13. po sv. Trojici – Kauza Kain
Written by radovan on aug 22, 2018 in - No Comments
13. po sv. Trojici – 26.8.2018
„Kauza Kain“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 4, 1 – 16
1 Potom Adam poznal svoju ženu Evu; ona počala a porodila Kaina. Povedala: Dostala som muža od Hospodina. 2 Potom porodila Ábela, jeho brata; Ábel bol pastierom oviec, Kain bol však roľníkom. 3 Po nejakom čase Kain priniesol Hospodinovi obeť z plodín poľa. 4 Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obeť, 5 ale na Kaina a na jeho obeť nezhliadol. Nato Kain vzbĺkol veľkým hnevom a zamračila sa mu tvár. 6 Hospodin však riekol Kainovi: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? 7 Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! 8 Nato Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Poďme na pole. Keď boli na poli, Kain napadol brata Ábela a zabil ho. 9 Tu riekol Hospodin Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? A on odvetil: Neviem; či som ja strážcom svojho brata? 10 Nato Boh riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá zo zeme ku mne. 11 Teraz budeš kliatbou zahnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk. 13. I povedal Kain Hospodinovi: Väčší je môj trest, než by som ho vládal zniesť. 14. Ajhľa, dnes ma odháňaš z pôdy a ja sa musím skrývať pred tvojou tvárou; budem tulákom a bludárom na zemi; a kto ma stretne, zabije ma. 15. Práve preto, ktokoľvek by zabil Kaina, odnesie si sedemnásobnú pomstu. A Hospodin urobil Kainovi znak, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. 16 Vtedy Kain odišiel od tváre Hospodinovej …
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tak ako nám evanjelium o milosrdnom Samaritánovi v kontexte dnešnej nedele, ktorej názov znie : „Môj blížny“, hovorí o tom, ako má vyzerať láska k blížnemu, druhému človeku, tak nám súčasne známy prečítaný biblický text o Kainovej bratovražde poukazuje na pravý opak. Teda na to, ako to medzi ľuďmi vyzerať nemá : nenávisť, závisť, vražda. Na príklade staršieho z prvých bratov na tomto svete je zjavné, že po páde do hriechu na človeka striehne zlo a zo závisti či nenávisti v srdci je to už len na skok k vražde a k násilnému odňatiu života druhého človeka. Dokonca sa to môže týkať aj pokrvného blízkeho príbuzného, tak ako je to zrejmé na dnešnom príbehu. To znamená : človek po páde do hriechu nie je voči zlu a jeho pôsobeniu imúnny. Ba práve naopak : každý jeden z nás sa s fenoménom zla musí nejakým spôsobom popasovať. Nuž a v konečnom dôsledku sú tu iba dve možnosti : buď sa aktívne zapojím do boja voči nemu alebo mu podľahnem.
Človeku sa pri čítaní tejto state Písma až vnucuje jedna pokušiteľská myšlienka : Nie je náhodou sám Pán Boh vinný za to, čo sa stalo? Nebol to náhodou Boh, ktorý tým, že Kainovu obeť neprijal, zasial medzi prvých bratov spor? Áno, čisto teoreticky sa nad tým dá i takto uvažovať. V každom prípade sa však tento príbeh do Biblie nedostal preto, aby sa stal obžalobou Boha. To nie Boh je ten, kto má sedieť na lavici obžalovaných! To, koho obeť Boh prijme a koho neprijme, je čisto Jeho vec. V konečnom dôsledku totiž ani vôbec nezáleží na obetných daroch. Oveľa podstatnejší a dôležitejší v celom tomto príbehu sú jeho hlavní protagonisti – teda ľudia a ich charakter, ich zmýšľanie, postoje, priority a ich bytie ako také.
Tak Kain ako aj Ábel teda prinášajú obeť z výnosu ich práce. Obete by sme v tomto prípade mohli ponímať ako dary. O Kainovi sa veľmi stručne píše, že priniesol obeť z plodín poľa. Pri Ábelovi je však zdôraznený fakt, že Pánu Bohu obetoval prvorodené zo svojho stáda, a k tomu ešte aj najtučnejšie. Na základe týchto faktov židovský výklad dôvodí : Kain Bohu priniesol ovocie, ktoré mu prišlo ako prvé pod ruku. Chcel si len splniť svoju náboženskú povinnosť, a tak Bohu dal len to, čo prvé uchmatol. Na druhej strane Ábel chce Bohu darovať to najlepšie zo svojho majetku. Takto prichádza Kain a v jeho rukách je to, čo práve našiel. V Ábelových rukách je však prvorodené a najlepšie. Neponúka teda Bohu len tak hocičo. Obete sú kvalitatívne odlišné. Odlišné sú napokon aj samotné motívy bratov.
