14. po sv. Trojici – Záleží Mu na každom jednom z nás
Written by radovan on sep 12, 2017 in - No Comments
14. po sv. Trojici – 17. 9. 2017
„Záleží Mu na každom jednom z nás“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Marek 1, 40 – 45
40 Tu prišiel k nemu malomocný a prosil ho na kolenách: Ak chceš, môžeš ma očistiť. 41 Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42 Jeho malomocenstvo hneď zmizlo a bol očistený. 43 Prísne ho napomenul a hneď ho poslal preč. 44 Povedal mu: Hľaď, aby si nikomu nič nepovedal, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obeť za svoje očistenie, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo. 45 Lenže on po svojom odchode začal o tom veľa rozprávať a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta a zdržiaval sa vonku na osamelých miestach. No i tak za ním zovšadiaľ prichádzali.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Malomocenstvo – túto chorobu by sme pokojne mohli označiť za postrach staroveku. Niečo ako dnešná rakovina alebo AIDS. Jednoducho, šanca na uzdravenie pri tejto chorobe bola veľmi nízka, i keď z času na čas sa nejaký ten zázrak stal, ktorý dával nádej ostatným podobne postihnutým. Nádej, ktorá zomiera posledná. Byť malomocným znamenalo umierať zaživa. Znamenalo to prísť o budúcnosť, vzdať sa akýchkoľvek veľkých plánov a radšej v živote už s ničím nepočítať. Byť malomocným okrem toho znamenalo žiť na periférii, v istej bezpečnej vzdialenosti od tých, ktorí boli zdraví, aby nedošlo k ich nakazeniu. Znamenalo to žiť až do konca biedneho života v karanténe a v spoločenskej izolácii. Takýmto ľuďom sa ostatní vyhýbali a v podstate ešte zaživa ich prehlasovali za mŕtvych. Znamenalo to byť odkázaný na almužny a milodary, aby človek nezomrel skôr od hladu ako na svoju ťažkú nemoc. A keď predsa len mohlo dôjsť ku kontaktu so zdravým svetom, takto postihnutý človek musel už zďaleka nahlas kričať : „Nečistý! Nečistý!“
V Starej zmluve sa môžeme dočítať o tom, že Miriam sa zbavila malomocenstva na príhovornú modlitbu svojho brata Mojžiša. Nuž a vďaka prorokovi Eliášovi sa z rovnakej choroby uzdravil aj vojvodca sýrskej armády Naáman. To znamená, že z času na čas sa nejaký ten zázrak udial, ktorý znamenal nádej pre všetkých takto postihnutých. No v drvivej väčšine prípadov sa nijaký zázrak nekonal a celé to trápenie sa skončilo nezvratnou smrťou.
Bratia a sestry, v každom prípade, na nemoci ako takej je vždy niečo záhadné. V jednej chvíli si zdravý, v druhej už nemocný. Je to náhoda? Môže si za to človek sám? Alebo je to azda Božia vôľa? Alebo trest za hriech? Ono, určite je nejaký súvis medzi naším zdravotným stavom a tým ako žijeme. Ale že by bola choroba trestom za hriech? Túto myšlienku nám podsúva skôr strach. Človek sa bojí, a tak sa pýta : Je to možné, aby človek len tak z ničoho nič dostal malomocenstvo? Takáto predstava je pre ľudí neznesiteľná, a tak si radšej vymyslia, že za to môže ani nie je nejaký slepý osud, ale rovno Boh. Radšej nech je nemoc trestom za hriech! Takéhoto Boha dokážeme ešte aspoň ako tak pochopiť. A hlavne, dokážeme sa s tým ako tak vysporiadať. Stačí, keď sa dohodneme na tom, že malomocenstvo doľahne iba na toho, kto vo svojom živote nejako ťažko zhrešil.
Toto, milí priatelia, bolo v staroveku bežné uvažovanie. Staroveký človek jednoducho veril, že tak to v živote chodí. Takáto predstava dokáže človeka z časti upokojiť, a síce v tom zmysle, že naším dverám sa nemoc určite vyhne. Veď my sme slušní ľudia. A keď to postihne nášho počestného suseda? Nevadí. Systém funguje ďalej. Stačí len prehlásiť, že s tou jeho počestnosťou to asi nebolo až také úžasné. Veď keby bol dobrý, nedostal by predsa malomocenstvo.
Bratia a sestry, fakt je, že ono to takto môže fungovať, pokiaľ sa nám nič neudeje. Čo však, keď tým susedom budeš práve ty a nemoc postihne teba? Akú odpoveď si dáš potom? A s akou odpoveďou budeš opúšťať tento svet? Keď nemoc postihne teba, budeš rozprávať asi celkom inak. Možno tak ako aj ten malomocný z nášho príbehu.
