18. po sv. Trojici – Kresťan a majetok (Spomienka na vpád Turkov)
Written by radovan on okt 11, 2017 in - No Comments
18. po sv. Trojici – 15.10.2017
„Kresťan a majetok“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Marek 10, 17 – 27
17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? 18 Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný — Boh! 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš podvádzať, cti si svojho otca a svoju matku. 20 On mu však povedal: Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti. 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! 22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku. 23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: Ako ťažko sa dostanú bohatí do Božieho kráľovstva! 24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva. 26 Oni sa ešte viac zhrozili a medzi sebou si hovorili: Kto potom môže byť spasený? 27 Ježiš sa na nich zadíval a povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Kresťan a majetok. Kresťan a peniaze. Kresťan a bohatstvo. Áno, je to zakaždým kontroverzná téma, ktorá vyvoláva mnoho otáznikov a ešte viac emócií a negatívnych reakcií medzi ľuďmi. V podvedomí to už akosi máme zakódované, že skutočne úprimný kresťan by nemal byť bohatý. Nemal by to byť „zazobanec“, ktorý nevie kde má „strop“. Nemal by sa voziť na drahom aute a ani by nemal bývať v honosnom dome. Veď ani Kristus Pán sa nevozil, ale chodil pešo. A ako sám hovoril : Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, len Syn človeka nemá kde skloniť hlavu …
Je nesporný fakt, priatelia, že majetok a bohatstvo narobili v cirkvi v minulosti riadnu paseku. Hlavne stredoveká zámožnosť a bohatstvo cirkvi, ktoré viedli k morálnemu úpadku duchovných, sú dodnes tŕňom v oku pre mnohých. Predsa však : Prečo by si aj kresťan nemohol z času na čas dovoliť drahšiu dovolenku? A prečo by si aspoň raz za život nemohol kúpiť drahšie auto? Veď chudobného nerobí v očiach Pána Boha blahoslaveným jeho chudoba. A rovnako tak ani pre bohatého neostáva nebeská brána zatvorená kvôli jeho bohatstvu.
Bratia a sestry, nuž, zdá sa, že je to trošku komplikovanejšie ako to na prvý pohľad vyzerá. Aký zdravý postoj k peniazom, k majetku a bohatstvu teda zaujať, priatelia? Azda hneď na úvod si treba povedať, že nebezpečenstvo bohatstva a materiálnych statkov tu naozaj existuje a je vysoké. Pokušenie je veľké. Problém nastáva vtedy, keď až kvôli prílišnému bohatstvu v srdci človeka už neostane viac miesta ani pre Boha ani pre blížneho, ktorý je v núdzi. Problém nastáva vtedy, keď človek začne veriť, že vďaka svojmu imaniu si vystačí celkom sám – bez Boha i bez ľudí. Že nikoho vlastne nepotrebuje.
Iste všetci dobre poznáte tú ľudovú múdrosť, že „peniaze vládnu svetom“. Pravda je však taká, že peniaze nevládnu iba v tomto svete, ale môžu načisto ovládnuť aj celé naše uvažovanie, myslenie a konanie. Zrejme takto nejako tomu bolo aj pri bohatom mladíkovi v našom evanjeliovom príbehu. Evanjelista Marek neuvádza to, ako k svojmu bohatstvu prišiel. Keďže bol ešte mladý, zrejme sa jednalo o dedičstvo pre predkoch, nakoľko sám by sa k takému imaniu nestihol dopracovať. Čo o ňom vieme, je to, že to nebol žiaden bezbožník. Naopak! Dodržiaval prikázania a jeho myseľ zamestnávali seriózne existenciálne otázky, ako napríklad : čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? Keď sa mu však od Ježiša dostáva odpovede : Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! – odchádza od Neho zarmútený. Toto spraviť nechce. Toto nedokáže. To, čo Ježiš požaduje, sa mu zdá ako priveľké sústo.
Bratia a sestry, Pán Ježiš sa opäť dokazuje ako vynikajúci psychológ, ktorý vidí do duše. Vidí do srdca človeka i do jeho mysle. Nuž a v srdci mladíka odhaľuje jeden problém. Láska k bohatstvu v ňom víťazí nad láskou k Bohu. Mládenec, ako sa podľa všetkého zdá, žije zbožným životom. Čo je určite chvályhodné. Ale to nestačí. To najpodstatnejšie mu totiž chýba – láska k svojmu Pánovi. Keď sa má dosvedčiť práve tá – láska k Bohu – zlyháva na celej čiare a nechce na svojom živote nič meniť. Problém v jeho srdci i živote tak ostáva nevyriešený i naďalej.
Milí priatelia, to teraz určite neznamená, že hneď po skončení služieb Božích máme utekať do banky a všetky svoje úspory porozdávať. Bolo by to minimálne nezodpovedné, tak voči nám samým ako aj voči naším rodinným príslušníkom. No v každom prípade by sme si mali položiť otázku : Aký je môj postoj k materiálnym statkom? Aký je môj vzťah k peniazom? A ako to v neposlednom rade vyzerá s mojou láskou k Pánovi? Čo ja osobne milujem viac než Pána Ježiša? Vedel by som sa niečoho z toho všetkého vzdať pre svojho Pána, pre svojho blížneho, pre svoje spoločenstvo? Alebo by som s tým mal seriózny problém?