V každom prípade je to človek, ktorý vo svojej podstate je pre Boha dôležitejší než obeť. Obeť má pre Hospodina iba druhoradý význam. Veľmi pekne sa to dá pozorovať v slovách : Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obeť … To znamená : Hospodin si najprv všíma človeka, jeho srdce, pohnútky, motívy a jeho bytosť ako takú. Až potom si všíma jeho obeť. To iba človek sa postupom času akoby snažil Pána Boha zmiasť tým, že svojimi mnohými obeťami akoby chcel niečo pred Bohom kamuflovať, resp. skryť – svoju hriešnosť, nečistotu, neúprimnosť, falošnosť. A tak sa snaží presunúť Božiu pozornosť zo seba na obete, ktoré prináša. No ono to tak nefunguje. Prenášanie pozornosti zo seba na obeť – to je skôr Kainova cesta. A tá, ako vidíme, sa nekončí dobre.
Na druhej strane je tu Ábel. V celom našom príbehu je predstaviteľom a reprezentantom zbožného, veriaceho a Bohu poslušného človeka. Je príkladom človeka, ktorý nezabudol na pád do hriechu. Je príkladom človeka, ktorý si jasne, deň čo deň uvedomuje svoju hriešnosť a závislosť na Božej milosti, pomoci, odpustení a požehnaní. Uvedomuje si svoju ničotu pred Bohom, čo je napokon aj pretavené do jeho mena (Ábel = ničota). Svojou obeťou si pred Bohom nechce urobiť „očko“ ani zásluhu. Chce ňou iba vyjadriť svoju vďačnosť za Božiu nekonečnú dobrotu.
Kain je naopak príkladom človeka, ktorý sa snaží pojem hriechu akoby vytesniť zo svojho života. Tvári sa tak, akoby sa pri páde prvých ľudí do hriechu dokopy nič nestalo. Jedná a počína si tak akoby mal všetko pod kontrolou. Zdá sa však, že nemá pod kontrolou nič, nakoľko pod kontrolou nemá ani seba samého. Zakladá si na svojej obeti a verí, že práve ňou niečo dosiahne. Netrápi ho to, v akom stave je jeho srdce a vnútorné nastavenie tak na Boha ako aj na blížneho. Túži iba po uznaní, po prijatí, po akceptovaní – a to doslova za každú cenu.
… ale na Kaina a na jeho obeť nezhliadol. Nato Kain vzbĺkol veľkým hnevom a zamračila sa mu tvár. To je dôvod, prečo sa Kain nahneval nad Božím rozhodnutím : myslel si, ba dokonca bol presvedčený, že si Božiu priazeň a prijatie zaslúži. Podľa jeho predstáv to všetko malo byť úplne inak.
Predsa však, ani v takomto stave Boh človeka neopúšťa a nevzdáva sa ho. Práve naopak! Hospodin ponúka Kainovi riešenie a cestu, po ktorej sa má ďalej uberať : Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! Na Božiu reakciu, ktorá Ábelovi priniesla požehnanie a profit a Kainovi nič, starší brat reaguje dvojako : závisťou a hnevom. Kain Ábelovi závidí Božiu priazeň a požehnanie. V pôvodnom texte to doslova stojí tak, že Kain akoby vnútorne horel závisťou voči bratovi. Závisť, bratia a sestry, je dozaista koreňom spoločenských nepokojov medzi ľuďmi a národmi. Ak človek nedokáže uniesť, tak ako Kain, že niekto vlastní viac ako on sám, potom sa jeho vnútro naplní závisťou a vnútorne ho zožiera ako oheň. Závisť otravuje a ničí spoločný život. Takýto človek v tom druhom hneď vidí svojho nepriateľa, ktorého chce poraziť a priviesť k pádu. Závisť teda otravuje medziľudskú atmosféru a nechýba veľa, aby došlo k otvorenému boju.
Okrem závisti je Kain naplnený aj hnevom. Vnútorná páľava hnevu sa pretavuje do zamračenej tváre. Takto teda – plný závisti a hnevu ide svojou cestou. Zatiaľ však ešte neupadol do hriechu. Zatiaľ ešte počuje Boží pýtajúci sa, varujúci i vysvetľujúci hlas : Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť, ale ty ho opanuj!
