15. nedeľa po sv. Trojici – tri podmienky prežitia
Written by radovan on sep 20, 2022 in - No Comments
- nedeľa po sv. Trojici – 25.9.2022
„… tri podmienky prežitia…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Kráľovská 17, 1 – 6
1 Vtedy povedal tišbejský Eliáš z Gileádu Achábovi: „Akože žije Hospodin, Boh Izraela, ktorému slúžim, nebude po tieto roky ani rosy, ani dažďa, iba ak na moje slovo.“ 2 Hospodin ho nato oslovil: 3 „Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je východne od Jordánu. 4 Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.“ 5 Odišiel teda a urobil, ako prikázal Hospodin. Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, východne od Jordánu. 6 Krkavce mu prinášali ráno i večer chlieb a mäso a z potoka pil. 7 Onedlho však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa.
Drahí priatelia, milé sestry a bratia!
Ono to zväčša chodí tak, že keď má človek hlad, otvorí si chladničku a niečo si z nej vyberie. Keď je chladnička prázdna, vstane, ide spraviť nákup a doplní si zásoby. Dovolím si povedať, že skutočný hlad, resp. hladovanie v pravom slova zmysle nepozná nikto z nás. Vďaka Bohu za to! Pravda je totiž taká, že nie každý na svete má také šťastie. Nuž a pokiaľ sa každý deň máme čo najesť a máme strechu nad hlavou, patríme nielen k tej šťastnejšej, ale aj tej bohatšej polovičke ľudstva.
Pred niekoľkými tisíckami rokov tomu tak v Izraeli nebolo. Prorok Eliáš musel bezbožnému kráľovi Achábovi a jeho manželke, pohanskej kráľovnej Izébel, zvestovať nie práve príjemnú zvesť od Boha: „Akože žije Hospodin, Boh Izraela, ktorému slúžim, nebude po tieto roky ani rosy, ani dažďa, iba ak na moje slovo.“ To znamená: až keď Boh vysloví svoje stvoriteľské slovo, bude opäť pršať. Keď to však Boh neurobí, bude sucho … nič mimoriadne sa neurodí … a ľudia budú hladovať. Na tomto nemôžu nič zmeniť ani ľuďmi vymyslení bohovia dažďa ani Izébelin pohanský boh plodnosti a úrody Baál.
Eliáš sa logicky ocitá v nebezpečenstve. Veď nepríjemné správy, no najmä pravdu o duchovnom poblúdení a zlyhaní chce počuť zväčša iba málokto. Bolo tomu tak v minulosti, nie inak je tomu aj dnes. Aj Eliáš má hlad. No okrem toho musí navyše čeliť hnevu kráľa Achába, ktorý ho chce dať zabiť kvôli proroctvu, ktoré pred ním vyriekol. Čo je ale dôležité, to je tá skutočnosť, že Hospodin v kritickej situácii na Eliáša nezabúda. Naopak! Dáva mu zasľúbenie: „Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je východne od Jordánu. 4 Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.“ A tak sa aj deje: Krkavce mu prinášali ráno i večer chlieb a mäso a z potoka pil. Boh svoje slovo drží a udržiava Eliáša pri živote zázračným, nadprirodzeným spôsobom.
Áno, bratia a sestry, až doteraz sa to tak pekne číta a tak pekne sa o tom káže. Aká budúcnosť však čaká nás? Aj my sme prežili jeden z najsuchších rokov v dejinách. Deficit, nedostatok zrážok sa prejavil takmer všade. Po čase nevyschol iba potok Kerít v dobe proroka Eliáša. Potoky vyschýnali aj v našom okrese. Na niektorých miestach bola situácia takpovediac kritická, kedy sa o zásobovanie pitnou vodou museli starať vodárne a do postihnutých oblastí vodu privážali cisternami. A ešte aj teraz sme na míle ďaleko od ideálneho stavu. Niečoho sa nám urodilo viac, niečoho načisto málo. Oprávnene sa ľudia pýtajú: Bude dosť potravy pre všetkých nás? Nebudeme aj my hladovať? Budeme mať čo jesť? Budeme mať čo piť? No a keď si k tomu pripojíme ešte aj tzv. energetickú krízu, potom sa snáď ešte s väčším strachom pýtame: Budeme mať s čím kúriť? Nebude to luxus zapáliť si v noci svetlo, a síce kvôli enormne sa zvyšujúcim cenám energií? Nebude to luxus sadnúť si do auta a len tak sa niekam vybrať?
