15. po sv. Trojici – Bremeno ustarostenosti – Mt 6, 25 – 34
Written by radovan on sep 05, 2013 in - No Comments15. nedeľa po sv. Trojici – 8. 9. 2013 – „Bremeno ustarostenosti“
Milosť, milosrdenstvo a pokoj od nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
Mt 6, 25 – 34
25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? 26 Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? 27 A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? 28 A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; 29 hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 30 Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? 31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? 32 Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Hneď na úvod tejto kázne si dovolím povedať, že pre túto dobu, pre dobu krízy, v ktorej sme sa ocitli, sú tieto Ježišove slová veľmi priliehavé a vhodné. Na jednej strane nás varujú, na druhej strane nás upokojujú.
Varujú nás tým, že nám pred oči kladú tie pravé hodnoty, na ktorých záleží. Na ne sa nám treba sústrediť v každej dobe, v priaznivej i nepriaznivej, prajnej i neprajnej, úspešnej i neúspešnej, pokojnej i nebezpečnej. Nuž a pre Pána Ježiša sú tými pravými hodnotami život, kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť. V prvom rade tuná ide o život zmysluplne prežitý tu na tejto zemi. Prežitý zmysluplne, to pritom znamená asi toľko ako : život prežitý v láske k Bohu a blížnemu, v poslušnosti voči Božím dobrým nariadeniam. Život prežitý v službe pre svojho blížneho, a tak aj v službe voči nášmu Pánovi. Život prežitý v ochote pomôcť, nemyslieť len na seba a svoje výhody, či záujmy. Život, v ktorom dokážeme odpustiť, dokážeme sa možno vzdať svojich vlastných práv a obetovať sa kvôli zmiereniu i zblíženiu. Kde sú takéto hodnoty, dovolím si povedať „cnosti“, tam je aj Božie kráľovstvo s jeho spravodlivosťou. A to je to prvoradé, hovorí Pán Ježiš, o čom nám má ísť, na čom nám má záležať, na čo sa nám treba maximálne sústrediť. Pretože odmenou takéhoto pozemského života je život večný. A ten sa predsa nedá ani porovnať s našou ustarostenosťou o pokrmy, či odevy. „Či život nie viac ako pokrm a telo viac než odev?“
Ďalej nás prečítané Ježišove slová varujú pred ustarostenosťou, ktorá sa Ježišovi vidí ako nezdravá, zbytočná a v neposlednej miere aj neopodstatnená. Výzva : „Nebuďte ustarostení!“ v týchto niekoľkých veršoch známej Ježišovej kázne na hore sa opakuje niekoľkokrát. A vyznieva veľmi akútne.
Treba povedať, drahí priatelia, že ustarostenosť človeka je istým prejavom nedôvery voči Bohu. Je to jedna z foriem zúfalstva, pesimizmu a negatívneho nazerania na život okolo seba. V tomto, myslím si, sú Ježišove slová vysoko aktuálne pre mnohých ľudí dnešnej doby, ktorí prišli o prácu. Tým prišli aj o určité sociálne istoty. Akoby stratili pevnú pôdu pod nohami. Mnohí takí sa cítia pre spoločnosť nepotrební, neužitoční, nezaujímaví. Dokonca niektorí sami seba ponímajú ako príťaž pre spoločnosť, v ktorej sa nevedia uplatniť. Tak sme svedkami samovrážd, ktoré sú vrcholom ustarostenosti, dlhodobých depresií a bezmocnosti nevyužitého človeka a jeho od Boha mu daného potenciálu.
Toto je vskutku vážny stav, ktorým prechádza aj naša spoločnosť a v nej mnoho jednotlivcov, ktorých sa to týka. Pre takýchto by zrejme Ježišove slová o neopodstatnenosti ustarostenosti zneli celkom cudzo. Veď ako nebyť ustarostený, keď si niet začo kúpiť základné veci na prežitie?
V tomto smere nebohý profesor teológie, pán Gábriš, ktorého prednášky som mal možnosť navštevovať jeden rok ešte aj ja, predtým než si Ho Pán povolal, rozlišoval medzi ustarostenosťou a staraním sa. Ustarostení byť nesmieme, starať sa však musíme. Ustarostení byť nesmieme preto, lebo Pán Boh o nás vie. Vie o našej núdzi, veľmi dobre pozná naše potreby. On veľmi dobre vie, čo pre život potrebujeme, a chce sa o nás postarať. Raz možno prostredníctvom sociálneho štátneho systému, inokedy zas prostredníctvom dobrých ľudí, ktorí sú nám nápomocní, a inokedy možno tak, že nám pomôže nájsť si prácu a uplatnenie, a tým aj pravidelný príjem a dostatok prostriedkov pre život. Je pravda, že niekedy aj takéto situácie, či krízy života prichádzajú, aby sme dokázali svojmu Bohu to, či pri Ňom zotrváme aj v takýchto nemilých navštíveniach alebo pri prvých problémoch a nesplnených očakávaniach Ho zavrhneme. Povedané slovami starozmluvného Jóba : „Či len dobré veci máme prijímať od Hospodina a zlé nie? Hospodin dal, Hospodin aj vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo!“ Áno, bratia a sestry, o to ide v týchto slovách aj nášmu Pánovi Ježišovi : Zachovaj nebeskému Otcovi vernosť! A keď ti to robí ťažkosti, pozri sa na okolitý svet a prírodu, a tam uvidíš, že keď sa Boh dokáže postarať a nebeské vtáctvo, ktoré si potravu nezhromažďuje do stodôl a sýpok, a že keď sa Boh dokáže postarať o to, aby každý rok naše lúky zakvitli v plnej kráse, o čo viac myslí na nás, ktorí sme Jeho obrazom. O čo viac myslí na svoj ľud, ktorý Kristus vykúpil svojou krvou. A preto, dokážme svoju vieru v Boha tak, že ju pretransformujeme do dôvery, aby sme raz nemuseli byť Pánom Ježišom označení ako ľudia malej viery!
