19. po sv. Trojici – Sila viery
Written by radovan on okt 22, 2017 in - No Comments
19. nedeľa po Sv. Trojici – 22. 10. 2017 – Sila viery
Mt 9, 18
Keď im toto hovoril, ajhľa, prišiel predstavený synagógy, poklonil sa Mu a povedal: Práve mi dcéra dokonala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije.
Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi.
My, ľudia 21. storočia, nemáme radi zložité veci. Snažíme sa v dnešnej dobe uľahčiť si všetko, čo sa len dá. Vymysleli sme práčku, aby sme nemuseli prať v rukách, vymysleli sme aj vysávač, aby sme nemuseli zametať, vymysleli sme kosačky, aby sme nemuseli ručne kosiť metre trávnika, vynašli sme autá, aby sme nemuseli kilometre chodiť pešo, vynašli sme tiež počítač, aby nám uľahčil administratívne záležitosti… Zjednodušujeme si životy ako vieme, pretože si uvedomuje, že čas je vzácny.
Dnes sme v biblickom texte, ako aj v spievanom evanjeliu mohli počuť, že aj muž menom Jairos, ktorý bol predstavený synagógy, prichádza za Pánom Ježišom Kristom so zjednodušenou prosbou. Klania sa Kristovi a hovorí: „Práve mi dokonala dcéra, ale poď, polož ruku na ňu a ožije.“ (v. 18b) „Len“ polož ruku na ňu a ona ožije.
Bratia a sestry, čo by sme za to dali, keby oživenie našich blízkych bolo také jednoduché?! Naša ruka by sa „len“ dotkla tela nášho zosnulého a náš milovaný blížny by hneď ožil a opäť by s nami zdieľal starosti aj radosti tohto života. Predstava viac než dušu povznášajúca. No, žiaľ vo svete sa to takto neuskutočňuje. Ľudia umierajú a ich životy už sa nedajú naspäť vrátiť. Nemáme totiž tak veľkú moc.
Existuje však Niekto, kto túto moc má a ktorý sa objavuje aj v dnešnom biblickom texte a verím, že sa objavuje aj v našich životoch. Je ním Kristus. Kristus, ktorý prichádza k zosnulému dvanásťročnému dievčatku a chytajúc jej ruku hovorí: „Talitha kum!“, čo v preklade z aramejčiny znamená: „Dievča, hovorím Ti, vstaň!“ (Lk 5, 41). „Talitha kum!“ – dve slová Pána Ježiša Krista a Jairova dcéra žije.
No, naozaj je v tomto príbehu všetko tak jednoduché? Zjednodušená prosba Jaira, predstaveného synagógy a dvojslovná veta Pána Ježiša Krista a všetko je vyriešené? Nuž, drahí bratia a sestry, ako sa hovorí, nič nie je také jednoduché ako to na prvý pohľad vyzerá.
Naše spotrebiče nám síce zjednodušujú naše životy, ale za ich vynájdením a skonštruovaním je dobrý „kus“ práce. Predsa musel niekto prístroje najprv navrhnúť, potom vyrobiť súčiastky, pospájať ich, následne zhotoviť prototyp, otestovať výrobok a zahájiť jeho hromadnú výrobu, za ktorou je množstvo financií a aj ľudskej práce.
Podobne je to aj pri vzkriesení Jairovej dcéry. Hoci slová vyznievajú jednoducho, obsahujú viac než na prvýkrát počujeme. Obsahujú hĺbku. Obsahujú hĺbku viery Jaira. Obsahujú vieru, ktorá slovám dáva tú skutočnú hodnotu. Jeho slová totiž vyjadrujú hlbokú dôveru. Dôveru, že síce jeho dcéra umrela, Pán Ježiš Kristus má moc a silu celú túto situáciu ešte zmeniť. „„Len“ položením ruky na moju dcéru, jej môžeš navrátiť život, lebo Ty si jej a aj môj Spasiteľ.“ Spasiteľ = Vykupiteľ, prinášajúci záchranu a vyslobodenie zo všetkých otroctiev časného života – hriechu, poklesku, nevraživosti, hádok, nevere, nelásky, nenávisti, smrti, … Spasiteľ, ktorý dokáže previesť moju dcéru so smrti do života.
