlavne : nech nám potom duchovná pýcha na seba samého a obdiv seba samého „nestúpne do hlavy“. Pretože tak pokazíme a znehodnotíme všetko dobré, čo sme možno aj na začiatku chceli vykonať. Amen.
