18. po sv. Trojici – 4Mojžišova 6, 24 – 26 – Áronovské požehnanie ako som ho nepoznal
Written by radovan on sep 24, 2013 in - No Comments
18. sv. Trojici – 29. 9. 2013
„Áronovské požehnanie ako som ho nepoznal“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
4 Mojžišova 6, 24 – 26
24 Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! 25 Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! 26 Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Slová, ktoré sme si dnes vypočuli, sú nám všetkým dobre známe. Je to v podstate Áronovské požehnanie, ktoré sa v našej evanjelickej liturgii udeľuje zakaždým na konci služieb Božích. Je to požehnanie, ktoré sa používa už od starozmluvnej doby. Pre mňa osobne je blízke, nakoľko ho ako kňaz používam / spievam pomerne dosť často.
Čoho sa však tieto slová týkajú? O čo v Áronovskom požehnaní ide? Povedané čo najstručnejšie : o Boží vzťah k nám a o Božie dielo pri nás. O to, čo smieme a máme od Boha čakať. Je to teda zároveň modlitba, a to veľmi hlboká. Dalo by sa dokonca povedať, že Áronovské požehnanie možno považovať za taký „starozmluvný Otčenáš“. Má tri odstavce, pričom v každom sa nachádzajú dve prosby: 1) požehnaj a ochraňuj; 2) rozjasni tvár a buď milostivý; 3) obráť tvár (pozdvihni tvár) a daj pokoj.
Ako sa to všetko dá sprehľadniť, milí priatelia? Ako sa do toho dá vniesť poriadok? Vysvetlíme si to na príklade rodiča a dieťaťa. Uvidíme, ako sa nám prosby samé zoradia do logického celku, keď si budeme chvíľku hovoriť o tom, ako to v rodine chodí.
Dieťa sa narodí a rodičia sa snažia, aby malo všetko potrebné k životu. Sú to veci vonkajšie ako je jedlo a pitie, útulný domov a podobne. A samozrejme, sú tu i dary duchovné – láska, viera, nádej a všetko, čo z nich vyplýva. V živote však prídu aj všelijaké skúšky, kedy sa nám zdá, že nás Božie požehnanie opúšťa. Vtedy je potrebná Božia opatera, ochrana, Božia stráž, aby sme to nevzdali a neprišli o vieru a nádej. Je treba prosiť, aby nás Boh strážil, ochraňoval a opatroval, aby sme nezišli z Jeho cesty a neodpadli od viery, ako by si to Pokušiteľ iste veľmi prial.
Keď sa nad takýmito vlastnými slabými chvíľkami hlbšie zamyslíme, začneme sa hanbiť. Tých dobrých vecí, ktoré nám Pán Boh daroval, bolo omnoho viac. To len my sme na ne zabudli. Len čo sme sa ocitli v skúškach, začali sme reptať a sťažovať sa. Nechali sme sa ovládnuť netrpezlivosťou. A tak sa vo svojom srdci pomaličky vzďaľujeme od Pána Boha a jeho pohľadu. Myslíme si : aj tak sa na nás mračí. Tak ako sa mračí otec alebo matka na dieťa, keď niečo vyparatí. Vtedy je najlepšie sa niekam odpratať. Ale na druhej strane takáto samota začne človeka rýchlo ťažiť. A tak sa z kútika očkom pozrieme, či sa tatko ešte mračí. A pritom sa hanbíme za všetko, čo sme povystrájali. Vylezieme z kúta von a prosíme : Tatko, usmej sa na mňa!
V pôvodnom hebrejskom znení sa však nachádza väzba : rozjasniť / rozsvietiť tvár. Myslí sa tým na úsmev. Biblická hebrejčina má síce výrazy pre smiech aj pre výsmech, ale nemá zvláštne slovo pre úsmev. Starí Izraelci sa snáď neusmievali? Iste sa usmievali, ale vyjadrovali to ináč. A síce opisom : rozjasniť / rozsvietiť tvár. My čakáme, že sa na nás Pán Boh mračí, a preto Mu utekáme spred očí. Ale keď sa odvážime vrátiť sa k Nemu v pokore ako aj ten známy márnotratný syn, zrazu vidíme, že Jeho náruč je otvorená a že sa na nás usmieva. Je to presne tak ako o tom spievame v najznámejšej Vianočnej piesni „Tichá noc“ v 3. verši : Tichá noc, svätá noc. V Ježiši – Dieťati Boh sa láskavo usmieva nám, anjel zvestuje : Buď pokoj vám! Kristus je daný nám. Takto sa potom môžeme odvážiť poprosiť „odpusť“. V Áronovskom požehnaní je to vyjadrené výrazom „buď milostivý“. To je svojim spôsobom starozmluvná alternatíva novozmuvného „odpusť nám viny naše“, ako o to prosíme v modlitbe Pánovej (Otčenáši).