Moderná teológia ponúka niekoľko výkladov tohto biblického odseku. Za viaceré dnes ponúknem aspoň jeden : rozjasnenie tváre znamená oslobodenie a vykúpenie. To, čo na človeka číha je démon pri dverách jeho života. Boh vidí v Kainovom zatrpknutí najväčšie nebezpečenstvo, ktoré môže spustiť katastrofu. Aby tomu Boh zabránil, hovorí Kainovi : Zaiste, ak budeš dobre robiť, ja ťa prijmem. Keď však nebudeš dobre robiť, potom pri bráne číha démon, ktorý po tebe ide, ale ty ho opanuj. Podľa tohto výkladu je hriech opísaný ako číhajúci démon, ktorého túžbou je získať nadvládu nad človekom. Je však v moci človeka udržať si tohto nepriateľa od tela. Kde človek koná dobro, tam démon viac pri dverách nečíha.
8 Nato Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Poďme na pole. Keď boli na poli, Kain napadol brata Ábela a zabil ho. Kain, žiaľ, Bohu na jeho slová neodpovedá. Namiesto toho sa obracia k bratovi, ktorého uprednostnenie jeho tak pokorilo. Kain hovorí s Ábelom. Sám vyhľadáva takúto možnosť. Nečaká na príležitosť k hriechu. On si ju pripravuje sám!!! Kain hriech urýchľuje. Človek totiž nielen že môže hriechu odporovať a postaviť sa mu do cesty. Človek môže hriechu aj vytvoriť priestor v živote, a tak mu pripraviť cestu do života.
Nie každý rozhovor však vedie k dobrému cieľu. Kain svojho brata oslovuje nie preto, aby si svoj vzťah dali do poriadku. Oslovuje ho preto, aby ich vzájomný konflikt vystupňoval do maximálnej možnej miery. A tak sa stretávajú na poli – ďaleko od rodičov. Na mieste, kde ich nikto nevidí ani nepočuje. Ábel tak nemá možnosť volať o pomoc a pre Kaina neexistuje žiadne nebezpečenstvo, žeby ho niekto videl. V samote poľa tak prerastajú nenávisť a hnev do diabolskej nenávisti a zvieracej surovosti.
Drahí priatelia, áno, je to tak! Nenávisť robí svet príliš úzkym pre dvoch ľudí. Ten kto nenávidí si praje, aby ten druhý na tom istom svete viac nebol. Nenávisť vždy stavia pred rozhodnutie : buď – alebo. Nenávisť premieňa človeka na zviera a plodí vraždu. Tak aj teraz si Kain privlastňuje stvoriteľské právo nad životom a smrťou a vo svojej nenávisti sa stáva prvým vrahom. On, ktorý mohol hriech opanovať, Božiu ponuku zahodil a sám sa nechal opanovať hriechom.
9 Tu riekol Hospodin Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? Tak ako pri prvom páde do hriechu, i teraz, po vražde Ábela prichádza k slovu Boh. Možnože Kain bol v danej chvíli na úteku. Kdekoľvek však bol, Boh sa mu stavia do cesty. Božia otázka nie je taká ako v prípade Adama : Kde si? Teraz sa Boh pýta : Kde je tvoj brat Ábel? Zodpovednosť, ktorú Boh požaduje, je zodpovednosť za brata. Otázka sama o sebe, ako to ďalej ukazuje text, je rečníckou otázkou. To znamená : Boh, keď sa pýta, už presne vie, čo sa stalo s Ábelom. Nepýta sa priamo na zavraždeného, ale svojou otázkou sleduje určitý cieľ. Dáva Kainovi priestor na to, aby svoju vinu vyznal. Kain však svoju vinu nevyznáva. Namiesto toho odpovedá : Neviem; či som ja strážcom svojho brata?
Bratia a sestry, táto Kainova reakcia nie je nič iné ak rukolapná lož. Bola to lož, ktorá chcela zakryť to, čo sa stalo. Kde sa stane vražda, tam sa ona neraz spája aj s lžou. Lož ako takú pritom Kain ešte aj maskuje do istej irónie, keď sa pýta : Mám azda ja strážiť pastiera – teda toho, ktorý si má strážiť svoje stádo? Kain nielenže klame Bohu drzo do tváre, ale z Boha si robí ešte aj posmech. Obracia sa k Bohu chrbtom, a tým vyjadruje, že nie je ochotný nechať sa vypočúvať. Preto Boh sám odhaľuje vinu a usvedčuje Kaina slovami : Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá zo zeme ku mne. Vražda je do neba volajúci hriech. Nemožno ju zatajiť. Každý takýto prečin bude raz Bohom odhalený, vinník bude usvedčený a bude musieť znášať dôsledky. Z Božieho hľadiska teda nič také ako dokonalá vražda neexistuje.