Takto je to teda s ustarostenosťou. Ale je tu ešte staranie sa. Starať sa naopak musíme. Teraz neznamená, že nám budú padať pečené holuby rovno z neba do úst. Pán Boh chce vidieť našu snahu i náš záujem robiť niečo v tejto veci a nerezignovať, nestrácať nádej a nevzdávať sa. A potom sa aj On prizná podľa svojej múdrosti a vôle a našu snahu požehná. Ale lenivého človeka Boh nemá v obľube. A preto ani Ježišove slová o ustarostenosti nás nemajú viesť k myšlienke, že teraz už azda nič netreba robiť, veď Pán Boh sa o všetko postará. Áno, On sa určite postará, ale bez nášho pričinenia to nepôjde.
Takto nás teda dnešné Božie slovo varuje. Ako nás však upokojuje? Sčasti to už aj zaznelo. Upokojuje nás predovšetkým tou skutočnosťou, že Pánu Boh beh tohto sveta, veci, ktoré sa v ňom dejú a osudy jednotlivých ľudí, ktorí v ňom žijú nie sú nijako ukradnuté alebo zabudnuté. Pán Boh totiž dokonale pozná situáciu každého jedného z nás. Povedané slovami Pána Ježiša : „Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete.“ Či to nie je, milí priatelia, dostatočné upokojenie pre nás? Na jednej strane upokojenie, že máme Boha, ktorý o nás vie. A potom upokojenie, že tento náš Boh je súčasne i našim nebeským Otcom, ktorý by predsa svojim deťom úmyselne zle nerobil, ani by im neškodil, ani by im neprial nič zlé.
A tak, drahí bratia, milé sestry, keď toto všetko Pán Ježiš ozrejmuje svojim poslucháčom, zakončuje svoju kázeň v tejto veci poukazom na to, čo hľadajú pohania na jednej strane, a čo máme hľadať my, Jeho poslucháči a vyznávači na strane druhej. Slovo „pohan“ je v Písme svätom obrazom človeka, ktorý nemá vzťah so živým nebeským Bohom, ktorý sa nám predstavuje a dáva poznať vo svojom slove. Takýto človek v čase krízy a problémov zostáva neraz sám. Žiaľ, je to tak, ak sa ti veľmi nedarí, potom zrazu cítiš, že aj priateľov máš akosi pomenej. V tomto je zákernosť dnešnej doby. Ľudia si ťa vážia a niečo znamenáš, len pokiaľ sa ti darí. Ale keď to ďalej dobre nejde, potom zostávaš sám. A či chceš alebo nie, začínaš byť ustarostený, lebo nevidíš a neveríš, že je tu ešte aj Boh, v ktorého rukách si a ktorý si hravo s tvojim problémom vie poradiť. Čaká len, kedy Ho o to poprosíš a kedy Ho v tej veci oslovíš. A preto nebuďme ako pohania, dovolím si povedať: Nebuďme ako materialisti, ktorí všetko svoje životné šťastie vložili do statkov tohto sveta, a tie, keď sa míňajú, rúca sa aj šťastie aj život. Pán Ježiš hovorí : Či vy nie ste omnoho viac ako statky sveta? Žijete snáď len preto, aby ste mali pekný oblek a vždy plné brucho? To je celá vaša starosť a zmysel? Pre Pána Ježiša je to žalostne málo.
A tak nám ponúka alternatívu : „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané!“ Áno, milí priatelia, život prežitý v láske, vo viere a v nádeji, v službe, zmierení, nezávidení a vo veciach, ktoré sú týmto podobné má svoje požehnanie i zasľúbenie : a všetko toto bude vám pridané. To znamená, do toho investuj predovšetkým! Toto nech je Tvoja najväčšia starosť, a potom budeš prekvapený, keď zistíš, čo dokáže Boh a ako sa Jeho moc pri tebe bude dokazovať. Kiežby sme to takto smeli prežívať aj my! No neplatí to aj obrátene. A to si musíme jasne zdôrazniť. Ak sa sústreďuješ len na tento svet a veci v ňom, ak hľadáš len materiálne šťastie a uspokojenie, potom je to väčšinou tak, že nikdy nebudeš dosť spokojný. Stále budeš chcieť viac. A napokon skončíš ako ten bláznivý boháč, ktorý sa síce zabezpečil na mnoho rokov dopredu, ale nerátal s tým, že už počas najbližšej noci možno zomrie. A tak ak ťa Božie kráľovstvo vôbec nezaujíma a po jeho hodnotách netúžiš, potom strácaš a prichádzaš o ten najväčší a najcennejší poklad, ktorý človek vôbec môže mať. A preto, drahý brat, milá sestra, rozhodni sa správne. Amen.
