15. po sv. Trojici – dosť má deň svojho trápenia
Written by radovan on sep 03, 2024 in - No Comments
- po sv. Trojici – 8.9.2024
„… dosť má deň svojho trápenia …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 6, 25 – 34
25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? 26 Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? 27 A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? 28 A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; 29 hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 30 Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? 31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? 32 Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Bremeno ustarostenosti. Áno, priatelia! Takto znie téma tejto dnešnej nedele. V podstate by pre nás mala byť dosť blízka. Veď: Kto z nás by nemal nejaké tie starosti? Kto z nás si nerobí nijaké starosti? Zrejme takého človeka nepoznáme. Predsa len: dnešná nedeľa nás nabáda k inému nazeraniu na život. A síce nie k nazeraniu na život optikou ľudských nemožností, ale k nazeraniu na život optikou Božích možností. Aby nám nič dôležité neuniklo, skúsime si dnešný kázňový text rozmeniť takpovediac „na drobné“.
Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? Tento Ježišov výrok nám chce naznačiť jedno: Jedlo ma slúžiť k tomu, aby sme prežili. Ale nie opačne. Jeme kvôli životu, ale nežijeme kvôli jedlu. Život nemá byť podriadený starostiam o jedlo. V zásade ide o to, aby sme si uvedomili, čo je tu kvôli čomu. A podobne je to aj s obliekaním: Nie je to o tom, že telo máme preto, aby sme si mali načo obliecť nové šaty. Nie! Šaty máme preto, aby nám nebola zima. Grécke slovo, ktoré sa na tomto mieste objavuje a ktoré mi prekladáme v zmysle: „robiť si starosti“ – sa dá preložiť aj inak. Napríklad ako: obávať sa, resp. prepadať panike. Opakom toho je vedieť sa na Boha spoľahnúť. Je to dôvera, že On nás nenechá padnúť a že svoj denný prídel dostaneme.
26 Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? Drahí priatelia, aj tento Ježišov výrok si treba správne vysvetliť, aby nedošlo k nepochopeniu. Nejde o to, že teraz máme prestať siať a žať, prestať čokoľvek robiť. Logika výroku je iná: vy, ľudia, máte to svoje políčko, zrno a stodoly. Je to veľká výhoda oproti vtákom, ktoré nič z toho nemajú. O koľko horšie sú na tom oni oproti vám? A predsa sa o nich Boh dokáže postarať tak, že sa nesťažujú a neprepadávajú panike. Tak prečo by sme sa mali trápiť starosťami my a prečo by sme mali prepadávať panike?
27 A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? Sestry a bratia, pointou tohto výroku je predovšetkým upokojenie: štvaním sa, panikárením a starosťami o život si ten život tak či tak nepredĺžite. A preto si tie starosti prestaňte robiť!
28 A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; 29 hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 30 Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? Poľné ľalie tuná zohrávajú podobnú rolu ako vtáctvo v predchádzajúcom verši. Netrápte sa starosťami kvôli niečomu, čo sa zaobíde aj bez nich! Nezabúdajte, že život je o niečom inom! Alebo by aspoň mal byť, mohol byť. Nezáleží vôbec na tom, akí bohatí ste alebo ako sa vám darí. Záleží len na tom, či si uvedomujete, čo je dôležité a čo nie. V pozadí je teda opäť skrytá myšlienka: nedá sa slúžiť dvom pánom. Tentokrát: starostiam aj Bohu. Nedá sa sústavne si robiť starosti a pritom sa spoliehať na Boha. Buď jedno alebo druhé potom nemôžeme myslieť vážne.
31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? 32 Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Inými slovami povedané: Pán Boh vie aj bez našich dlhých rečí, čo potrebujeme. Nie je slepý voči našim potrebám ani hluchý voči našim prosbám.
Bratia a sestry, pokiaľ je to tak, Pán Ježiš dodáva: 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Domnievam sa, že kľúčová je tuná opäť otázka priorít. V predchádzajúcich veršoch už zaznelo, že život je viac ako jedlo a pitie a dokonca aj telo je viac než to, ako sa oň postaráme. Nedajú sa robiť dve veci súčasne: slúžiť Bohu aj majetku. Tento známy verš, ktorý je určitým zhrnutím Ježišových výrokov, nás tak nabáda k rozlišovaniu medzi tým, čo je podstatné a čo je len prídavok. Čo teda znamená „hľadať Božie kráľovstvo“? Znamená to asi toto: učte sa pozerať na svet Božími očami! Učte sa vidieť Božie kráľovstvo v tomto svete, aspoň v jeho predbežnej, čiastočnej podobe! Učte sa vidieť, čo je dôležité v Božom kráľovstve, a tak sa pozerať na svet okolo nás! Opäť inými slovami povedané: Hľadajte to podstatné, a všetko ostatné už nejako dopadne!
34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia. Netrápte sa nad budúcnosťou! Nerobte si starosti s tým, čo raz bude a ako to bude! Mnohé veci aj tak nevieme ovplyvniť. Tak načo stresovať? Na tomto mieste by snáď bolo vhodné spomenúť si na starozmluvný príbeh o manne na púšti: 4 Hospodin povedal Mojžišovi: „Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba. Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať. Tým ho vyskúšam, či sa bude správať podľa môjho zákona, alebo nie. 5 Na šiesty deň si nazbierajú a pripravia dvakrát toľko než v iné dni.“ 6 Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: „Večer poznáte, že to bol Hospodin, kto vás vyviedol z Egypta, 7 a ráno uzriete Hospodinovu slávu. Počul totiž vaše reptanie proti Hospodinovi. Veď čo sme my, že repcete proti nám?“ 8 Mojžiš dodal: „Poznáte to podľa toho, že Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb, aby ste sa nasýtili, a to napriek tomu, že počul, ako ste proti nemu reptali. Čo sme my? Nie proti nám repcete, ale proti Hospodinovi.“ 9 Mojžiš povedal Áronovi: „Povedz celej izraelskej pospolitosti: ‚Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie!‘“ 10 Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, obrátili sa k púšti a vtedy sa v oblaku zjavila Hospodinova sláva (2M 16, 4 – 10). Manna, ktorú Izraelci zbierali, bola vždy len na jeden aktuálny deň v dôvere voči Bohu, že zajtra sa o nich postará opäť.
Bratia a sestry, pokiaľ už zaznela dilema, že sa nedá naraz slúžiť dvom pánom, teraz sa objavuje nová paralela: nedá sa súčasne Bohu dôverovať a spoliehať sa na Neho a súčasne si robiť starosti. Kiež nám dá náš Otec nebeský múdrosť, aby sme sa podľa týchto slov vedeli každý zariadiť a svoju vieru v Boha aby sme vedeli dokázať práve svojou dôverou v dobré božské vedenie a Jeho otcovskú starostlivosť o nás. Amen.
Použité materiály: Jiří Mrázek – Evangelium podle Matouše
