15. po sv. Trojici – raj … nanovo objavený
Written by radovan on sep 15, 2020 in - No Comments
- po sv. Trojici – 20.9.2020
„… raj … nanovo objavený …“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
1 Mojžišova 2, 8 – 15
8 Hospodin, Boh, vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. 9 Hospodin, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla. 10 Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu. Odtiaľ sa rozdeľovala na štyri hlavné toky. 11 Meno prvého je Pišón; ten obteká celú krajinu Chavila, kde sa vyskytuje zlato. 12 Zlato tej krajiny je rýdze. Tam sa nachádza bdéliová živica a ónyxový kameň. 13 Meno druhej rieky je Gichón. Tá obteká celú krajinu Kúš. 14 Meno tretej rieky je Tigris. Tá tečie na východ od Asýrie. Štvrtou riekou je Eufrat. 15 Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Téma dnešnej nedele je, dovolím si povedať, najmä v týchto neistých časoch a celom pohnutom roku 2020, vysoko aktuálna. Jedná sa o „bremeno ustarostenosti“. Áno, celá situácia okolo korony nám spôsobuje nemálo vrások na čele. Keď sa zdalo, že sme už z najhoršieho von, zdá sa, že nás to na jeseň dobehlo opäť, dokonca ešte vo väčšej sile a intenzite ako na jar. A tak zas sme v tom štádiu, že si poriadne nevieme nič naplánovať, nakoľko nevieme, ako sa celá pandemická situácia bude ešte vyvíjať. Táto ustarostenosť je pre nás vskutku istou formou bremena, ktoré nás ťaží, ktoré nám nedáva voľne dýchať ani si plánovať veci.
Je dobré, priatelia, že nám dnes ako kázňový text zazneli slová práve z knihy Genezis, teda z knihy samotných začiatkov. Pretože už tam, na samotnom začiatku, je Hospodin zadefinovaný ako Stvoriteľ a Pán, ktorý to má všetko mocne v rukách. Už tam je náš Boh opísaný ako Ten, ktorý má plán. On neimprovizuje. Ide takpovediac na istotu a tento Jeho plán Mu nikto a nič nemôže prekaziť: ani satan, ani ľudský hriech, odbojnosť a tvrdohlavosť, ba dokonca ani korona vírus. Pozrime sa preto lepšie, o čom všetkom to vlastne prečítané slová z kázňového textu pojednávajú!
Dovolím si povedať, že dnešný kázňový text je niečo ako návrat do praveku, návrat k samotným začiatkom. A to je zakaždým vzrušujúce a zaujímavé. No budem v tejto chvíli azda trošku pesimistický. Pravda je totiž taká, že keď si o tom v Písme svätom čítame, skôr viac sa nedozvieme ako dozvieme. Všetko to zaváňa akousi tajuplnosťou a tajomnosťou. Čítame o akomsi, priam až mystickom životnom priestore, ktorý Boh Stvoriteľ pripravil pre prvých ľudí a ktorý je pomenovaný ako Eden, inak nazývaný aj ako raj. No kde presne sa ten Eden nachádzal, to môžeme iba tušiť. Pokiaľ by sme sa pozreli lepšie na samotnú etymológiu slova „eden“, potom v preklade toto slovo znamená „rozkoš“. To by následne znamenalo, že táto záhrada bola miestom rozkošným, kde človek žije v Božej blízkosti. Inak povedané: Eden bol vytvorený pre človeka, aby v ňom človek prežíval krásny život a radoval sa z neho.
Veľmi podobné je to aj pri riekach, ktoré zo záhrady vytekajú. Zo štyroch spomínaných riek: Pišón, Gichón, Eufrat a Tigris – sú nám do dnešných dní známe iba posledné dve menované: Eufrat a Tigris. Dve mohutné rieky, ktoré ohraničovali pravekú Mezopotámiu, kolísku ľudskej civilizácie, kultúry a vzdelanosti. Je zaiste veľmi smutné, že dnes je to poväčšine vojnou zničená krajina nachádzajúca sa na území štátov Irak a severná Sýria. Aj tie krásne tisícročné stavebné a kultúrne pamiatky, ktoré prežili najväčšie boje, postupne dorazili, zničili a rozbili moslimskí extrémisti z tzv. Islamského štátu, ktorí ich vnímali ako pohanské záležitosti zneucťujúce Alaha. A tak si z nich nejeden raz spravili terče na precvičovanie si presnosti streľby …
No a samozrejme, nemožno v tejto chvíli prehliadnuť informáciu o dvoch podivuhodných stromoch, ktoré biblický text umiestňuje do prostriedku záhrady: strom života a strom poznania dobra a zla. Aj prostredníctvom správy a špeciálnych stromoch sa nám chce povedať, že všetko je od tejto chvíle sústredené na človeka. Práve s ním má Boh svoje zvláštne zámery. Ostatné tvory ako aj celá zem mu budú podriadené. Avšak aj moci človeka budú dané medze. Je vskutku zaujímavé vedieť, sestry a bratia, zatiaľ čo v staroorientálnych bájach sa strom života nachádza na nedosiahnuteľnom mieste, tu je umiestnený do stredu záhrady ako dostupná a jedinečná možnosť života. To, že sa človek o túto jedinečnú možnosť života sám pripravil kvôli vlastnej neposlušnosti, za to už dobrý Stvoriteľ nemôže. V každom prípade sa však v Písme svätom strom života opäť objavuje takmer na konci Biblie, v knihe Zjavenie Jána v 22. kapitole, kde sa píše, ako sa ľudia budú tešiť z večného života s Bohom.