Bratia a sestry, chcem dnes povedať len toľko: čo sa týka sucha, s tým ako ľudia nie celkom vieme niečo urobiť. Jeden rok je v tomto smere prajnejší, druhý zas menej. I keď: svojim spôsobom sme si to tak trochu spôsobili aj sami. A síce tým, že vďaka nášmu bruchopasnému, kozmopolitnému štýlu života túto prírodu drancujeme, znečisťujeme a špiníme … nuž a to všetko sa nám akosi vracia tým, že sa nám postupne viditeľne mení klíma … že nám stúpajú priemerné teploty … že sa nám topia ľadovce, menia sa vzdušné a oceánske prúdy a my sa postupne dostávame do suchého subtropického pásma. Nuž ale čo sa týka tzv. energetickej krízy – tá nie je výsledkom ničoho iného ako neuvážených, krátkozrakých rozhodnutí hlúpych, mocibažných a chamtivých ľudí, ktorí sa dostali do vedenia tak nášho štátu ako aj celej tej nešťastnej Európskej únie a ktorí stále nemajú dosť … namiesto toho vedú celý náš národ ako aj kontinent do jedného veľkého nešťastia a mizérie … Je to výsledok zdeformovaného kapitalizmu, ktorý hľadí stále len na ten nešťastný zisk a výnos, nie však na človeka …
Prepáčte, že to poviem na rovinu: ale mám pocit, že väčšine politikov a lídrov jednotlivých krajín Hospodin asi odňal zdravý rozum a úsudok. To inak tiež môže byť jeden z Božích trestov, a síce za našu náboženskú vlažnosť, ľahostajnosť a neveru voči Pánu Bohu. Trest v tom slova zmysle, že nám vládnu a rozhodujú o nás nesvojprávni, zapredaní, podplatení a kúpení blázni či vlastizradcovia. A ešte prepáčte, že budem celkom konkrétny. Pre mňa osobne je v dnešnej dobe azda najrozumnejším európskym lídrom a politikom, ktorý sa nevzdal zdravého sedliackeho rozumu, maďarský premiér Viktor Orbán. Človek, ktorý myslí predovšetkým na svoj ľud a na jeho dobro. Človek, ktorý svoj ľud miluje. Človek, ktorý svoj národ nezapredal a dokazuje to konkrétnymi politickými rozhodnutiami. Poviem možno ironicky: má len jednu chybu. Škoda, že je Maďar, nie Slovák … Škoda, že takýchto zrelých ľudí so srdcom pre vlastný národ nemáme v tomto čase vo vedení štátu aj my …
Áno, bratia a sestry, oprávnene sa pýtame: Čo bude? Ako zvládneme blížiace sa zimné obdobie? Počas korony boli naše školy, chrámy a iné ustanovizne zavreté kvôli vírusu. A teraz bude čo? Budeme zavretí, lebo bude luxus zapnúť si plynový kotol? Budeme zavretí, pretože bude luxus zapáliť si svetlo? Budeme zavretí, aby sme si dnu zbytočne nepúšťali zimu a nepomrzli sme? Ja naozaj neviem, kto všetko toto riadi. Ale poviem vám: čím ďalej, tým viac som presvedčený o tom, že toto nie je prirodzený, ale veľmi tvrdo naplánovaný a cielene vedený vývoj. Vývoj k likvidácii, vývoj k záhube, vývoj k eliminácii svetového obyvateľstva. Lebo takáto situácia by za normálnych okolností vzniknúť nemohla. Už len slepý alebo dobre podplatený to asi nevidí, či nechce vidieť …
Keď sa teraz vrátime do situácie proroka Eliáša, akosi logicky sa nám vynára otázka: A nemohol by sa Pán Boh postarať o všetkých ľudí tak ako sa postaral o svojho verného proroka? Prečo Boh razom nepošle kopec krkavcov s chlebom a mäsom k všetkým hladujúcim a strádajúcim na celom svete a razom nevyrieši problém hladu či energetickej krízy?