11 Teraz budeš kliatbou zahnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk. Po tretíkrát v preddejinách je reč o kliatbe. Keď Adam s Evou zhrešili, bol prekliaty had a pôda. Teraz sa však kliatba týka človeka. Adam nebol prekliaty. Kain však áno. Pre Kaina sa tak začína život pod kliatbou. Boh sám ho preklína. V celej Starej zmluve už niet viac miesta, na ktorom by bol prekliaty človek a preklínajúcim by bol Boh sám. Božia kliatba je to najhoršie mysliteľné, čo človeka môže postretnúť a človeku prináša zatratenie. Kliatba má pritom enormnú silu. Prekliaty stojí mimo spoločenstvo s Bohom i mimo spoločenstvo s ľuďmi.
Kain si rýchlo uvedomuje, že Božia kliatba sa netýka len nejakého presunu na iné miesto a život bude bežať ďalej. Rýchlo mu dochádza, že tu ide naozaj o život. A preto v poslednej beznádeji volá k Bohu : 13. Väčší je môj trest, než by som ho vládal zniesť. 14. Ajhľa, dnes ma odháňaš z pôdy a ja sa musím skrývať pred tvojou tvárou; budem tulákom a bludárom na zemi; a kto ma stretne, zabije ma. Kainov život sa mení na panický strach z Boha a z ľudí.
No tak ako volanie krvi zavraždeného brata nekončí v prázdnote, tak i žalostné a zúfalé volanie vraha je vypočuté. Každé stvorenie, ktoré sa od Boha vzdialilo, bez ohľadu na to, aká veľká je jeho vina, nie je tak ďaleko od Boha, aby ho On nemohol vypočuť. Pán Boh teda počuje aj volanie prekliateho Kaina a reaguje naň : 15. Práve preto, ktokoľvek by zabil Kaina, odnesie si sedemnásobnú pomstu. A Hospodin urobil Kainovi znak, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. 16 Vtedy Kain odišiel od tváre Hospodinovej …
Sestry a bratia, napriek tomu, že si Kain uvedomuje závažnosť toho, čo vykonal, biblický text nikde nepojednáva o jeho pokání. No aj tak mu Boh dáva svoju ochranu. Boh mení beznádejnú kliatbu na trest. To znamená : na stav, v ktorom je šanca. Boh totiž nikdy netúžil po smrti bezbožníka, ani po smrti vraha. A tak Kainovi zasľubuje, že vražda spáchaná na ňom sa bude posudzovať omnoho prísnejšie.
Drahí priatelia, čo k tomu všetkému dodať? V dnešnom príbehu starší Kain predstavuje človeka, ktorý, žiaľ, nepozná Božiu dobrotu a milosrdenstvo. A preto necháva vo svojom srdci rásť holú nenávisť a závisť voči svojmu bratovi. Kain sa tak stáva dôkazom jednej smutnej pravdy : Ten, kto sám nedokáže prijať milosrdenstvo, resp. po ňom ani netúži alebo si myslí, že ho nepotrebuje, ten ho nedokáže ďalej ani posunúť. No ako to z uvedeného vyplýva – šanca na zmenu tu stále je. Je stále otvorená. Ide len o to, či ju človek dokáže využiť pre svoj prospech – tak časný ako aj večný, alebo ju „prepasie“.
Milé sestry a bratia, Bohom stvorený človek upadol do viny a hriechu. Boh však zostáva ľuďom verný. Predsa však, od tej chvíle je tento vzťah poznačený napätím. Toto napätie medzi svätým Bohom a hriešnym človekom je prekonané až príchodom Krista. Ježiš, narodený z Márie panny, je tým zasľúbeným, ktorý hadovi rozdrvil hlavu. Namiesto temného a nevysvetliteľného znamenia Kainovho Ježiš prináša znamenie spásy, vykúpenia a ochrany. A tým je Jeho kríž. Pod týmto krížom už nie je viac nestály, nepokojný a prekliaty život. Žiaden život, ktorý sa musí odohrávať „von“, ďaleko od Boha. Pretože Ježišova krv prehovára mocnejšie, než tá Ábelová. Bohu vďaka a chvála za to! Amen.