Na čo sa však chcem dnes sústrediť najviac, to je tá skutočnosť, ako prečítaný biblický text opisuje Pána Boha. Hospodin je tu opísaný ako Ten, ktorý sa od samotného začiatku stará o ľudstvo. On poskytuje obživu a vytvára budúcnosť pre celé ľudstvo v životnom priestore, do ktorého umiestňuje človeka. Niet teda dôvod na ustarostenosť. Dôkazom tohto Jeho záujmu o dobro človeka je to, že v strede záhrady necháva vyrásť už spomínaný tzv. strom života. Zo záhrady Eden pritom ďalej vytekajú štyri mocné riečne toky, pričom číslo 4 je v tomto prípade symbolom 4 svetových strán: východu, západu, severu a juhu. Akoby sa tým chcelo v starom biblickom texte povedať, že požehnanie zo záhrady Eden a dostatok všetkého pre život má celý svet a všetko ľudstvo na zemi. Teda inak povedané: Pán Boh to všetko stvoril tak, aby nikto nemal nedostatok, aby nikto netrpel núdzou. Pán Boh to pripravil tak, aby každý bol spokojný a každý mal dosť. Toľko, koľko pre život potrebuje. To znamená, milí priatelia: Písmo sväté nám Hospodina predstavuje ako Toho, ktorý sa vie i chce postarať. Pri Ňom nikto nemá nedostatok.
15 Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. Pán Boh privádza človeka do záhrady a ponúka mu večnú vlasť vo svojej blízkosti. Avšak to neznamená útek pred úlohami a zodpovednosťou. Človek, ako sme to mohli počuť, dostáva od Hospodina výslovný príkaz, aby záhradu obrábal a strážil. Pod vplyvom starovekého myslenia videli totiž mnohí v záhrade miesto bez práce. Predstava práce sa sem ľuďom akosi nehodila. No skutočnosť je iná. I v raji musel človek robiť, aby naďalej rozvíjal potenciál, ktorý doň vložil Stvoriteľ. Bola to však práca radostná a slobodná. Práca, ktorá tešila, prinášala ovocie a ešte viac zdôrazňovala to, že človek je stvorený na Boží obraz. Teda opäť inak povedané: Skutočnosť, že Hospodin sa dokáže o všetkých postarať ešte neznamená, že my teraz môžeme vysedávať so založenými rukami a vylihovať na posteli celý deň. Tak to nebolo myslené ani na samotnom začiatku a tak si to Hospodin nepredstavuje ani dnes. No On je Ten, ktorý našu prácu a snahu rád požehná a prizná sa k nej, pokiaľ je zmysluplná, dobrá a oslavujúca Jeho sväté meno.
Bratia a sestry, čo však, keď to dobré, čo Boh pre človeka pripravil, človek počas tisícročí takpovediac znivočí a začne vyvíjať úsilie a aktivity, ktoré totálne odporujú Božej vôli? Čo potom? Čo, keď sa po svete rozšíria kadejaké vojny, núdza a nedostatok, ktoré človeka o jeho, Bohom mu darovaný, dobrý životný priestor pripravia? Čo potom? Pretože to sa reálne stalo. Človek svojou neposlušnosťou, odbojnosťou, tvrdohlavosťou a hrdosťou si sám vyvolil cestu nezávislosti na Bohu. Nepočítal však s trpkým ovocím, ktoré na tejto ceste bude musieť zakúšať. Nuž a tým trpkým ovocím je nenávisť medzi ľuďmi, vraždy, neprajnosť, závisť, choroby, neúspechy, nezdary a nakoniec smrť.
I keď by sa mohlo zdať, že Boh je na konci so svojimi silami, že sám spustil proces, ktorý nemá teraz pod kontrolou a ktorý sa mu vymkol z ruky, vôbec to tak nie je. V plnosti času, ako o tom Písmo sväté pojednáva, vytvára Hospodin nový východiskový bod svojej starostlivosti o človeka. Čo je tým východiskovým bodom? Je to Kristus, ktorého Boh daruje všetkým ľuďom. Kristus je tým novým priestorom, novým Edenom pre život. Kristus je však viac ako akákoľvek záhrada. Dokonca viac ako záhrada Eden. On je Pomocník a Spasiteľ. On je riešenie pri akomkoľvek strachu. On je dokonca východiskom v situácii smrti. Jeho kríž, ktorý bol drevom smrti, sa stal stromom života, ktorý prináša dobré ovocie pre všetkých, ktorí z neho chcú ochutnať a ktorí sú ochotní uveriť mu. Nuž a tak ako v záhrade Eden štyri rieky zabezpečovali vlahu a všeobecný dostatok a požehnanie pre celý svet, tak Kristov dobrý Duch teraz poskytuje, prináša vieru a dôveru do všetkých svetových strán. Kristus je tým novým životným priestorom aj pre teba, drahý brat, milá sestra. V Ňom smieš nájsť i ty vnútorný pokoj, nádej i večnú budúcnosť. A preto: mocne sa tohto Krista vo viere drž, pretože jedine On je i tvojou vstupenkou do strateného raja! Do raja, ktorý pre nás Kristus nanovo objavil a získal. A preto: nikým a ničím si ho nenechaj opäť vziať!
Tvorca života, pri všetkých pohromách a nedostatkoch, ktoré kvôli ľudskému hriechu a odvráteniu sa od Teba sužujú tento svet, nám, prosíme, nikdy nedaj zabudnúť na to, že si pre nás vytvoril nezničiteľný priestor pre život, a síce v spoločenstve so svojim Synom a našim Pánom, Ježišom Kristom. Amen.