Najčestnejšie bude asi priznať si, že to nevieme. Nerozumieme Božej všemohúcnosti. A ja zvyknem povedať: Pánu Bohu do hlavy nevidíme. Môžeme konštatovať len jedno: Boh nám nikdy nesľuboval, že vyrieši problémy celého sveta. To, čo zasľúbil Eliášovi, nezasľúbil automaticky všetkým ľuďom. Predsa len: keď nad tým tak uvažujem, vychádza mi z toho jedno: Eliáš ako jediný ostal Hospodinovi verný. Celý národ sa totiž zvrhol. Zapredal vieru v jediného Boha vo vieru v nezmyselných, bezmocných bôžikov. Izrael zradil Boha a porušil zmluvu so svojim Bohom. A tak sa Boh tiež od svojho ľudu odvrátil, a vznikol problém. Ale Eliáša Hospodin kvôli jeho vernosti ušetril a postaral sa o neho. Presne tak ako ešte dávno predtým sa postaral o Lóta v hriešnom meste Sodoma. Presne tak ako sa predtým postaral o Mojžiša. Presne tak ako sa neskôr postaral o Daniela v jame levovej. Presne tak ako sa postaral o Jozefa v Egypte, o kráľa Dávida, Noacha v korábe, či Jákoba. Malo by to takto svoju logiku.
Nuž a okrem toho: Pán Boh nám dal celý priestor zeme, aby sme ho múdro využívali pre život. Keby sme ako ľudstvo múdro prerozdeľovali zemské zdroje, každý by mal dosť a nikto by netrpel núdzou. Ale my, sme ,žiaľ, poznačení hriechom. Sme nastavení ináč. Najprv potrebujeme myslieť na seba, na svoje dobro, na svoje pohodlie, na svoj blahobyt. A ideme v tom až do takého extrému, že prestávame vidieť iných. Ba nielen, že ich nevidíme. My ich rovno využívame a zneužívame. Zabúdame na ich strádanie a núdzu. Nechceme ju vidieť. Hlavne, že je dobre nám. Že sa máme my pohodlne, že nám je teplo, že my máme čo vložiť do úst. Pán Boh nám však nekázal byť chamtiví, nenažratí, lakomí… Tieto túžby do nás nevkladá on, ale Boží a náš ľudský nepriateľ – satan. On stojí za tým, že svet je nakoniec jedným veľkým nespravodlivým miestom, kde jedni sa majú až príliš dobre, zatiaľ čo tí druhí musia ťahať celý život za kratší koniec … toť: aj to je odvrátená tvár kapitalizmu, o ktorej sa v médiách veľa nehovorí, pretože to niekomu, kto poťahuje páčky, nevyhovuje… … a tak sa navonok musíme tváriť, že je všetko ok … lebo tým mocným to tak vyhovuje a spomínané riadiace páčky a moc majú v rukách oni.
Bratia a sestry, dnes nechcem politizovať, i keď sa to možno takto javí. Nechcem tu nikomu robiť politickú reklamu. No z času na čas asi človek musí dať zo seba von, čo si o veciach skutočne myslí, a to bez ohľadu na to, čo si o ňom budú myslieť tí druhí. No predovšetkým: chcem vám dnes ponúknuť a poukázať na dve veci. Predovšetkým je to Eliášova vernosť. Odvaha postaviť sa pred kráľa a povedať mu pravdu. Len vernosť voči Pánu Bohu, vernosť Božím princípom a odvaha žiť svoj život v pravde nás môžu zachrániť. Resp. inak povedané: Hospodin, tak ako zachránil svojho proroka Eliáša pre jeho vernosť a život v pravde, ten istý Boh dnes môže zachrániť aj teba. Pre tvoju vernosť a život v pravde.
Nuž a tá druhá vec: Boh nám už dobrých 2000 rokov ponúka aj iný chlieb. Je to chlieb, ktorý nám prišiel nie z pekárne, ale z neba. Kristus o sebe hovorí: Ja som chlieb života. A pridáva k tomu svoje zasľúbenie: Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. Bratia a sestry, Ježiš nám nesľúbil to, že počas pozemského života nikdy nebudeme musieť zakúsiť aj hlad. Zasľúbil nám však niečo iné: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.
Takže, milí priatelia, keď to tak zhrniem, vychádzajú mi z toho tri podmienky prežitia a záchrany: vernosť, pravdivosť a viera. Prosme Ducha Svätého o to, aby nás v týchto hodnotách a cnostiach učil žiť deň čo deň! Prosme Pána Boha, aby na nás nezabudol! Aby od nás neodvrátil svoju tvár! Aby k nám prišiel so svojou pomocou a svoju pomoc aby neodkladal. Prosme, aby i nad nami mal svoje zmilovanie i zľutovanie! Aby i nás mocne a predivne zachránil! Amen.