A tak sa Pán Ježiš dopracúva k jednému bizarnému prirovnaniu : Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva. My všetci dobre vieme, že ťava uchom ihly nedokáže prejsť. Je to vylúčené. Je to čistá absurdita. A práve v tom, bratia a sestry, je veľké pokušenie a zvod bohatstva. Byť bohatý – to na jednej strane nie je zlé. Veď staroveký človek napokon bohatstvo vnímal ako prejav, či dôkaz Božieho požehnania a priazne. Ale človek to musí mať súčasne pod kontrolou. Presne ako oheň. Je to dobrý sluha, ale zlý pán. A tak je to aj s peniazmi. Keď nám ich Pán Boh dopraje, je to vždy za tým účelom, aby neslúžili iba nám, ale aby sme nimi dokázali pomôcť – tak svojmu blížnemu, svojej rodine ako aj svojmu duchovnému spoločenstvu. Keď nám ich Boh dopraje, nikdy to nie je preto, aby sa pre nás stali milovaným „bohom“. Prvé Božie prikázanie nás predsa jasne učí : Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!
Drahí priatelia, dá sa povedať, že na lakomosť či chamtivosť doplatilo aj naše mestečko, a to v noci zo 14. na 15. októbra 1584, keď bolo zničené vpádom Tureckých vojakov. Mnoho ľudí bolo zabitých a mnohí boli vzatí do otroctva, z ktorého sa už nikdy nevrátili. Práve v dnešnú nedeľu si totiž pripomíname na spomienkových službách Božích jednu z pohrôm, ktoré Dobšinú v jej dejinách postihli. Nuž a za zamyslenie stojí práve to, že za všetkým stáli práve peniaze. Na tie si na jednej strane robili nárok Turci, keďže mestá za svoju slobodu museli platiť. Ani Dobšiná v tomto nebola výnimkou. Chamtivosť jedného úradníčka, ktorý sa ulakomil na vyzbieranú ročnú sumu za slobodu a peniaze Turkom neodovzdal, nepriateľ poňal ako provokáciu a vypovedanie poslušnosti. A tak došlo k najhoršiemu – k neľútostnému trestu. Farár Pilzius, ktorého vnímame ako autora spomienkovej tabule, zavesenej na stene v sakristii nášho chrámu, pripomínajúcej nám práve túto pohromu, celú túto udalosť vníma ako Boží trest pre mesto, ktoré viac milovalo materiálne statky ako Boha. Nuž a vníma to tiež ako varovanie pre ďalšie generácie, ktoré budú žiť v tomto meste, aby sa neprestajne zamýšľali nad hodnotami, pre ktoré žijú a priorita
Bratia a sestry, drevenú pamätnú tabuľu pripomínajúcu nám skazu Dobšinej bežný človek v tomto meste hneď len tak nevidí, pokiaľ nepríde do tohto chrámu a nevstúpi do sakristie. Ale mnohí môžu večer čo večer, noc čo noc počuť tzv. Turecký zvonček, ktorý nám svojim jemným vyzváňaním vpád Turkov do Dobšinej pripomína. Deň čo deň tento zvonček akoby klopal na naše svedomie, morálku a charakter. Akoby sa nás pýtal : Komu alebo čomu si dnes slúžil? Koho alebo čo si dnes uprednostnil? Aké hodnoty v tebe dnes zvíťazili? Ako chceš žiť ďalej? Sústredil si sa viac na to materiálne alebo si si spomenul aj na Boha, pred ktorým sa raz budeš musieť za svoj život zodpovedať? Mám za to, priatelia, že všetky tie pamätné tabule či zvončeky majú svoje opodstatnenie a zmysel iba vtedy, pokiaľ sa nás ešte nejakým spôsobom dotýkajú a oslovujú nás. Pokiaľ nás ešte dokážu zastaviť na našej ceste a klásť nám otázky o zmysle a smerovaní nášho života v súčasnosti. Veľmi by som si prial, aby vyzváňanie Tureckého zvončeka nebolo iba pekným rituálom, na ktorý sme si už zvykli, ale hlasom nášho svedomia. Hlasom, ktorý v nás dokáže opätovne naštartovať proces pokánia a sebareflexie.
Kresťan a majetok. Kresťan a peniaze. Kresťan a bohatstvo. Týmito slovami som svoju dnešnú úvahu začal. A nimi aj končím. Bratia a sestry, sme ochotní obetovať niečo zo svojho imania a pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú? Kresťanská misia, diakonia, charita, alebo aj tento náš cirkevný zbor – to všetko sú inštitúcie, ktoré sú odkázané na našu finančnú pomoc. Do hrobu si so sebou človek nezoberie nič. Nemci povedia : „Das letzte Hemd hat keine Taschen“ – posledná košeľa nemá žiadne vrecká. Drahý priateľ, ešte stále môžeš urobiť mnoho dobra pre svoje okolie, pre svoju rodinu i pre svoje spoločenstvo. Tak to vnímal aj náš reformátor, Dr. Martin Luther, ktorý povedal : Keby mal zajtra prísť koniec sveta a ja by som dnes mohol zasadiť na záhrade jabloň, tak by som ju zasadil. To znamená : v každej chvíli svojho života môžeš urobiť veľa dobra, a to aj prostredníctvom toho, čo ti Pán Boh požehnal. Vždy sa to oplatí a má to svoj univerzálny význam. Nikdy na to nie je neskoro.
Bratia a sestry, keď Pán Ježiš za nás obetoval svoj život na kríži, nemali by sme Mu azda aj my svoju vďačnosť prejavovať prinášaním našich obetí vďačnosti? Ver, že tým neschudobnieš! Práve naopak! Svojím Pánom budeš bohato odmenený! A keby aj nie tu v tejto časnosti, tak raz určite vo večnosti! Amen.