Musíme uznať, bratia a sestry, Jairova viera a dôvera Pánu Bohu bola veľká. O to väčšia, že nechcel pomôcť samému sebe, ale inej osobe – svojej dcére. Či by sme aj my dokázali mať takúto vieru ako predstavený synagógy ostáva pre nás otázkou?. Tak ako zostáva pre nás aj tajomstvom, či by naša viera obstála v situáciách, ktoré postretli starozmluvných patriarchov, ich manželky a príbuzných.
Či by sme s takou vierou podobne ako Noách postavili koráb, aby sme zachránili naše domácnosti. Či by sme s vierou, poslúchli Boha ako Abrahám, keď ho povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo jeho potomkom. Vo viere Bohu sa vysťahoval, aj keď nevedel kam, ide. Či by sme vo viere, podobne ako neplodná Sára nadobudli sily počať dieťa, hoci už by sme na to mali vysoký vek. Či by sme vo viere ako Abrahám vedeli obetovať naše dieťa, veriac, že Boh ho môže vzkriesiť i z mŕtvych. Či by sme vo viere ukrývali Mojžiša, tri mesiace po jeho narodení, lebo by sme videli a uvedomovali si, že je to nevinné dieťa a nedali sa odstrašiť ani kráľovským rozkazom, hlásiacim zabíjať všetkých mužských potomkov. Či by sme podobne ako Mojžiš vo viere opustili Egypt a nebáli sa kráľovského hnevu a boli vytrvalí vo svojej dôvere Hospodinu. Či by sme vo viere prešli tiež ako Židia cez Červené more ako po suchu pred svojimi prenasledovateľmi. Či by sme mali takú vieru, že by padli múry Jericha, keď by sme ich sedem dní ako Židia obchádzali. Či by sme boli vo viere ako neviestka Rachab, ktorá nezahynula s neposlušnými, lebo pokojne prijala vyzvedačov… (Žd 11)
Či by naša viera vytrvala v podobných okamihoch, nevieme. Prosme, preto Pána Ježiša Krista o dar Ducha Svätého, ktorého učeníkom zoslal v 10. deň po svojom nanebovstúpení, aby ten istý Duch Boží spočinul aj na nás, aby sme dostali silu a vieru byť Ježišovými svedkami, tak ako oni.
Amen.
Modlitba:
Všemohúci, večný Bože, milosrdný Otče, vyznávame Ti z celého srdca, že sme častokrát boli naklonení k nevere, nedôvere a pochybnostiam. Nespoliehali sme sa na Tvoje slovo a sľuby, ako sme mali. Otče, odpusť nám tento hriech, zapáľ nám v srdciach svetlo viery a pomáhaj nám, aby sme vo viere vždy vzrastali a prospievali. Pane Ježiši Kriste, vyznávame, že Ty si začiatok aj koniec našej viery. Daj, prosíme, aby sa aj na nás a našej viere splnil sľub, ktorý nám Tvoj Otec zasľúbil – že tlejúci knôt viery neuhasíš ani nedolomíš nalomené steblo. Prosíme Ťa, dnes podobne ako Tvoji učeníci: Prispor nám viery a daj, aby sme kráčali po Tvojej ceste, na ktorej nám nedaj poblúdiť. Prosíme Ťa, nedaj nám pochybovať o Tvojich sľuboch a raz, keď nastane ten správny čas, nás preveď vo viere zo smrti hriechu do života. Veď Ty si cesta, pravda aj život. Svätý Duchu, osvieť nám naše srdcia, zažeň temnoty nevery a pomôž nám, aby sme sa vierou stali novým stvorením. Pomôž nám v tom pre Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa na veky požehnaného. Amen.
Otčenáš…