S takýmto nešťastníkom, s človekom trpiacim na malomocenstvo, sme teda dnes konfrontovaní aj v dnešnom evanjeliovom texte. Jedná sa o človeka, ktorý nie je zmierený so svojim osudom a chytá sa takpovediac každej príležitosti. Vo svojej biede a zúfalstve, ale súčasne tak s nádejou sa vydáva na cestu za Ježišom. „Keby si chcel, mohol by si ma očistiť.“ Vo svojich pochybnostiach, ale súčasne tak s dôverou sa rozhodne vsadiť všetko na jednu kartu. Ten muž sa doslova upne na Pána Ježiša. Nechce sa zmieriť so svojou nemocou. Odmieta uveriť, že malomocenstvo ho postihlo z Božej vôle. Spolieha sa už len na jedno, a síce na to, že tento svätý Boží stojí na jeho strane. A jeho viera, jeho dôvera sa mu vypláca : 41 Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42 Jeho malomocenstvo hneď zmizlo a bol očistený.
Drahí priatelia, na dnešnom krátkom evanjeliovom príbehu je však úžasné nielen samotné uzdravenie ťažko postihnutého človeka. Prečítané evanjelium nám okrem toho prináša aj hlboký náhľad do srdca, či ak chcete do uvažovania živého Boha. Pán Ježiš tu predstavuje nebeského Otca, ktorý vidí núdzu konkrétneho človeka. On nevidí iba núdzu sveta ako takého v globále. Naopak! Boh vidí tvoje i moje konkrétne starosti, problémy a trápenia. Ty i ja pre Boha nie sme iba nepatrnou a zanedbateľnou súčasťou jedného veľkého celku. Naopak! On dobre pozná aj tvoj vlastný, osobný a jedinečný životný príbeh. Pozná všetky jeho detaily a rozumie ti. Je to príbeh, ktorý sa nášho Spasiteľa hlboko dotýka, presne ako aj v dnešnom evanjeliovom texte.
Bratia a sestry, ťažký osud neznámeho malomocného sa mocne dotýka samotného živého Boha. On ten osud na tohto nešťastníka síce nezoslal, ale jeho bieda a trápenie života sa Ho mocne dotýkajú a nenechávajú Ho chladným, či ľahostajným. Preto sa ho dotýka a hovorí : Chcem! Buď čistý!
Drahí priatelia, koľkokrát sme si už možno aj my sami zúfali nad vlastným životom a osudom? Pri každom jednom z nás to spôsobilo možno niečo celkom iné. Pri jednom to bola choroba, pri druhom strata práce, pri ďalšom rodinné či finančné problémy, možno nepochopenie v spoločnosti. Tých dôvodov na smútok a zúfalstvo by sa dalo nájsť mnoho. Vždy vtedy, keď sa nám deje niečo zlé, spíname ruky v modlitbe a túžime po tom, aby Pán Boh bol pri nás blízko, aby nás vypočul a rozumel nám. A On? Jeho odpoveď možno nie vždy prichádza tak rýchlo ako by sme to chceli. Ale Jeho srdce je nám naklonené. Jeho blízkosť je s nami. Dokazuje nám to na každých jedných službách Božích. Aj dnes. On túži byť blízko aj pri tebe, aby aj tebe mohol povedať svoje slovo potešenia a povzbudenia. Túto svoju blízkosť mi preukazuje vždy vtedy, keď smiem prijímať Jeho telo a krv vo sviatosti svätej Večere. A tak ako pri tom malomocnom, tak aj ku mne vystiera svoju ruku, aby sa ma mohol dotknúť.
Drahí priatelia, prajem nám všetkým, aby sme takýchto uzdravujúcich dotykov z Božej strany smeli prežívať čím viacej. A hlavne, aby sme si uvedomovali to, že za riešením našich problémov nestojí ani šťastena, ani náhoda, ani osud, ale predovšetkým živý Boh, ktorý je každému jednému z nás taký blízky, že sa nás môže dotknúť a sa aj dotýka. Tak i dnes spoločne so žalmistom môžeme vyznať : Chváľ, duša moja, Hospodina a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia! Pane, môj Bože, Ty si ku mne stále naklonený. Môj osud spočíva v Tvojich rukách. Prosím, posilňuj moju dôveru v Teba, a to zvlášť v temných hodinách môjho života. Pane, som Tvoj, Tebe dôverujem. Spas ma! Amen.