A sme pri posledných dvoch prosbách. Pán Boh obráť k vám svoj obličaj / tvár. Doslova : Nech Hospodin pozdvihne nad tebou svoju tvár. Aj to poznáme. Keď niekoho ťažia starosti alebo aj nedobré svedomie, chodí s opadnutou tvárou. Tak ako aj Kain, ktorého sa Hospodin pýta : Prečo sa hneváš? Prečo sa ti tvár tak zamračila? (1M 4, 6). Doslova : prečo ti tvár tak opadla? Keď chceme s niekým obnoviť vzťah, musíme prestať uhýbať tvárou a očami a pozrieť sa mu do očí. V tom je prosba : Tatko, pozri sa na mňa! Ja už chcem byť opäť tvoj. Zdvihni hlavu! Obráť sa ku mne! Slovo „tvár“, samozrejme mysliac na Božiu tvár, sa tuná objavuje až dvakrát, takže v tom všetkom bude zrejme dôležitá. Najprv rozsvieť, či rozjasni svoju tvár, teda usmej sa a potom pozdvihni svoju tvár / obráť svoju tvár (obličaj) – teda prestaň sa mračiť.
Bratia a sestry, a čo je to vlastne tá Božia tvár? My predsa vieme, že Boh je Duch a že nijako nevyzerá a nemá ľudskú tvár. To je do istej miery aj pravda. Pána Boha nikto nevidel. A predsa ho poznávame. Už Izrael Ho poznával v Jeho skutkoch, v Jeho vedení, v Jeho súdoch i v Jeho odpustení. Teda v tom, čo s Izraelom robil a robí. V Novej zmluve je to ešte názornejšie. Píše sa o tom v 2. Liste apoštola Pavla do Korintu 4, 6 : Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo!, zažiaril v našich srdciach, aby priviedol na svetlo poznanie Božej slávy na tvári Ježiša Krista. Jednoducho povedané : Božou tvárou je Kristus. Na Ňom, v Jeho príbehu i údele poznávame Božiu vôľu i vedenie, Boží súd i milosť. To všetko je „Božia tvár“.
Posledná prosba znie : „daj vám svoj pokoj“. Jedná sa samozrejme o Boží pokoj. O ňom Pán Ježiš hovorí : Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam (J 14, 27). Najprv sa teda jedná o pokoj s Bohom a vo svedomí. Ten však musí presakovať aj von – do medziľudských vzťahov, a tým vytvára predobraz Božieho kráľovstva v tomto svete zmätku a nepokoja. Pokoj ako plnosť všetkého dobrého, nielen obyčajný kľud, ale súhrn všetkých Božích darov. K tomuto pokoju všetci pomaly spejeme, a preto môžeme Pánu Bohu ďakovať aj slovami Áronovského požehnania : 24 Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! 25 Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! 26 Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! Amen.
Pomodlime sa :
Svätý Bože, pravdu má Tvoj svedok, Mojžiš. Všetkých si nás stvoril zo svojej lásky a obdaroval požehnaním života. Uviedol si nás na svoju cestu a opatroval nás ako láskavý Otec. Ale my sa Ti rozbiehame ako také neposlušné ovce. Stále nás musíš strážiť a zháňať dokopy. Potom sa cítime zahanbení, a tak utekáme ešte ďalej. Niekedy nás vychovávaš k pokore a trpezlivosti, keď nás na čas ponechávaš v tom, čoho sme sa dopustili a čo náš ťaží ako skúška. Ale keď sa odvážime, povzbudení Tvojim Duchom, obrátiť sa k Tebe, vidíme, že sa nehneváš natrvalo. Naopak! Tvoja láskavá tvár sa na nás dokonca usmieva. Ďalej svieti láskou a odpustením. Dívaš sa na nás v milosrdenstve a v Ježišovi Kristovi nám ponúkaš svoj pokoj. Daj nám, prosíme, odvahu viery, aby sme Tvoj pokoj prijímali nielen pre seba, ale aby sa šíril skrze nás ku všetkým, ktorí ho potrebujú a po ňom túžia. Nech naplní celú zem, aby Ty sám si bol všetko vo všetkých. Amen.
Použitá literatúra : Jan Heller – Jak orat s čertem, Kázání, Kalich 2005
